Z Inakosti je marxistický klub, hovorí zakladateľ Peter Králik

Pred tohtoročným referendom sa preslávil článkom „Neomarxistickí brigádnici takmer na plný úväzok“, ktorý privádzal do údivu zástancov aj odporcov referenda. „Ako gej sa referendom necítim nijako ohrozený, ohrozený som chronickými klamármi z LGBTI organizácií, lebo nejednajú na rovinu s celou spoločnosťou,“ napísal v ňom.

Stavia na hlavu klišé, že gej musí byť liberál a žiadať čo najviac práv pre svoju komunitu. „Manželstvo nie je ľudské právo“ bol ďalší výrok, nad ktorým viacerí zdvihli obočie, aj keď si to isté myslí aj Ústavný súd.

Kto je človek, ktorý bol pri vzniku Inakosti, od istého času sa jej však stráni? Ktorý zvádzal ľúte mediálne prestrelky s Jánom Čarnogurským, napriek tomu je však konzervatívcom?

Kto je vlastne Peter Králik?

Pochádzam z Trenčína, nedokončil som diaľkovo vysokú školu. V mojom živote boli obdobia, keď som mal pocit, že sa musím verejne angažovať. Referendum bolo jedným z nich, keď som sa zasa verejne vyjadril. Posledné dva roky sa venujem iba písaniu, rozbehol som internetový projekt medzicas.sk, dnes som na voľnej nohe.

Aj pre moje názory z predchádzajúceho obdobia si ma všimli ľudia z rôznych konzervatívnych prostredí a pýtajú sa ma na môj názor, nejako mi to prischlo. Živím sa teda novinárčinou, robím aj poradenstvo pre politické strany, keď potrebujú lepšie formulovať svoje postoje k určitým témam.

Robil som všeličo, mal som obdobia, keď to bola iba intelektuálna práca alebo som mal pocit, že musím utiecť, šiel som do Anglicka a robil som náročnú robotnícku profesiu. Po dvoch rokoch som potom prišiel na dovolenku a kamaráti ma presvedčili, aby som zostal.

Otvorene hovoríte o tom, že ste gej. Ako sa vám na Slovensku žije?

Vedel som o tom od zhruba 18-19 rokov, čo je dosť neskoro z dnešného pohľadu. Do dvadsiatky som ani sexuálne nežil, boli iné časy, športoval som, mal som kopu iných záujmov a úžasný rodinný život. Ani mi to neprišlo na um.

Žije sa mi dobre, nikdy som nemal pocit, že som ohrozená menšina a nejaký chudák. Keď v roku 2000 prišla diskusia a prvé návrhy zákonov o životnom partnerstve, diskutoval som v médiách najmä s Jánom Čarnogurským a nemal som problém hovoriť o sebe, kto som.

To ma vynieslo do kresla hovorcu iniciatívy Inakosť. Ale tým, že mám pravicové srdce a ešte pravicovejší rozum, už som sa potom nemohol stotožniť s ich názormi. Do toho prostredia sa totiž infiltrovala Strana demokratickej ľavice (SDĽ – neskôr sa stala súčasťou Smeru-SD) a ľavicové think-tanky. Stal sa z toho marxistický klub. V roku 2001 som teda odtiaľ odišiel a verejne som to aj vyhlásil. Vtedy som sa stal čiernou ovcou.

O Inakosti

Celá Inakosť je zastrená určitým rúškom tajomstva, ako to vzniklo?

Áno, je to zastrené a vznikol už okolo toho aj určitý mýtus. Celé pôvodné gej-hnutie zo 70.-80. rokov bolo vyslovene bytový underground, bolo tam veľa disidentov. O nich dnes už nikto nevie, rôzni umelci, prekladatelia.

To som ešte zažil začiatkom 90. rokov. Potom v roku 1993 vzniklo hnutie Ganymedes. Bolo to nepolitické, išlo o to, vybudovať infraštruktúru, aby sa ľudia mali kde stretávať, aby o sebe vedeli.

V roku 2000 vznikla Inakosť. Bolo to vďaka legendárnej tlačovke vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Ten povedal, že Všeobecná zdravotná poisťovňa by mala preplácať liečenie gejov. To bola aféra a vznikol tlak, vďaka ktorému sa zjednotilo asi 15 organizácií.

Verejne prvýkrát vystúpili a vznikla Charta iniciatívy Inakosť. Je tam naozaj len to pôvodné liberálne chápanie „sloboda od“, aby do našich práv štát nezasahoval.

"Registrované partnerstvá sa použili ako marketingové baranidlo a potom sa to stupňovalo."

Zdieľať

Odvtedy sa však v Inakosti veľa zmenilo, stala sa z nej skôr politická organizácia, nie?

Začali tam vtedy vstupovať ľavicové prúdy – mladí SDĽ, mladí sociálni demokrati, Nadácia Friedricha Eberta a podobne. Začínal to byť prívesok postmodernej ľavicovej agendy a vznikol politický náboj.

Otvorene sa povedalo, že registrované partnerstvá budú baranidlom, ako sa dostať do médií. Pritom polovica ľudí povedala – vieme, ako to medzi nami reálne funguje, načo nám budú registrované partnerstvá? Vnútorne o to nebol záujem.

Ale použilo sa to ako marketingové baranidlo a potom sa to stupňovalo. Táto nová generácia, tí sú už úplne trafení, posunuli to niekde, kde to kopíruje najextrémnejšie prúdy neomarxizmu.

Čo je ich cieľom?

Oni neradi hovoria o cieľoch a krásne to použili aj v referende. Aliancia za rodinu to nedokázala urobiť, že by do médií posunula odborníkov a tzv. nezávislé osobnosti, sympatizujúce s nimi, ktoré by mali presah.

Druhá strana to však urobila marketingovo úplne bravúrne, že tam posielali všetkých rodovo inštitucionalizovaných odborníkov a psychológov. Oni urobili zásterku – že oni teda nemajú nič s gej-hnutím, ale že sú to veci, ktoré sú akože správne.

To je problém celého dnešného gej-hnutia, že otvorene nepovedia, že chcú adopcie. Nepovedia, že chcú urobiť náhradné materstvo, fabriky z materníc, nepovedia, že ich cieľom je predškolská sexuálna výchova, čo už teraz presadzujú Zelení v Nemecku, to nahlas nepovedia.

Keď sa dostanú do verejných diskusií a ponúknu sa im úpravy zákonov, oni povedia: „My nevieme, to sa nás netýka, my bojujeme za svoje práva.“ Keď sa objaví praktický návrh, ako upraviť ich vzťahy, ani jeden liberálny poslanec sa toho nechytí.

O liberalizme a slobode

Je logické, že gejovia chcú stále viac, ale prečo je stále viac liberálov, ktorí im to chcú splniť?

Lebo je to módne, trendy. Sú to také prúdy. Vznikne nápad, že toto je nové, liberálne, správne a potom to všetci omieľajú. Nebola to však vždy posvätná krava liberalizmu. Len v poslednom čase sa ňou stala celá agenda ľudských práv, ktorej je to súčasťou.

Nie sú to však prirodzené ľudské práva, sloboda občana od štátnej moci. Malo by to byť tak, že občan môže všetko, čo nie je zakázané, a štát môže iba to, čo je povolené. To sa teraz otáča.

Prístup sa zmenil, je to zásadný zápas o to, či rodičia môžu rozhodovať o výchove svojich detí.

Prečo je to také dôležité?

Ide o kľúčový zápas, ale to sa na Slovensku vôbec nerieši. S tým súvisí zákon o samospráve škôl, o voľbe riaditeľov, ktorý ide vláda meniť. Ďalší kľúčový zápas o slobodu, ktorý nemá náboženský charakter. Je to prirodzená sloboda, že štát nezasahuje do práv rodičov.

Dnes je to prehodené, štát musí všetko určovať, rastie viera vo verejné inštitúcie, ktoré budú formovať budúce generácie. Zmenil sa uhol pohľadu, čo všetko ešte bude súčasťou verejnej politiky.

Hovorí sa o verejnom priestore, kde sa definuje verejný záujem. Historicky boli tými, kto ho prirodzene definovali, kňazi a stavy – šľachta a mešťania. Dnes ich nahradili intelektuálne elity, ktoré lietajú do extrému každých päť rokov na inú stranu. Tvária sa ako novodobé kňazstvo, Havrani a takí podobní.

Oni určujú trendy. Rozbila sa tým celá spoločnosť, ktorá sa zakladá na popieraní histórie, dnes nie sme spätí s minulosťou. Spoločnosť sa už neformuluje ako zmluva medzi živými, mŕtvymi a nenarodenými, existuje len teraz. To je to ich víťazstvo.

"Tvária sa ako novodobé kňazstvo, Havrani a podobní."

Zdieľať

Vyzerá to, akoby novodobí kňazi uctievali materializmus, pôžitkárstvo a moc, čo je pre ľudí veľmi chytľavé.

Áno, súvisí to aj s pádom železnej opony, prišlo to potom aj sem. Nechceme si to priznať, ale aj v západnej Európe prebiehali procesy, ktoré spoločnosť robili socialistickou. My sme chceli návrat do Európy, na Západ a málokto videl to, čo sa tam deje.

Zadným vchodom k nám so západnou demokraciou prešiel socializmus frankfurtskej školy. Stal sa oficiálnou dogmou, dnes sa tomu hovorí liberálny moralizmus, novodobá morálka. Vytvoria sa spotrebiteľské skupiny, majú spotrebiteľské práva.

Referendum, žiaľ, dokázalo, že aj katolíci na Slovensku sú len jedna zo spotrebiteľských skupín, čo je najhoršie poznanie z referenda. Nie je tam už presah do celej spoločnosti, je to len jedna zo skupín. To je katastrofa poznania zmeny myslenia.

O konzervativizme

Prečo ste konzervatívny?

Ani neviem, ako som sa v tomto tábore ocitol. Možno životnými skúsenosťami, jednu chvíľu som bol strašne slávny, potom som zažil to, že som skrachoval a zasa bol na periférii spoločnosti.

Nemyslím si, že život je len o tom, spievať We are the champions. Človek si musí siahnuť aj na dno, aby veľa vecí pochopil. Viac dávam na životné skúsenosti, mám rád ľudské príbehy, autentické výpovede zo života.

Preto sa smejem na tom, keď sa niečo nejako mediálne prezentuje. Lebo v skutočnosti to vôbec tak nie je. Keď sa píše, že „všetci gejovia na Slovensku chcú registrované partnerstvá...“ - vôbec nie.

Sami reprezentanti gejov, ktorých je sedem v jedenástich organizáciách, sú úplne odtrhnutí od života, reality normálnych gejov na Slovensku, ktorí toto vôbec neriešia.

Ako žijú gejovia na Slovensku a čo potrebujú?

Žijú ako normálni ľudia. Stretávam sa napríklad s mladými, ktorí sú umelecky nadaní. Oni hlavne chcú byť dobrí vo svojom odbore, študovať v Paríži, v Anglicku... Nechápu, o čom hovorím, keď sa ich pýtam na zlé pocity voči Slovensku.

Svet je úžasný, máme skvelých úspešných mladých ľudí, vystavujú vo Viedni, žijú európskym spôsobom a vôbec to neriešia. V slušnej spoločnosti sa nerozoberá, koľko zarábam, koho volím a s kým žijem.

Prečo o tom teda médiá tak rady píšu?

Ľudia milujú krv, vojnu, klebety, už Hitler s tým začal. Dnešná postmoderná spoločnosť je podobne rozbitá, ako bola v čase predvojnového Nemecka.

Problém je, že nikto neponúka inú schému, ani v slovenskej politike. Nerád o nej píšem, lebo ňou pohŕdam a viním ju za nenávisť, ktorá je až nepríčetná a bude mať katastrofické dôsledky.

Klebety o peniazoch a sexe sú zástupné témy. Ak by som bol konšpiračný teoretik, povedal by som, že sa spoločnosti úmyselne podsúvajú, aby neriešila podstatu veci.

Čo je podstata?

Nanovo formulovať slobody v spoločnosti. Vrátiť negatívnu slobodu – slobodu od niečoho, vrátiť vieru, že existuje niečo ako spoločenské pletivo na najnižšej úrovni – rodina, komunita.

Nie je to náboženská teória, tak to funguje. Ešte to pretrváva, ale rozpadáva sa to pre Facebook, internet. Našou úlohou je vrátiť rodičom právo rozhodovať o výchove svojich detí, stále som tvrdil, že tretia otázka v referende je výsostne klasicky liberálna.

O referende

Referendum o rodine prelomilo určité tabu, keď sa o týchto témach veľmi nehovorilo...

Nemyslím si, že to bolo tabu. Referendum a kampaň pred ním iba boli katalyzátorom. Diskusie prebiehali, ale nikto o tom nechcel hovoriť verejne a referendum prišlo s bubnom na zajace.

Mobilizačne, ale podľa mňa veľmi nešťastným spôsobom. Keby to bolo naopak, otázky postavené pozitívne „Ste za prijatie...“ Výsledok by bol taký istý, ale dal by sa interpretovať, že to ľudia nechcú. Výsledok totiž ani nesúvisí s témou referenda, ale s apatiou ľudí všeobecne.

Čo spôsobí referendum a jeho výsledok v tejto oblasti ľudských práv na Slovensku, zablokovalo sa ich presadenie?

Nie, výdatne sa na tom robí. O tom je stratégia ľudských práv, národný plán implementácie gender hlúpostí a podobne. Robí sa na tom, ale zase tajne. Nemyslím si, že si to ľudia viac všímajú, že sú citlivejší.

Výsledok referenda je ťažko analyzovať, ak by existovali hĺbkové údaje, dalo by sa to, ale všeobecný záver je len pocitový. Referendum otvorilo túto tému, vyoralo brázdu, rozdelilo spoločnosť na dva tábory a ďalšie témy, ktoré prichádzajú, ju ešte rozširujú.

Spoločnosť sa bude ďalej deliť a nejde len o referendum, ale aj o vzťah k Európskej únii, to bude narastať. Otázkou je, ako sa to prejaví v správaní ľudí vo voľbách, to neviem predpovedať. Polarizácia spoločnosti a posúvanie nálad jedným aj druhým smerom sa však neuveriteľne zrýchlilo.

Čo to znamená, že hrozí konflikt?

Určite to prejde do otvoreného konfliktu, európska téma je horúca v Anglicku, v Holandsku, všade. Môže to prerásť aj do občianskej vojny, veď dnes zažívame studený mier. Keď sa pozrieme, ako sa nálepkujú ľudia z druhej strany, aké všelijaké webstránky vznikajú, sú to dva nezmieriteľné tábory.

Ak dnes niekto povie, že by mala existovať určitá sloboda v tom, či sa človek rozhodne pre očkovanie alebo nie, hneď je extrémista. Všetko je hneď onálepkované.

Nemám na to názor, ale som vnútorne presvedčený, že ľudia majú mať právo sa rozhodnúť. Majú mať právo výhrady vo svedomí, nesúvisí to s tým, či je človek katolík, evanjelik alebo žid.

Individuálne ide o ľudskú integritu, ak s niečím nesúhlasím, mám právo použiť tento argument a odmietnuť niektoré veci, to patrí medzi základné prirodzené slobody. O nich a prirodzenom zákone sa na Slovensku už vôbec nehovorí.

Pokračovanie rozhovoru s Petrom Králikom si môžete prečítať v utorok. 

Peter Kremský

Foto - Zuzana Očovanová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo