Politické fórum Myslime na budúcnosť. Sme na jednom lane

Zdá sa, že Slovensko si konečne začína priznávať, že má problém. Rovnaký, ak nie väčší, ako iné európske štáty. Obyvateľstvo viac a viac starne. Rodiny už nemajú tri či štyri deti, ale jedno-dve, mnohí radšej žiadne. Silná generácia „Husákových detí“ sa blíži do dôchodkového veku. 

Keď ho o 10-15 rokov začne dosahovať, dôchodcov bude výrazne pribúdať a ľudí v produktívnom veku prudko ubúdať. Bude teda viac starších ľudí a časom bude na Slovensku zrejme obyvateľov menej. Nie je to žiadne hádanie, jednoduchá matematika nepustí. Namiesto terajších 4 až 5 pracujúcich, ktorí živia jedného dôchodcu, to o 30 rokov budú už len dvaja produktívni na jedného seniora.

S vekom však rastú aj náklady na zdravotníctvo či dlhodobú starostlivosť o ľudí odkázaných na pomoc iných. Vyšší podiel starších povedie k výraznému nárastu verejných výdavkov.

Reč čísel

Počet detí v ročníku sa ustálil na okolo 55-tisíc oproti 100-tisícom z konca 80. rokov a zhruba tretina mladých ľudí odchádza študovať či pracovať do zahraničia. Veľká časť z nich sa už na Slovensko nikdy natrvalo nevráti.

Toľko fakty a čísla. Je dobre, že sa na Slovensku otvorila diskusia, čo s tým. Hodiny tikajú a ukazujú o 5 minút 12. Po dvanástej bude neskoro. Je najvyšší čas urobiť niečo s hrozivou demografickou krivkou. Inak bude mať najväčší problém s dôchodkami a zdravotníctvom práve dnes najproduktívnejšia a najsilnejšia generácia: 40- a 50-tnici. A je úplne jedno, aká vláda tu bude.

Vlády Smeru tento výstražne blikajúci maják dlhé roky ignorovali. Navyše sa pustili obrovským bagrom do druhého dôchodkového piliera, pod zámienkou ochrany ľudí poškodili zhodnotenie ich úspor a narušili systém. Namiesto toho, aby podporili ľudí, ktorí sa snažili byť zodpovední a odkladali si financie na vlastný dôchodok, sa ich usilovali z druhého piliera vyhnať. 

Dôvod bol jasný. Peniaze nemali ísť na vlastné účty klientov, ale do jedného vreca – prvého piliera, kde si ich ľudia nemôžu strážiť a odkiaľ sa dajú ľahšie presunúť a pomíňať. Jednoducho socialistické myslenie. Dajte viac štátu a my sa o vás postaráme. My vaše peniaze radi minieme. A naozaj sa im to podarilo. Časť ľudí z druhého piliera vyhnali a tým, ktorí zostali, aspoň pokazili výnosy. 

A na záver svojho účinkovania ešte zaviedli pevný strop odchodu do dôchodku. Mimozemšťania z planéty amatérskeho rozhodovania a surfovania na priazni voličov, akurát na úkor ďalších generácií. Výnosný populizmus, ktorý nás bude veľa stáť v budúcnosti.

Ako prelomiť krízu

Tak čo s blikajúcim červeným majákom demografickej krízy? Máme ho ďalej ignorovať alebo s tým niečo urobíme, aj keď nás to bude aj niečo stáť? Politicky je to nepopulárne. Každá zmena prináša odpor. Vláda je tu a teraz – na štyri, v lepších prípadoch na osem rokov. Tak prečo sa zaoberať generáciami, ktoré prichádzajú po nás? 

Našťastie máme skúsenosť z minulosti, keď sa vlády Mikuláša Dzurindu nebáli robiť nepopulárne opatrenia. A stali sme sa ekonomickým tigrom Európy, aby Ficove vlády mali ešte roky čo prejedať. Reformy však vyvolávajú vlny nevôle. Väčšina ľudí si neuvedomuje svoju zodpovednosť za budúce generácie. Pomôže len trpezlivo vysvetľovať a vysvetľovať.

Máme len niekoľko riešení. Môžeme postupne posúvať vek odchodu do dôchodku, čo zabezpečí, že dôchodcov bude menej a pracujúcich viac. Už dnes sme však na hrane. Je veľa najmä manuálne pracujúcich ľudí, ktorí po šesťdesiatke už jednoducho nevládzu.

Ďalšou možnosťou je znižovanie dôchodkov, čo by sme všetci neradi. Treťou možnosťou by bola imigrácia, import ľudí, ktorí budú pracovať na naše dôchodky a dopĺňať deti, ktoré sa na Slovensku nenarodili alebo odišli do zahraničia. V niektorých krajinách Európy sa na to spoliehajú a darí sa im priťahovať mladých najmä z chudobnejších krajín na východe kontinentu. Do Nemecka napríklad neprichádza najviac migrantov zo Sýrie či Iraku, ale z Rumunska a Poľska. Keď sa tam usadia, ich deti sú už Nemcami, nie Rumunmi a Poliakmi.

Prináša to však aj iné problémy – kultúrne, sociálne. 

A potom tu máme štvrtú možnosť. Podporiť rodiny na Slovensku, aby sa nebáli mať viac detí. To by mohlo sčasti vyriešiť náš demografický problém. Keď s tým prišiel minister financií Igor Matovič na tlačovej konferencii k potrebe daňovej a odvodovej reformy, zdvihla sa vlna odporu. Posmešky, spochybňovanie, reči o „kupovaní detí“. 

Nejde len o peniaze

Kritici prorodinnej politiky však bijú slameného panáka. Je logické, že nikto nebude rodiť deti pre peniaze. Väčšia podpora však môže povzbudiť tých, ktorí váhajú. Výskumy hovoria, že rodiny zvyčajne majú  v skutočnosti o jedno dieťa menej, ako si pôvodne naplánovali. Ak by si čo len desatina z približne pol milióna slovenských rodín splnila túžbu po ďalšom dieťati, v krajine by postupne pribudlo 50-tisíc detí. Výrazne by to zvýšilo pôrodnosť a spomalilo starnutie krajiny.

Samozrejme, peniaze nestačia. Potrebujeme premýšľať komplexne, pomôcť rodinám aj v oblasti bývania a služieb, najmä predškolskej starostlivosti a pomoci rodičom detí s poruchami a postihnutím.

Rodiny na Slovensku jednoducho potrebujú perspektívu kvalitnejšieho života. Potrebujú sa prestať obávať mať viac detí, zostať na Slovensku a neutekať za lepším životom do zahraničia. Finančná podpora je len jedno z opatrení, ako môže štát pomôcť. Aj tá by mala byť diferencovaná napríklad podľa toho, či rodičia pracujú a dieťa chodí do školy. Je oveľa dôležitejšie nechať ľuďom viac z výplaty, ako prerozdeľovať. 

V našom volebnom programe pre rodinnú politiku sme vypočítali, že jedno dieťa stojí rodinu každý rok okolo 1800 eur. Naopak, od štátu dostane okolo 600 eur. Podčiarknuté a zhrnuté, každý rok je s každým dieťaťom v mínuse 1200 eur! Toto asi nebude príliš povzbudzujúci faktor, aby sa na Slovensku rodilo viac detí. 

Hľadanie zdrojov na prorodinnú politiku nie je ľahká cesta, sčasti vedie po tenkom ľade. Preto treba našľapovať opatrne, všetci členovia výpravy by mali byť naviazaní na jednom lane. Ak sa ľad prelomí a my nebudeme schopní pomôcť tým najohrozenejším, stiahne nás to pod hladinu všetkých. 

Autor je poslanec Národnej rady za OĽaNO.