Keď raz zvíťazí dúha

Keď raz zvíťazí dúha

Účastníci sprievodu 9. ročníka festivalu Dúhový Pride v Bratislave 20. júla 2019. FOTO TASR - Martin Baumann

Aj sobota ukázala, že progresívne hnutie na Slovensku silnie a doba praje jeho morálnej agende ako nikdy predtým.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Spomínam si na záblesky prvých diskusií spred necelých 20 rokov o registrovaných partnerstvách, ktoré sa už vo veľkom zavádzali v západných krajinách. U nás, v postmečiarovských časoch, to nebola žiadna téma ani pre liberálnejšie kruhy, niektorým to pripadalo ako vzdialený kultúrny exces, iným – skeptickým voči štátu – sa nepozdávalo, že istá skupina si pýta od verejnej moci výhody, dosiaľ vyhradené klasicky chápanej rodine.

Lenže v roku 2019 už vyzerá aj slovenský svet celkom inak: liberáli hovoria o registrovaných partnerstvách ako o minime, ktoré je potrebné na naplnenie základných ľudských práv homosexuálov, v agende to má bývalý líder opozície (SaS) aj jej nový líder a víťaz európskych volieb (koalícia PS/Spolu).

Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska v sobotu na desaťtisícom Dúhovom pochode potvrdil, že registrované partnerstvá sú pre progresívcov zásadnou otázkou a že tandem PS/Spolu z tohto programu neustúpi.

Samozrejme, ak súčasťou novej vlády po marci 2020 budú aj konzervatívni odporcovia registrovaných partnerstiev, takéto snahy sa budú dať zablokovať, stačí len trvať na status quo.  

Problém je v tom, že z dlhodobejšieho hľadiska pôsobí táto liberálna agenda víťazne, nezadržateľne víťazne.

Keď väčšina povie áno

Aj u nás rovnako ako inde bude kľúčom k legislatívnym zmenám vývoj verejnej mienky. Tá bola podľa prieskumov Focusu z rokov 2011, 2013 a 2016 väčšinovo proti registrovaným partnerstvám (vyše 50 percent proti, 40 percent za), oveľa zreteľnejšia väčšina bola proti zrovnoprávneniu manželstiev a proti adopciám detí homosexuálmi.

No stav verejnej mienky z rokov 2011 až 2016 sa nedá zakonzervovať. Už drvivé prezidentské víťazstvo Zuzany Čaputovej, ktorá sa v kampani ako prvá politička vyslovila za adopcie pármi rovnakého pohlavia, bolo predzvesťou, že požiadavka registrovaných partnerstiev už prestáva byť radikálnou.

Napokon, aj Andrej Kiska, ktorý vyhlásil, že jeho nová strana nepodporuje formalizovanie takýchto partnerstiev, je v tejto otázke pre konzervatívcov len chabým spojencom: Kiskove argumenty proti sú najmä taktické, sám neponúkol presvedčivý argument proti homosexuálnym partnerstvám okrem toho, že nechce rozvirovať emocionálnu hladinu.

Argumenty tohto typu sú však nevyhnutne dočasné. Keď prídu prvé zlomové prieskumy, podľa ktorých je väčšina Slovákov za uzákonenie registrovaných partnerstiev, budú to práve strany typu Za ľudí, ktoré tomu prispôsobia svoju rétoriku aj program.

Ten prelom vidíme všade na západ od nás aj navôkol a nedá sa realisticky očakávať, že by sa Slovensko tomu trendu z akýchsi záhadných dôvodov mohlo vzoprieť: v USA, kde je hnutie pro-life stále mohutné a môže rátať s ďalšími legislatívnymi úspechmi, sa v priebehu posledných 20 rokov radikálne zmenilo vnímanie homosexuálnych manželstiev, dnes ich už podporuje vyše 70 percent Američanov. Verejná mienka sa radikálne otočila aj v tých najkonzervatívnejších štátoch USA, medzi mladými do 30 rokov je to už vlastne vybavená téma.

Aj v Poľsku, kde sa aj po prípadnom ďalšom víťazstve Kaczyńskeho PiSu udrží v tejto oblasti status quo, je už podľa niektorých najnovších prieskumov krehká väčšina občanov na strane registrovaných partnerstiev.

Je preto takmer zákonité, že odporcovia registrovaných partnerstiev, ktorí sa na Slovensku dlho cítili ako súčasť väčšiny, sa onedlho ocitnú v spoločenskej aj argumentačnej defenzíve, keď budú nútení vysvetľovať, prečo sú takí tvrdohlavo neveľkorysí a nechcú homosexuálnym párom priznať ani to „ľudskoprávne“ minimum.  

Logický dôsledok sexuálnej revolúcie

Ak vnímame politiku cez počty ľudí, ktorých zasiahne legislatívna zmena, je možné ľahko argumentovať, že tí liberáli aj tí konzervatívci, ktorí považujú spor o partnerstvá/manželstvá homosexuálov za významný spor doby, prepadli každý tej svojej hystérii.

Liberálne médiá aj aktivisti na jednej strane bláznivo venujú energiu morálnej agende, ktorú využije úplne limitovaná skupina obyvateľov. Registrované partnerstvá boli v Česku schválené v roku 2006, do konca roku 2018 ich uzavrelo vyše 3100 párov (o ich zrušenie medzitým požiadalo 450 párov). Ak uvážime, že Čechov je dvojnásobne viac, ich spoločnosť je značne mestskejšia aj liberálnejšia, na Slovensku by sme mali mať desať rokov po zavedení registrovaných partnerstiev nie tisícky, ale len stovky takýchto párov.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

Otázka na kresťanských konzervatívcov preto znie: prečo sa tomu bránite s takou emocionálnou vehemenciou, keď takéto počty nijako neohrozujú dominanciu klasického manželstva?

Je skutočne pravdou, že tradičné manželstvo oveľa viac než prípadné registrované partnerstvá podkopala legalizácia a následná totálna liberalizácia rozvodov  –  na rozvod dnes stačí prvá manželská kríza a jedno súdne pojednávanie, to všetko zničilo pôvodný koncept manželstva. Ako raz napísal Chesterton, ak existuje niečo ako rozvod, už neexistuje nič ako manželstvo. 

Z tohto pohľadu nie sú partnerstvá či manželstvá homosexuálov revolučnou antropologickou zmenou, ako tvrdia niektorí konzervatívci, sú iba ďalším z prirodzených dôsledkov sexuálnej revolúcie spred 50 rokov.

Paradoxne, optika sa obrátila natoľko, že teraz sú to dokonca prívrženci tradičnej morálky, ktorí čelia výčitke, prečo nechcú priznať menšinovej skupine homosexuálov so záujmom o konzervatívnu trvácnosť svojho vzťahu.

Lenže dnešný diskurz je nastavený tak, že hoci kresťanskí konzervatívci tento svoj zápas zrejme prehrajú na Slovensku, neostáva im nič iné než byť proti a vzhľadom na novú spoločenskú morálku tak pôsobiť nesúcitne.

Druhá strana im totiž neprenechala priestor pre možný kompromis, na ktorý by sa mohli podujať z vlastnej vôle.

Dobre to ilustruje aj český príklad: na začiatku malo ísť len o registrované partnerstvá, nič viac, dnes sú už samozrejmou témou homosexuálne manželstvá aj adopcie. Napokon, rovnaký priebeh to malo aj v iných štátoch na západ od nás a s touto agendou sú úzko previazané ďalšie morálne problémy ako umelé oplodňovanie, náhradné matky, ktoré už zďaleka neupravujú dobrovoľný vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia.

Konzervatívci teda nemajú veľa priestoru na kompromis. Ale rovnako by nemali uveriť temným prorokom, že práve registrované partnerstvá sú zavŕšením beznádeje a skazy.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo