Kultúra 15. júl 2019

Papierový kráľ (R.I.P.)

Jana  Vinterová
Jana Vinterová
Príbeh nenápadného architekta Richarda Vyškovského, ktorý počas totality naučil tisícky detí, aké to je postaviť si svoj vlastný svet. (Doplnené: R. Vyškovský zomrel 1. augusta 2019)
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jana Vinterová

Papierový kráľ (R.I.P.)
Príbeh nenápadného architekta Richarda Vyškovského, ktorý počas totality naučil tisícky detí, aké to je postaviť si svoj vlastný svet. (Doplnené: R. Vyškovský zomrel 1. augusta 2019)

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

K 90. narodeninám architekta Richarda Vyškovského, ktorý vytváraním svojich dokonalých papierových modelov ovplyvnil život mnohých detí i dospelých a pozdvihol papierové modelárstvo na vyššiu úroveň.

Jeho meno pozná každý papierový modelár z našich končín. Richard Vyškovský sa stal legendou predovšetkým vďaka československému časopisu ABC, v ktorom začal publikovať svoje papierové modely, ľudovo nazývané vystrihovačky, ktoré obohatili detstvo (a neraz aj dospelosť) tisícom čitateľov.

Keď bola v roku 2009 výstava Vyškovského modelov v Múzeu Karlovho mosta, môj manžel zavelil, že sa tam všetci traja (s 1,5-ročnou dcérou) z Košíc na víkend vyberieme, aby sme sa s ním na besede stretli a poďakovali sa mu.

Pre môjho muža boli jeho vystrihovačky symbolom radostného detstva i mladosti a cítil, že keď je možnosť osobne sa mu poďakovať, tak to treba využiť. Ako sme neskôr zistili, nebol zďaleka sám...

Richard Vyškovský. Foto – Profimedia.sk

Život v neľahkej dobe

Richard Vyškovský sa narodil v júli 1929 vo Viedni. Navštevoval však české školy a neskôr sa presťahoval do Prahy. Pri prehliadke Kostola sv. Víta v Soběslavi sa rozhodol pre svoju budúcu špecializáciu na rekonštrukcii stavebných pamiatok. Vyštudoval Vysokú školu architektury a pozemního stavitelství.

Málokto o ňom vie, že v období socializmu sa dvakrát dostal do konfrontácie s komunistami. Prvýkrát to bolo v roku 1952, keď bol obvinený zo spoluúčasti na úteku milenky svojho kolegu za hranice. Tri mesiace ho držali vo väzbe, no napokon ho prepustili pre nedostatok dôkazov. Druhýkrát v roku 1961, keď bol obvinený a odsúdený na tri roky nepodmienečne vo vykonštruovanom procese. V roku 1962 bol, našťastie, rozsudok zrušený.

Medzitým začal pracovať ako architekt v SÚRPMO (Státní ústav pro rekonstrukci památkových měst a objektů), postupne sa vypracoval až na pozíciu zástupcu hlavného projektanta. Neskôr pracoval ako samostatný výtvarník a grafik.

Urobiť fotoaparát z papiera a ešte aby bol pri vložení filmu funkčný, bola pre mňa výzva a radosť pokúsiť sa o to. Zdieľať

V roku 1968 vstúpil do Klubu angažovaných nestraníků, vytváral letáky, heslá a plagáty na protest proti okupácii vojskami Varšavskej zmluvy. Pre Richarda Vyškovského to bol však výnimočný rok aj z iného dôvodu: bola publikovaná prvá vystrihovačka dvojice Blecha-Vyškovský, a to dobývanie hradu Karlštejn.

Funkčné modely, ktoré nemajú obdobu

O rok nato sa začala Vyškovského spolupráca s časopisom ABC a on tam prvýkrát uverejnil svoju vystrihovačku – automobilový veterán Packard Landaulet 1912. Potom to už išlo ako na bežiacom páse: autá, lokomotívy, skanzenové domčeky... Z tých unikátnejších treba spomenúť model, ktorý je v papierovom svete známy ako MPR – Mestská pamiatková rezervácia, Dirkon – papierový fotoaparát na klasické fotofilmy či funkčné rádio Máj.

„Urobiť fotoaparát z papiera a ešte aby bol pri vložení filmu funkčný, bola pre mňa výzva a radosť pokúsiť sa o to. Pomohol mi aj optik, pán Miroslav Kolář. ... Až z Juhoafrickej republiky mi prišla otázka, či môžu fotoaparát vytlačiť na výuku detí. Aj to fungujúce rádio, ktoré vyrobil pán Pavel Šrait z vtedajších súčiastok, som obliekol do papiera rád, pretože som mohol ukázať deťom, ako pred mnohými rokmi rádiá vyzerali,“ vyjadril sa R. Vyškovský.

Vďaka časopisu ABC jeho modely rýchlo naberali na popularite. On sám sa stal inšpiráciou pre mnohých dnešných autorov. Ale stále zostáva historicky najplodnejším tvorcom v ABC, publikoval tam viac než 1 100 strán vystrihovačiek (a to hovoríme len o prvom vydaní), ďalšie stovky strán vyšli mimo ABC v iných vydavateľstvách, napr. Albatros. Druhoradý nie je ani fakt, že vďaka Vyškovského modelom stúpol náklad časopisu ABC niekoľkonásobne a so svojimi modelárskymi prílohami sa stal doslova kultovým.

Podkrkonošská kovárna. Foto: Stanislav Fajkus.​

Fenomén MPR

Séria domčekov ľudovej architektúry z rôznych častí Československa bola pôvodne vydaná ako Skanzen ABC. Bol to zlom, pretože deti mali po prvýkrát možnosť lepiť si niečo iné ako modely áut alebo lietadiel.

Na Skanzen ABC čoskoro začala nadväzovať ďalšia séria stavieb, a to mestských, ktoré sa stali základom Mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá vychádzala v rokoch 1988 – 2000. Jej pôvodným cieľom bolo zoznámiť deti so stavebnými slohmi minulosti. Toto fiktívne staré mestečko sa v ďalších rokoch rozrástlo natoľko, že nevošlo už ani na kuchynský stôl.

Ďalej bolo preto vytvárané ako séria určitých blokov, ktoré sa dali vyskladať do jedného celku. Mestské časti spájali historické mosty cez fiktívnu rieku, dláždené chodníky a námestia. K historickým domčekom pribudli kostolíky i chrám, židovské mesto s cintorínom, radnica a iné stavby, dohromady ich je zhruba 90.

Mestská pamiatková rezervácia je tak jedným z najväčších papierových modelov, aké boli kedy vydané, a mal by byť zapísaný do Guinessovej knihy rekordov.

V roku 2004 vyšla Velká kniha vystřihovánek – Městská památková rezervace – súborné vydanie celého mesta doplnené o MPR IV a renesančný zámok. Náklad knihy sa pomerne rýchlo rozpredal a dnes sa jej cena medzi modelármi vyšplhala na minimálne trojnásobok pôvodnej.

 Mestská pamiatková rezervácia. Foto: Stanislav Fajkus

Počítač ľudskú ruku nenahradí

Richard Vyškovský je stará škola. Jeho práca je a vždy bola vysoko profesionálna, precízna a presná. Ľudia ho poznajú ako skutočného pedanta, pre ktorého je podstatný každý detail. Za svoj život sa stal autorom cca 500 modelov. Celá táto jeho objemná tvorba však nevzniká pri počítači ani v ateliéri, ale na obyčajnom písacom stole, plnom rysovacích potrieb, papierov, tenkých pier, štetcov a farieb, za ktorým pán architekt sedí denne aj 10 hodín. Najväčšou výzvou sú obvykle okrúhle a oblé tvary.

„Čo sme sa namudrovali pri tvorbe galeóny zo 16. storočia. Ako urobiť jej lodnú provu tak, aby vyzerala zaoblene a neboli na nej príliš viditeľné prechody; aj tak som sa im celkom nevyhol. Podobne je to napríklad pri kupolách a tvarovaných strieškach na stavbách. Urobiť guľovitý či bankovitý tvar dá dosť počítania pri kreslení do rozvinutej plochy. Časom som však zvládol aj to,“ hovorí majster konštruktér.

A keď robím skutočnú stavbu, snažím sa k nej osobne ísť, poznať ju bližšie. Zdieľať

Počítač mu nechýba, práve naopak. „Keď som začínal, o počítačoch u nás nebolo ani chýru,“ vraví. „Dnes väčšina autorov pracuje len na počítači. Ich práca je rýchla, presná, ale až príliš. Na počítači nikdy neurobíte vyfarbenie tak, aby bolo reálne. Skúste na počítači vyfarbiť steny starej stavby tak, aby zodpovedali skutočnosti, so všetkými tými poškodeniami, fľakmi a podobne. Keď farbím ja, mnohé plochy robím z rôznych farieb vo vrstvách, ktoré rôzne vymývam vodou tak, aby boli prirodzené. Na počítači nedosiahnete, aby ošarpaná stena bola ošarpaná ako v skutočnosti.“

A ako opisuje samotný proces tvorby? „V prvom rade ide o námet. Ten si musím v hlave predstaviť a predstavovať si počas celej práce. Nie ako vystrihovačku, ale trojrozmerne. Potom si zháňam potrebnú dokumentáciu, fotky, projekty, staré kresby plánov a iné výkresy. Následne si robím rozkresy, skice detailov aj celkov. Počítam, čo má byť aké veľké. Počítam tiež v patričnej mierke. Je toho viac, predtým než začnem kresliť... A keď robím skutočnú stavbu, snažím sa k nej osobne ísť, poznať ju bližšie.“

Rôzne verzie modelu veterána Packard Landaulet, ako vzor poslúžil autorovi „angličák“ z modelového radu Matchbox, models of Yesteryear (3). Foto: archív autorky.

Lacná zábava s veľkým efektom

Zaujímavou črtou dnešnej doby je, že papierové modelárstvo priťahuje viac staršie ročníky než mladšie. Stále sa mu však, našťastie, napriek lákadlám mobilov a tabletov venujú aj deti.

„Modelárstvo, a to akékoľvek, vedie nielen k šikovnosti prstov, ale predovšetkým k sústredeniu, vytrvalosti, starostlivosti, trpezlivosti. Skrátka pracovať perfektne. V pokoji si robiť na svojom. Papierové modelárstvo prináša všetky tieto prvky a navyše je lacné. Stačí na to vystrihovačka, trochu lepidla, nožnice, pravítko, nožík... to je v podstate všetko. Pritom výsledok môže byť úžasný,“ hovorí Richard Vyškovský.

Tu sa skrýva aj jedna z príčin veľkej obľúbenosti jeho modelov v predchádzajúcej ére. Vďaka ABC prišli do módy v čase, keď ľudia spravidla trpeli nedostatkom. Na hračky či plastové modely rodičia nemali peniaze nazvyš.

Aby ľudské oko niečo zaujalo, musí to byť pekné, príťažlivé, lákavé. Vystrihovačky Richarda Vyškovského túto veľmi významnú vlastnosť majú a vždy mali. Zdieľať

A vtedy sa objavila tá príťažlivá ponuka: zostrojiť si vlastnoručne hračku z toho najlacnejšieho a ľahko dostupného materiálu, papierovú stavebnicu, ktorá vo výsledku bude síce krehká, ale zato efektná.

„Aby ľudské oko niečo zaujalo, musí to byť pekné, príťažlivé, lákavé. Vystrihovačky Richarda Vyškovského túto veľmi významnú vlastnosť majú a vždy mali,“ píše modelár, zberateľ a propagátor papierového modelárstva Stanislav Fajkus. Vyškovského modely nechcú byť dokonalou kópiou skutočných objektov, je v nich pridané čosi autorsky tvorivé, umelecké, originálne, že v konečnej fáze je vystrihovačka zároveň reálnym modelom aj pestrou hračkou.

K popularite modelov pána Vyškovského prispieva aj to, že majú elegantnú konštrukciu minimalizujúcu potrebu používania nepapierových materiálov. Sú primerané zložité, takže ich bez problémov poskladajú deti, no nie natoľko primitívne, aby nezaujali aj ich rodičov (hlavne ockov).

 

Maměnka z Pusteven, zrubová stavba z Beskýd. Foto: Stanislav Fajkus

Prvý staviteľ

Richard Vyškovský je architekt, nie modelár. Prekvapujúco hovorí, že ani svoj vlastný model nedokáže perfektne zlepiť. Na túto činnosť má pomocníkov. Človekom, ktorý skúšobne konštruuje Vyškovského vystrihovačky, je modelár Roman Kunst. Ako prvý staviteľ skontroluje návodné kresby, potom strihá, reže, ohýba, retušuje a lepí. Hotový model ide ukázať autorovi. O týchto čarovných chvíľach hovorí:

„Keď prinesiem zlepený model domov k pánovi architektovi, tak okolo neho vždy chodí a vraví: ,Ježiš, to je nádherné!‘ A ja na to: ,Veď ste to vymysleli vy, ja som to iba postavil!‘“

Stavebný stroj Caterpillar 428 B. Foto: Stanislav Fajkus

Je to umenie

Od roku 2000 sa konali najmä v Českej republike nespočetné výstavy modelov Richarda Vyškovského a z času na čas vychádzajú aj jeho súborné diela. Napriek tomu sa zberatelia, ktorými sú predovšetkým deti odrastené na československých ABC z obdobia komunizmu, o staré čísla týchto časopisov idú pobiť a sú ochotní zaplatiť aj vysoké sumy. Prečo? Lebo sa v nich ukrývajú papierové poklady arch. Vyškovského.

„Papierový model je umenie, je to výtvarný prejav,“ ospevuje túto záľubu samotný autor. „Pôvodne chladnú geometriu vždy nakoniec korunuje farba, ktorá vdýchne modelu život. Dovtedy je to stále ,len‘ technika, ale len čo konštrukcia dostane farbu, dielo prehovorí a zapôsobí na diváka, na modelára. Prostredníctvom modelu hovorím k divákom svojimi očami.“

Richarda Vyškovského mnohí modelári považujú za vynálezcu elixíru mladosti – Josef Kropáček to vyjadril takto poeticky: „Už pri pohľade na stránku s nerozstrihaným modelom nám naskakujú spomienky na detstvo. Spomienky spojené s okamihmi pohody a pokoja, okamihmi zrodu zázraku, keď z plochého papiera vyrastie dom.“ Nikdy nie je neskoro prepadnúť tejto papierovej záľube, ktorej výsledky očaria azda každého. Ako vidíme, konštruovať modely sa dá aj po osemdesiatke. S lepením to hádam nebude inak.

Pánovi architektovi prajeme k narodeninám veľmi veľa zdravia, pevnú ruku a jasné oko. Nech má stále energiu do práce a nech aj v tomto požehnanom veku svojimi modelmi robí radosť deťom i dospelým.

Parník New Orleans. Foto: Stanislav Fajkus

 

Zdroje:

Stanislav Fajkus, Josef Kropáček, Robert Pavelka – Papírový svět Richarda Vyškovského (vyd. 2009 pri príležitosti 80. narodenín arch. R. Vyškovského a výstavy jeho modelov v pražskom Múzeu Karlovho mosta).

Stanislav Fajkus, Josef Kropáček – Papírové království Richarda Vyškovského (vyd. 2019 pri príležitosti 90. narodenín arch. R. Vyškovského a konania sprievodných výstav modelov z jeho tvorivej dielne).

www.papirovaarcheologie.cz

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0