Prieskum verejnej mienky ukázal, že takmer dve tretiny Nemcov sa na verejnosti boja otvorene vyjadrovať svoje názory. Najopatrnejší sú pri téme utečencov a islamu.

Nedávna štúdia Inštitútu pre demografiu Allensbach pre Frankfurter Allgemeine Zeitung na vzorke 1283 ľudí z celého Nemecka vo veku od 16 rokov, ktorá sa uskutočnila v čase od 3. do 16. mája, priniesla zaujímavé zistenia.

Jedným z najprevratnejších je fakt, že len približne jeden z piatich opýtaných Nemcov sa cíti slobodne pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti či na internete. Naopak, k slobodnému vyjadrovaniu sa dochádza najmä medzi priateľmi. Vyjadrilo sa tak 59 percent opýtaných.

Na otázku: „Povedali by ste, že môžete slobodne vyjadriť svoj názor na verejnosti, alebo musíte byť opatrní pri niektorých alebo viacerých témach?“ 58 percent Nemcov odpovedalo, že sa opatrne vyjadruje na verejnosti, pričom na internete to bolo 36 percent a medzi priateľmi len 34 percent.

Iba 18 percent občanov sa domnieva, že môžu na verejnosti hovoriť slobodne. 58 percent uviedlo, že je to možné s opatrnosťou na niektoré témy a 20 percent na mnohé témy. Zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung

Takmer dve tretiny respondentov veria, že sa môžu slobodne vyjadrovať len medzi priateľmi. Dôvodom k opatrnosti na verejnosti je podľa opýtaných existencia množstva nepísaných zákonov, ktoré názory sú prijateľné a prípustné a, naopak, ktoré sú takpovediac tabu. Myslí si to až 63 percent oslovených Nemcov, a to napriek tomu, že je sloboda prejavu zakotvená, podobne ako v iných štátoch sveta, v ústave.

Percentuálny podiel opýtaných, ktorí odpovedali „áno“, „nie“ alebo sa nevedeli rozhodnúť pri otázke: „Existuje veľa nepísaných pravidiel, ktoré názory sú akceptovateľné a ktoré sú tabu?“ Zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung

Téma utečencov sa stala nemeckým tabu

Štúdia tiež ukázala, že najcitlivejšou témou sú podľa respondentov utečenci. Zo štrnástich možných odpovedí ju tak označilo až 71 percent.

Podľa riaditeľky Inštitútu Allensbach Renate Köcher, ktorá danú štúdiu tiež viedla, toto číslo odzrkadľuje odtrhnutosť elít od nemeckého obyvateľstva z čias vrcholiacej utečeneckej krízy v rokoch 2015 a 2016. Obdobie migračnej krízy podľa jej slov zanechalo dojem, že elity neberú obavy obyvateľstva dostatočne vážne a dokonca o nich ani poriadne netušia.

Rovnako až 61 percent respondentov považuje za riskantné verejne vyhlásiť, že sa pre utečencov robí príliš veľa. V súkromnom priestore je to však len 31 percent.

Po téme utečencov nasledujú vyhlásenia o moslimoch a islame. Pre väčšinu Nemcov patrí medzi citlivé témy aj nacistická éra a Židia a pre necelú polovicu je to tiež pravicový extrémizmus a diskusia o nacionalisticko-populistickej strane AfD (Alternatíva pre Nemecko).

Napriek tomu však až 76 percent opýtaných pokladá vyjadrenie šéfa AfD Alexandra Gaulanda, v ktorom prirovnal Hitlera a nacistov k „vtáčiemu trusu“ vo viac ako tisícročí úspešných nemeckých dejín („ein Vogelschiss in über 1000 Jahren erfolgreicher deutscher Geschichte“) za úplne neprijateľné.

Strach z priznania patriotizmu

Opatrnosť vo vyjadreniach má veľká časť obyvateľstva aj pri témach vlastenectva a patriotizmu, homosexuality a treťom rode.

Na tému pohlavia sú mnohí Nemci priam alergickí. Rodová neutralita zachádza podľa väčšiny opýtaných v možnostiach až príliš ďaleko a spôsobuje nepochopenie vo všetkých generáciách.

V prípade témy vlastenectva a patriotizmu je pozoruhodný najmä vývoj za posledné desiatky rokov. Kým v roku 1996 pokladalo vlastenectvo za citlivú záležitosť len 16 percent Nemcov, v súčasnosti je to tabu téma pre takmer polovicu z nich – presne 41 percent. Za 23 rokov sa tak číslo takmer strojnásobilo. Podľa Renate Köcher sa totiž občania čoraz viac obávajú, že by v prípade priznania vlastenectva boli považovaní za príliš pravicovo ladených.

V tomto kontexte tiež dodáva, že až tretina opýtaných si myslí, že ak sa politik nechce vystaviť tvrdým útokom, mal by si dávať pozor na prejavy národnej hrdosti.

Percentuálny nárast tých, ktorí súhlasia, že „láska k otčine“ či „vlastenectvo“ sú chúlostivými témami na rozhovor.Zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung

Bolehlav z politickej korektnosti

Necelá polovica opýtaných (41 percent) tiež kritizuje prehnanú politickú korektnosť, a to najmä v prípade viacerých jazykových pravidiel. Napríklad dve tretiny obyvateľstva považujú za prehnané, keď sa miesto pojmu „cudzinec“ alebo „osoba narodená v zahraničí“ používa termín „človek s migračným pozadím“.

Úplne nepochopiteľné je pre Nemcov novodobé „prepisovanie kníh“. Príkladom je kniha Astrid Lindgrenovej Pipi Dlhá Pančucha, kde došlo k zmene z Černošského kráľa (Negerkönig) na Kráľa z južných morí (Südseekönig). A to len z dôvodu štandardu dnešnej politickej korektnosti.

V tomto prípade až 75 percent respondentov (traja zo štyroch Nemcov) obhajuje zachovanie pôvodnej verzie, pričom len 14 percent opýtaných súhlasí s nahrádzaním výrazov, ktoré sú dnes považované za „urážlivé“ a „zastarané“.

Až 57 percentám Nemcov zapojených do prieskumu podobné verbálne spoločenské pravidlá a normy priam „lezú na nervy“. A to sa týka najmä východonemeckého obyvateľstva, ktoré má na podobné praktiky pomerne živé spomienky. O to väčšmi ho obťažujú nariadenia navádzajúce na politicky korektné správanie.

Práve podobné opatrenia podporujú dojem, že rozsah slobody prejavu sa vo verejnom priestore stále zmenšuje a čoraz viac závisí od predmetu diskusie. Podľa riaditeľky Inštitútu Allensbach Renate Köcher chcú byť občania braní vážne so svojimi starosťami a postojmi.

No namiesto toho zo správy z prieskumu vyplýva, že v očiach verejnosti rastie spoločenská kontrola. Každý druhý občan Nemecka je totiž presvedčený, že sa oveľa viac pozornosti venuje práve tomu, ako sa človek na verejnosti správa a čo hovorí.