Spoločnosť 24. máj 2019

Alternatívne hoaxy verzus osvetová propaganda

Martin Hanus
Martin Hanus
Ak budú seriózne médiá vyvracať hoaxy o utečencoch prvoplánovou propagandou, nebude už nikto veriť ničomu.
Ak budú seriózne médiá vyvracať hoaxy o utečencoch prvoplánovou propagandou, nebude už nikto veriť ničomu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Alternatívne hoaxy verzus osvetová propaganda
Nemeckí policajti zabezpečujú oblasť pri železničnej stanici vo Wuppertale, kde 18. augusta 2017 došlo k útoku nožom, na dvoch Iračanov zaútočili páchatelia pôvodom zo Sýrie, foto TASR AP

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Po vstupe do EÚ sme nemali taký silný interpretačný zápas o Európu ako v týchto mesiacoch. Nie o členstvo v Únii, tú sa dokonca najnovšie nechystajú opustiť ani kotlebovci, ale o pocity a emócie, či v tejto postutečeneckej dobe možno čakať z Bruselu – okrem záplavy eurofondov – ešte niečo pozitívne.

Kým takzvané alternatívne médiá maľujú obraz migrantmi prepchatej európskej dekadencie, hlavné médiá reagujú osvetou, ktorou vyvracajú ľudové mýty o EÚ. Alebo robia nekritické rozhovory s Ladislavom Mikom, vedúcim zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, čo je asi podobný žáner, ako keby sme bez náznaku polemiky prosili hovorcu premiéra, nech objektívne zhodnotí fungovanie slovenskej vlády a zaslepenosť jej oponentov.

A keďže hlavnoprúdový novinár vníma slovenské strachy a obavy z progresívnejšej časti Európy ako hlúpe a iracionálne, považuje produkciu osvetových textov za profesionálnu žurnalistiku, ktorou prispieva k lepšiemu Slovensku.

Že utečenci majú na svedomí nárast kriminality? To sú len konšpirácie!

Preto sme sa už v našich – ale nielen našich – novinách viackrát dočítali, že medzi utečeneckou vlnou a kriminalitou v západoeurópskych štátoch nie je vlastne žiadna korelácia, naopak, bezpečnostná situácia je lepšia ako kedykoľvek predtým. Jediným problémom sú tak len pocity, ktoré zahniezdili v hlavách tamojších a tunajších ľudí populisti a konšpirátori.

Naposledy túto argumentačnú reťaz zhutnil text Filipa Minicha Neverte nezmyslom. Kriminalita v Rakúsku a Nemecku je rekordne nízka.

Redaktor .týždňa najskôr uviedol príklady alternatívnych hoaxov o kriminálnych migrantoch, potom na základe policajných štatistík z Nemecka a Rakúska preukázal, že obe krajiny sú bezpečné ako nikdy predtým. Napríklad pri vlámačkách majú z cudzincov najväčší podiel Rumuni, Srbi, Slováci, Maďari a Poliaci.

„Tvrdenia, že utečenci, ktorých gro tvorili Sýrčania a Iračania, majú na svedomí nárast kriminality, sú scestné. Ešte scestnejšie sú konšpirácie o tom, že polícia páchateľov kryje či dokonca cielene manipuluje štatistiky.“

Samozrejme, autor pripúšťa, že aj prisťahovalci páchajú trestnú činnosť, ale zároveň čitateľa usmerňuje tvrdením, že „kriminalitu v násobne väčšej miere páchajú domáci, prípadne ľudia z iných, najmä nových členských štátov EÚ vrátane tisícok Slovákov.“

Takže podľa osvetového textu treba v sebe zadusiť predsudok, že by Nemcov nejako špeciálne trápila kriminalita migrantov z Blízkeho východu či Afriky, ktorých prišlo v roku 2015 zhruba milión a nasledujúce roky ďalšie státisíce. Ak Nemcov či Rakúšanov v súvislosti s kriminalitou trápia cudzinci, sú to skôr vyšehradské živly zo Slovenska či Poľska alebo migranti z Balkánu.

Intuícia vám síce hovorí, že ak do nejakej krajiny prídu nekontrolovane a v priebehu krátkeho obdobia státisícové masy, medzi ktorými sú výrazne nadpriemerne zastúpení mladí muži, asi to nevyhnutne a citeľne zhorší bezpečnostnú situáciu – ale ak tomu veríte, ide skôr o xenofóbny predsudok, moc faktov a exaktných policajných štatistík nepustí.

Lenže je tu ešte jedna možnosť – že preexponované nezmysly o (ne)kriminalite migrantov poslednej vlny nepíšu len Hlavné správy, ale aj osvetoví novinári.

Štatistiky a demografia

Pritom napísať poctivý text o nemeckej kriminalite, ktorý nie je otrokom oficiálnych štatistík, je pomerne jednoduché, stačí pár desiatok sekúnd googlovania.

Dvaja reportéri Spiegla Jörg Diehl a Philipp Seibt uverejnili minulý rok sériu textov (všetky sú voľne prístupné) o problémoch aj trikoch policajných štatistík.

Podobne ako slovenskí novinári brali so skepsou exministra vnútra Roberta Kaliňáka, keď na základe štatistík preukazoval, ako sa každým rokom zlepšuje práca polície, aj Diehlovi a Seibtovi bolo podozrivé, keď sa tamojší ministri vnútra chválili číslami, ako je krajina čoraz bezpečnejšia.

Pustili sa preto do podrobného skúmania zákutí policajných štatistík a tému uzavreli s tým, že ich výpovedná sila je mimoriadne obmedzená. Do oficiálnych dát polície sa napríklad nezmestili údaje o prehreškoch proti verejnému poriadku ani rastúci počet politicky motivovaných trestných činov. Všimli si tiež, že až okolo 20 percent trestných konaní, ktoré spustila prokuratúra, v policajných štatistikách jednoducho chýba.

Na papieri to teda vyzerá, že v Nemecku pri takmer všetkých typoch trestných činov klesá zločinnosť a stúpa objasnenosť, lenže realita je oveľa zložitejšia.

Dlhodobé trendy sú v mnohých ohľadoch skutočne pozitívne, v porovnaní s 80. či 90. rokmi je oveľa menej vrážd či ublížení na zdraví so smrteľnými následkami.

Hlavnou príčinou týchto priaznivých trendov je najmä demografia, spoločnosť starne, ubúda mladých, pričom násilnej kriminality sa dopúšťajú predovšetkým mladí muži.

Nejde len o to, že klesá podiel tejto rizikovej skupiny na populácii, ale rovnako sa zdá, že dnešní mladí muži sú mierumilovnejší než predošlé generácie – menia sa výchova a životné podmienky, na sídliskách je oveľa menej pouličných bánd než kedysi, mladí si svoju energiu vybíjajú vo voľnom čase na počítačoch či s mobilmi.

Ako sa Nemecko stalo vďaka terorizmu bezpečnejším – aspoň podľa štatistík

Reportéri Spiegla však upozorňujú aj na nové znepokojivé trendy, ktoré nevyhnutne prišli s veľkým prílevom migrantov, najmä mladých mužov z iného civilizačného prostredia, kde platia odlišné normy a problémy sa často riešia agresivitou a násilím.

Ešte v roku 2013 riešila nemecká prokuratúra 68 prípadov, ktoré súviseli s podozreniami na terorizmus, o štyri roky neskôr bolo takýchto prípadov už 1 200. No tento údaj sa nijako nepremietol do bežných policajných štatistík, hoci významne ovplyvňuje pocit bezpečia v krajine.

Ako uvádzajú Jörg Diehl a Philipp Seibt, polícia na nové ohrozenie reaguje tým, že čoraz viac personálu presúva na agendu politicky motivovanej kriminality a čoraz viac vyšetrovateľov sa zaoberá fenoménom islamizmu.

Reportérom Spiegla sú preto oficiálne databázy o klesajúcej kriminalite a rastúcej bezpečnosti tak trochu na smiech: podľa tejto logiky robí vlastne každý podozrivý terorista z Nemecka bezpečnejšiu krajinu, lebo na monitorovanie svojej osoby viaže policajtov, ktorí by inak odhaľovali tie trestné činy a delikty, ktoré mapujú policajné štatistiky.

Čo sa tiež do štatistík nezmestilo

Polícia sa podľa novinárov sama usvedčila zo štatistickej kreativity len teraz nedávno: policajti v roku 2016 zaregistrovali 293-tisíc rôznych deliktov (krádeží, falšovania dokumentov, ublížení na zdraví a podobne), ktorých sa dopustilo 174-tisíc migrantov, ktorí len krátko predtým prišli do Nemecka. Napriek tomu však polícia oficiálne vykázala, že celkový počet deliktov za rok 2016 poklesol.

Spiegel sa s iróniou pýta, ako je to vlastne možné: „To máme skutočne veriť, že zvyšok nemeckého obyvateľstva bol v danom roku natoľko oddaný zákonom, že ani dodatočný nárast deliktov o takmer 300-tisíc nespôsobil celkové navýšenie kriminality?“

V týždenníku však idú ďalej, kritizujú nedostatok aktuálnejších štúdií, ktoré by skúmali, o akom podiele kriminálnych činov sa polícia dozvie a môže ho tak premietnuť do štatistík – podľa skorších výskumov sa polícia dozvie len o tretine prípadov ublíženia na zdraví, ešte horšie je to pri sexuálnych deliktoch či zneužívaní, kde vyjde na povrch len mizivé percento zločinov.

Podľa Spiegla sa tak na základe štatistík, ktoré merajú len zlomok celkovej kriminality, nedá povedať, či je krajina bezpečnejšia alebo nie. Navyše, k dispozícii je výskum na základe dát z roku 2016, podľa ktorého vzrástol počet ľudí, ktorí udávajú, že sa stali obeťami trestného činu.

Jörg Diehl a Philipp Seibt netvrdia, že štatistiky treba rovno hodiť do koša, len ich treba rozšíriť o ďalšie ukazovatele.

Ako píšu reportéri, utečenecká vlna viedla minimálne krátkodobo k nárastu sexuálne motivovaného násilia aj k ublíženiam na zdraví.

Ale tu treba dodať, že je to aj dôsledkom zmeny zákonov, keď po násilnej silvestrovskej noci v Kolíne parlament upravil definíciu sexuálneho trestného činu, kam po novom spadajú aj formy obťažovania ako obchytkávanie. Preto sa nové údaje ťažko porovnávajú s tými staršími.

Rovnako reportéri Spiegla uvádzajú, že hoci sa policajti v teréne sťažujú na rastúcu brutalitu a zosurovenie spoločnosti, štatisticky sa ich dojem nedá potvrdiť – oficiálne dáta napríklad v prípade ublížení na zdraví nerozlišujú, či po napadnutí ostala len modrina alebo vážne rezné zranenie.

Spiegel zdôrazňuje, že hoci cudzinci páchajú trestné činy častejšie než Nemci, súvisí to s kultúrnymi a ekonomickými faktormi, ktoré by boli rovnako rizikové pre (mladých) Nemcov, keby žili v podobnom prostredí. Napríklad natlačení v utečeneckých ubytovniach bez perspektívy na rýchlu integráciu.  

Čo nehovoria štatistiky, ale samotní policajti

Koncom minulého roka priniesli reportéri Spiegla ešte jeden zaujímavý materiál – pýtali sa na subjektívne dojmy policajtov, či sú naozaj mladí muži s migračným pozadím agresívnejší a ako sa krajina a ich práca zmenila v dôsledku migrácie.

Podľa Spiegla vôbec nebolo jednoduché nájsť policajtov, ktorí by boli ochotní sa zverovať so svoji postrehmi, niektorí sa odvážili len pod podmienkou anonymity, najslobodnejšie sa cítili policajti, ktorí sa angažujú v odboroch, a preto cítia za sebou krytie.

Najčítanejší nemecký týždenník tak zozbieral niekoľko skúseností, ktoré majú tiež svoju výpovednú hodnotu.

39-ročný komisár Boris Novak opísal, že počas skorých ranných a nočných služieb je v jednotlivých štvrtiach Berlína situácia čoraz nebezpečnejšia. Ľudia prechovávajú k polícii čoraz menší rešpekt, čo komisár zažíva na vlastnej koži. Pred časom zasahoval pri bitke, ktorá vypukla počas moslimského obradu obriezky (Beschneidungsfeier), policajt Novak dostal dvoma stoličkami po hlave, pol roka bol na liečení. Ako hovorí, pri zásahoch sú problémy najmä s migrantmi, tvoria 60 až 70 percent prípadov.

Novaka vyrušuje aj politická korektnosť, ktorá prenikla nemeckou spoločnosťou. Nedávno zažil istú ženu, ktorá nahlásila, že sa stala obeťou sexuálneho útoku v metre. Keď sa jej komisár opýtal na farbu pleti podozrivého, povedala mu: „Také niečo sa nesmiete pýtať, to predsa nehrá rolu. Bol som z toho paf.“

Pre Spiegel odpovedala aj známa policajtka gréckeho pôvodu, 35-ročná Tania Kambouri, autorka knihy „Nemecko očami policajtky“. Aj ona cíti, ako sa pomery zhoršujú, vraví, že najmä kvôli mladým mužom z Afriky a Blízkeho východu sú ulice v mestách Porúria také nebezpečné, ako ešte nikdy počas jej práce. Počas policajných akcií čelí ona a jej kolegovia často útokom, nadávkam či pľuvancom, Kambouri bola viackrát sama zranená.

Ako hovorí Kambouri, títo mladí muži považujú uniformovaných ochrancov zákona za predstaviteľov slabého štátu, ako policajtka často počúva vetu: „Si žena, s tebou sa nebudeme baviť.“ Alebo jej ako policajtke-migrantke vyčítajú, že je zradkyňou, lebo sa rozhodla pre Nemcov. Kambouri si myslí, že tomuto správaniu sa nedá postaviť inak než zvýšenou prítomnosťou polície na uliciach, rozhodnosťou pri zasahovaní, vyššími trestami či krátením sociálnych dávok.

Iný policajt, ktorý nechcel hovoriť pod svojím menom, upozorňuje, že mnohí z utečencov pred príchodom do Nemecka z finančných či ideologických motívov pôsobili v rôznych milíciách, kde sa dopúšťali hrozného násilia, v Nemecku sú traumatizovaní, a preto ich ľahko verbujú všelijaké kriminálne bandy.

Ako dodáva ďalší policajt, ktorý sa vyjadril pod podmienkou anonymity, považuje vnímanie policajtov za nevyhnutne skreslené, keďže so slušnými migrantmi neprichádzajú do kontaktu. Ale ako ten, ktorý hliadkuje v okolí železničnej stanice veľkého mesta, dennodenne zažíva, že hlavnou kriminálnou klientelou sú mladí muži najmä z Afriky a arabského sveta.

40-ročná policajtka Anja Ducklauß-Nitschke hovorí, že hoci sa stala policajtkou, aby pomáhala ľuďom, v poslednom čase pociťuje rastúcu bezmocnosť. Jedným z dôvodov sú pretrvávajúce dôsledky utečeneckej krízy, ona sama koncom roku 2015 na nemecko-rakúskej hranici spolu s kolegami z celého Nemecka zabezpečovala prvú registráciu prichádzajúcich migrantov.

Najskôr si na základe mediálneho obrazu myslela, že stretne rodiny s malými deťmi, ktoré prichádzajú z vojnových zón, lenže často sedela oproti osamelým mužom, ktorí rozprávali pochybné príbehy, lebo chceli získať azyl. Ak išlo o ľudí bez dokumentov, umiestňovali ich do centier centrálneho príjmu, ale neraz sa stalo, že na druhý deň zmizli.

Samozrejme, väčšina migrantov sa napriek frustrujúcim životným podmienkam žiadnych závažnejších deliktov nedopúšťa.

Ale ak osvetoví mediálni pracovníci s pomocou oficiálnych štatistík tvrdia, že aj po príchode stoviek tisíc mladých mužov z Blízkeho východu a Afriky trápi Nemcov a Rakúšanov väčšmi kriminalita takých Poliakov, Maďarov či Slovákov, vedzte, že to má s realitou spoločné asi toľko ako niekdajšie zväzácke nástenky.        

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0