Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. január 2019

Exstarosta Philadelphie: O černošskej kriminalite treba hovoriť otvorene

Podľa Michaela Nuttera je kľúčové, či politik obviňuje ľudí alebo či vyjadruje legitímne znepokojenie.
Exstarosta Philadelphie: O černošskej kriminalite treba hovoriť otvorene

Starosta Filadelfie Michael Nutter (na snímke uprostred). FOTO TASR/AP

Michael Nutter bol 98. starostom Philadelphie (2008 – 2016), ktorý o svojom pôsobení napísal knihu Starosta: Najlepšia práca v politike (Mayor: The Best Job in Politics). Získal ocenenie Verejný činiteľ za rok 2014 (Public Officer of the Year 2014) aj za to, že „počet vrážd klesol o viac než 35 %” a “miera neúspešného ukončenia strednej školy klesla o 20 %”. V súčasnosti učí na Columbia University v New Yorku, kde sme viedli tento rozhovor. Nutter hovorí, ako pristupoval k riešeniu násilia v afroamerickej komunite, ako sa angažujú mestá a primátori v USA a pripomenie si návštevu pápeža Františka vo Philadelphii z roku 2015.

V minulosti ste sa prihovorili k prevažne mladým Afroameričanom, ktorí v skupinách terorizovali obyvateľov mesta, slovami ako: „Poškodili ste svoju vlastnú rasu”, „zahanbili ste našu rasu“, „prestaňte sa správať ako idioti a hlupáci“. Prečo ste o téme hovorili týmto spôsobom?

Pretože jazyk je dôležitý. Nanešťastie platí, že veľká väčšina kriminálnych činov vo Philadelphii sa deje v afroamerickej a hispánskej komunite. Vyrastal som v západnej štvrti Philadelphie, zdôrazňoval som, že som jedným z vás, videl som násilie na vlastné oči. 

Keď som bol mladý, môjho najlepšieho priateľa strelili do hlavy a poznám iných, ktorí počas tých rokov zomreli kvôli násiliu. Beriem to veľmi osobne. Som starosta, černoch, a máme problém – musíme znížiť násilie v našej komunite. A napokon, ak to nepoviem alebo nemôžem povedať ja, ak sa cítim nesvoj, kto to potom spraví?

V tejto súvislosti sa občas hovorí o černošskej kriminalite („black crime“), černošskom násilí („black violence“), čo neznie politicky korektne...

Čo je na tom zlé?

Ak napríklad politici hovoria o takzvanej rómskej kriminalite v niektorých európskych štátoch, neraz ich hneď – právom či neprávom – označia za populistov, prípadne rasistov alebo ich kritizujú za slovník. Ako teda odpolitizovať túto tému?

Je ťažké dostať politiku von z politiky. Môžete zmierniť, odpolitizovať tému, ale nie celkom, lebo ľudia vidia veci optikou politiky, a sú aj takí, pre ktorých je to takmer ako práca, keď šíria a bičujú emócie. Ale veľká väčšina ľudí taká nie je, chce riešenia, priamu debatu. 

Aj keď bude beloch hovoriť o násilí v černošskej komunite, ľudia to ocenia, ak sa snaží niečo spraviť. Treba o tom hovoriť s ľuďmi z komunity a afroamerickí a hispánski lídri by mali stáť s vami a vysloviť podporu vašej snahe, aktívne ich povzbudzovať a byť pritom inkluzívny. Nemožno to nechať len na nich. Nie je to len možné, ale nevyhnutné.

Zdá sa, že je ľahšie hovoriť napríklad o černošskej kriminalite, ak ste príslušníkom danej komunity.

Poviem to tak priamo, ako sa len dá: Je určite omnoho ľahšie hovoriť o násilí v černošskej komunite pre mňa než pre belocha, ale to neznamená, že beloch nemôže hovoriť. Je to naozaj viac o jazyku – obviňujete ľudí alebo vyjadrujete legitímne znepokojenie? 

V problematických situáciách je veľmi dôležité, aby daná osoba mala za sebou rôznorodú skupinu ľudí, ktorá ďalej šíri to, čo hovoríte, to nazývame krytie. Ak ste starosta, nemôžete delegovať povinnosť a zodpovednosť, strániť sa ťažkých tém. Ide o vašich ľudí, ktorí zomierajú na ulici. Musíte byť silní, a keď vás kritizujú, no a čo?

Raz ste uviedli, že vaším najhorším rozhodnutím bolo zavrieť niekoľko „nadbytočných“ knižníc v meste kvôli šetreniu, za čo vás aj zažalovali a súd ste prehrali. Aké dôležité sú knižnice a vzdelanie pri znižovaní kriminality?

Vyhlásili sme, že nikdy nezavrieme knižnice. Vo Philadelphii nemáme možnosť zaviesť žiadne dodatočné zákony na knihy, ktoré sa týkajú zbraní a bezpečnosti („gun safety“). Zápasili sme s tým, že sme mali neveľkú podporu zo štátnej a federálnej vlády (pozn.: Barack Obama bol v tom čase prezident USA). Vzdelanie je rozhodujúce, ale aj práca, zamestnanie pre bývalých väzňov, ľudí aktívne zapojených do gangov. 

Treba sa pozrieť zo širšieho uhla na ich životy v komunite – majú obchody, podniky, je tam ekonomický rast, ako ľuďom pomôcť, aby si založili firmu? Toto je tiež rozhodujúce pre verejnú bezpečnosť. Ako stíhať ľudí s nelegálnymi zbraňami, kto je hlavný dodávateľ? Ako to, že niekto zastrelí ľudí len tak do hlavy? Musíte mať značné problémy, aby ste to vykonali. Takže je to komplikovaná otázka, mali sme v niečom úspech, ale nie taký, aký som chcel.

Boli ste pri zrode iniciatívy Spojené mestá (Cities United), ktoré riešia špecificky násilie v afroamerických komunitách. Uvádzate niekoľko pozitívnych príkladov, ale aký je ich širší vplyv?

Celkovo to má pozitívny vplyv, máme sieť okolo 130 miest. Často som používal New York ako jasný a žiarivý príklad zníženia kriminality. 

Inzercia

Aj starosta Marty Walsh v Bostone môže veľmi autenticky prehovoriť o násilí v afroamerickej komunite, lebo je úprimný, hovorí inkluzívnym jazykom, neobviňuje a je konzistentný – dá peniaze tam, kde sľúbi, aby si poradil s touto výzvou. Od začiatku podporoval akčný sociálny program My Brother’s Keeper, vďaka čomu sa stal veľmi dôveryhodným.

Na čo sa vás ľudia najčastejšie pýtali na ulici, keď ste boli starostom?

Všade sa pýtali na prácu, a to neustále, počas celých ôsmich rokov. Ľudia chceli pracovať, potrebovali prácu, teda ako sme sa vynárali z recesie, snažili sme sa otočiť správnym smerom a venovali sme pozornosť otázke práce. Ľudia sa chcú postarať o seba a o svoje rodiny.

Chceli akúkoľvek prácu?

Prácu s dobrým platom, ale niekedy je aj práca s nízkym platom lepšia ako nič.

V roku 2015 Philadelphiu navštívil pápež František počas Svetového stretnutia rodín. Čo po tejto návšteve v meste zostalo a ako sa miestne cirkvi zapojili do zníženia kriminality?

Pápežská návšteva bola skúsenosťou, ktorá sa deje len raz za život. Mesto bolo také radostné, aké som ho už veľmi dlho nevidel. Je to spomienka. Spomienky sú dôležité, ale musíte byť schopní na nich stavať. Ak sa neviete postarať o seba, svoju rodinu a nevidíte cestu von, občas ľudia robia veci, ktoré by nemali robiť. 

Snažili sme sa vytvoriť viac sociálnej mobility a prispieť k tomu, aby sa ľudia cítili bezpečne. Komunita kňazov a duchovných bola obzvlášť silným partnerom, odhovárali ľudí od zločinu a povzbudzovali tých, ktorí možno boli na úteku, aby sa priznali. Viete, viera je mocná.

Vo svojej knihe píšete, že byť starostom je najlepšia práca v politike, no niektoré mestá či dediny nemajú dobré vyhliadky, mladí potenciálni lídri pracujú v zahraničí, a tak majú nedostatok kandidátov. Ako povzbudiť ľudí, aby kandidovali?

Musíte mať osobitnú vášeň a lásku k ľuďom. Vysoká miera nadšenia, obetavosti a odhodlania je pre starostu rozhodujúca a určite aj pre to, aby ste boli úspešní. 

Je to veľmi praktická pozícia a viem pochopiť, prečo ju veľa ľudí nevyhľadáva – je to značná zodpovednosť bez ohľadu na veľkosť mesta či dediny. Zaväzujete sa zlepšiť kvalitu života ľudí, zabezpečiť bezpečné prostredie, ako aj postarať sa o deti a seniorov či spravovať mesto s integritou, čo je veľa práce.

Ako povzbudiť iných, aby sa priamo zapojili a boli členmi primátorovho tímu?

Môžete pracovať len s ľuďmi, ktorí sú k dispozícii, alebo s tými, ktorí chcú. Ale tiež musíte predstaviť svoju víziu pre mesto, región, oblasť, načrtnúť obrázok toho, čo sa reálne dá dosiahnuť v rôznych sférach. 

Každé mesto je iné, ale všetky majú spoločné charakteristiky – ľudia chcú prácu, bezpečie, kvalitné vzdelanie pre svoje deti, dobré životné prostredie.

Kde je potom problém?

V exekutíve (smiech). Mestá zvyčajne nemajú všetky zdroje, možno majú nezhody, zápasy so štátnou či federálnou vládou a často sa cítia osamelo. Teda je tu jeden líder, starosta, ktorý musí spraviť sériu ťažkých rozhodnutí, špeciálne ak nemá veľa peňazí.

Potrebujete okolo seba kvalitných miestnych ľudí, niektorých ľudí som poznal zo štátnej služby, iných cez priateľov a niektorých som vôbec nepoznal, ale strávil som veľa času na pohovoroch. Povedal som uchádzačom, aký bol môj záväzok, čo som chcel od nich, aj to, že ich podporím. Bol som priamy, hovoril som to, čo som si myslel a myslím, že by vám povedali, že keď som si niečo predsavzal, urobil som to.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame