V americkej diskusii o mestskom násilí zvyčajne prevládajú dva spôsoby, ako sa na danú tematiku pozerať.
Prvý z nich, ktorý je uznávaný najmä ľavicou, sa sústreďuje na štrukturálne a sociálne faktory, ktoré jednotlivcov vedú k zločinu, ako sú napríklad nezamestnanosť alebo nerovnosť.
Druhý prístup, ktorý sa udomácnil najmä na pravej strane politického spektra, sa spolieha na tradičné inštitúcie presadzujúce právo a poriadok, teda políciu, štátnych zástupcov a väznice.
Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium rodiny (IFS) však upozorňujú na to, že existuje aj tretí spôsob, akým sa pozerať na problematiku mestskej kriminality. IFS sa vo svojej novej štúdii preto snaží nájsť spojenie medzi kriminalitou a stavom základných spoločenských inštitúcií, akými sú školy, cirkvi a v neposlednom rade rodiny.
IFS sa opiera napríklad o prácu harvardského sociológa Roberta Sampsona špecializujúceho sa na kriminológiu, ktorý tvrdí, že „rodinná štruktúra je jedným z najsilnejších, ak nie najsilnejším, prediktorov mestskej kriminality v mestách v Spojených štátoch“.
Analytici sa rozhodli zamerať na otázku, ako rodinná štruktúra súvisí s kriminalitou (vrátane násilných trestných činov) v amerických mestách. Okrem porovnávania amerických miest sa rozhodli porovnať aj údaje z jednotlivých štvrtí mesta Chigaco.
Zistili, že americké mestá sú bezpečnejšie vtedy, keď v nich prevládajú rodiny s oboma rodičmi. Celková miera kriminality je približne o 48 percent vyššia v mestách, kde je podiel neúplných rodín vyšší ako medián, v porovnaní s mestami, kde je podiel nižší ako medián.
V mestách, kde prevládajú neúplné rodiny, je miera násilnej trestnej činnosti vyššia o 118 percent a miera vrážd vyššia o 255 percent. V samotnom Chicagu bol rozdiel ešte výraznejší, v štvrtiach, v ktorých prevládali neúplné rodiny, bola násilná kriminalita vyššia o 226 percent a miera vrážd o 436 percent.

Analýza pravidelného prieskumu zistila aj to, že konzervatívci sa cítia šťastnejšie ako liberáli.
Keď v rámci analýzy zohľadnili ďalšie faktory, ako napríklad rasu, dosiahnuté vzdelanie a mieru chudoby, zistili, že relevantný vzťah na národnej úrovni existuje medzi rodinnou štruktúrou a celkovou mierou kriminality (aj násilnej). Vzťah medzi rodinnou štruktúrou a mierou vrážd nenašli.
V Chicagu bol zaznamenaný vzťah medzi rodinnou štruktúrou a mierou vrážd a násilnej kriminality, nie však celkovej kriminality. Na všeobecnú otázku, či existuje vzťah medzi rodinnou štruktúrou a mierou kriminality, však analytici odpovedajú kladne.
Táto korelácia je najskôr spôsobená negatívnymi dôsledkami nestability rodiny na sociálne schopnosti detí a absenciou otca pri výchove, ktorý zohráva vodcovskú a dozornú úlohu.
Tlačovú správu, ktorou analytici zhrnuli výsledky svojho výskumu, uzatvárajú odporúčaním pre tvorcov legislatívy, aby podnikali také kroky, ktoré povzbudia mladých Američanov vytvárať a udržiavať stabilné rodiny, v ktorých sú partneri zviazaní manželstvom.
Táto snaha by sa mala zamerať najmä na mladých ľudí, ktorí žijú v štvrtiach s vysokou mierou kriminality a mimomanželských pôrodov, dodávajú analytici.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.