Prvá slovenská tunelárska

Predseda vlády Robert Fico zasa raz zachraňuje krajinu. Po predražených CT-čkach, poloprázdnych vlakoch a opustených dôchodkyniach si posvietil aj na chamtivých stavbárov z Bahám. Vláda si nedopraje pokojného spánku, kým poškodeným dodávateľom Váhostavu nepomôže z brindy.

15april2015_protest_nrsr_vahostav_9241717a.jpg

Ešte pred dvoma týždňami premiér nad úvahami o vstupe štátu do Širokého tunela a trojstrannom zápočte pohľadávok prevracal oči a hovoril niečo o ekonomických analfabetoch. Dnes je vášnivým fanúšikom záchranného kolesa dodávateľom dvorného budovateľa diaľnic a iných štátnych stavieb päťročnice.

Veď kto sa tých chlapov od miešačky zastane, keď nie predseda. Každý deň sa zvyšuje ponuka, koľko oklamaným malým stavbárom vďaka štátnemu mešcu vynahradí – nedávno to bolo 15, včera 40, dnes sme už na 50 percentách. Do volieb to možno vylezie aj na 120 percent, ak by Smeru klesli preferencie.

Z narýchlo ušitého riešenia s využitím voľne pohodených bankových odvodov však trčia vážne problémy – Váhostav nebude dlhy zaplatené štátom musieť splatiť, vláda ich chce využiť na vstup do firmy.

"Sekeru Váhostavu by premiér mohol vyriešiť oveľa elegantnejšie, akurát by firma musela lepšie hospodáriť. Možno to vôbec od spoločnosti, ktorá pôvodne vznikla pod názvom Prvá slovenská tunelárska, ešte očakávať?"

Spoločný podnik Slovenska s Jurajom Širokým je iste strategickou investíciou, najmä ak bude v premiérskom kresle naďalej sedieť Robert Fico. Aj doteraz prinášali spoločné kšefty s bývalým komunistickým rozviedčikom Slovensku nemalú prosperitu. Najmä rýchlo rastúce diaľnice, kam až oko dovidí.

Ak by to náhodou predsa nefungovalo, nebude problém dohodnúť sa o pár mesiacov na predaji štátnych akcií Finasistu za desatinovú „trhovú cenu“. Dôvodom by napríklad mohlo byť, že Váhostav stále nedokáže hospodáriť v zisku a smeruje do bankrotu.

Sekeru Váhostavu by však premiér mohol vyriešiť oveľa elegantnejšie a pre štát bezpečnejšie. Širokého spoločnosť má rozrobené objednávky od štátu za približne jeden a pol miliardy eur.

Stačilo by z každej platby stiahnuť päť percent a použiť ich na odškodnenie jej drobných veriteľov. Za pár rokov by sa na to nazbieralo 75 miliónov eur. Netreba čakať na zisky, stačia dobre zabezpečené tržby od štátu.

Akurát by firma až do čestného vysporiadania svojich dlhov musela lepšie hospodáriť a azda aj získať čerstvý kapitál z Bahám alebo Cypru, aby zvládla ďalšie straty. Možno to vôbec od spoločnosti, ktorá pôvodne vznikla pod názvom Prvá slovenská tunelárska, ešte očakávať?

Peter Kollár
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Foto: TASR/Martin Baumann