Skutočne len utopický zápas? (Redakčná polemika)

Skutočne len utopický zápas? (Redakčná polemika)

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová (16) počas plenárneho zasadnutia europarlamentu v Štrasburgu 16. apríla 2019. Foto – Profimedia.sk

To, čo robí mladá Greta Thunbergová pre planétu Zem, je možno utopické, no niekto s tým začať musí. Či je dieťa, alebo dospelý.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


(Reakcia na článok Jaroslava Danišku Keď vládnu deti.)

Nie je ani nutné, aby sa naplnili tie najhoršie scenáre, ktoré hovoria, že do roku 2100 sa môže planéta ohriať až o päť stupňov Celzia. Nenávratné zmeny nastávajú už pri globálnom zvýšení teploty o jeden či dva stupne. Mimochodom, pre Slovensko by takéto celkové oteplenie znamenalo dvojnásobný nárast teploty.

Deti a politika

Argumentom na zaktivizovanie však nie je len globálne otepľovanie. Populácie živočíchov každoročne klesajú, moria sú zamorené plastami, sledujeme úbytok pitnej vody, ktorá je k dispozícii.

To všetko môže viesť aj k nepokojom, svetovým konfliktom, migrácii a ďalším problémom nadregionálneho či globálneho významu. Ak chceme spomaliť rýchlosť týchto zmien, musíme zakročiť.

Hoci nemôžeme tvrdiť, žeby krajiny v klimatickom boji nerobili nič, pretože prijatých bolo už niekoľko opatrení, otázne je, či je takéto tempo postačujúce a či sú všetky opatrenia skutočne efektívne.

Gretu mnohí označujú za nástroj politickej manipulácie či nekompetentnú detskú ekoaktivistku, ktorá by radšej mala sedieť v lavici a študovať, ako sa flákať v čase vyučovania organizovaním študentských štrajkov a stretávaním sa so svetovými politikmi.

V neposlednom rade ide o výčitku, že deti a politika jednoducho nejdú k sebe, ako aj to, že deti sú chránené a ich názor nemožno spochybňovať.

Greta Thunbergová má už 16 rokov a patrí k piatim najlepším žiakom triedy. A to napriek tomu, že protestuje každý piatok a kvôli svojim častým „výjazdom“ po Európe vymeškáva školu. Hoci sa objavilo aj pár podozrení, nestojí za ňou žiaden klimatický biznismen, cesty jej hradia rodičia a prejavy si píše celkom sama.

To, že sa s Gretou chce momentálne stretnúť takmer každý líder západného sveta, je fakt. Ako aj to, že mnohí politici môžu a chcú tieto stretnutia zneužívať na vlastné promo, pretože boj proti klimatickým zmenám je dnes v niektorých častiach sveta „in“ a dokáže stranám prinášať hlasy vo voľbách. Na účelovosť týchto stretnutí by si mala dať Greta pozor. A aj sa o to snaží.

Ako sama nedávno povedala: „Nevyšli sme do ulíc, aby ste si s nami robili selfíčka a vraveli nám, ako nás obdivujete za to, čo robíme. My deti to robíme, aby sme prebudili vás dospelých.“

Rovnako nemožno namietať proti argumentu, že deti majú na vysokú politiku ešte čas. No ak len dieťa dokáže reálne vyvolať vlnu vzbury proti vágnemu postoju štátov k ekologickým problémom planéty, je ťažko pochopiteľné, prečo by mala niesť vlnu kritiky len preto, že je dieťaťom.

Je totiž náročné nájsť dospelého politika či aktivistu, ktorému sa podarilo strhnúť podobnú pozornosť na boj s nenávratne sa meniacou klímou. Niekto však musí zatlačiť na vládnuce autority, aby počúvali vedcov a hľadali fungujúce riešenie. A ak to dokáže len iniciatíva dieťaťa, ťažko proti tomu namietať.

Technologický vývoj je pre ľudstvo dôležitý, no rovnako dôležité je brať pri ňom ohľad na planétu, na ktorej žijeme. Ako sa píše na rôznych transparentoch protestujúcich detí, „Neexistuje žiadna planéta B“.

Čo teda od nich chceme?

To, že Greta nie je fundovaný odborník, ktorý dokáže viesť rozsiahlu a plnohodnotnú diskusiu o ekonomických dosahoch environmentálnych opatrení na miestnu či svetovú ekonomiku, zrejme nikto nespochybňuje a ani nikto neočakáva. Jej hlavným posolstvom je predsa: „Počúvajte vedcov!“

Nemusí protestovať milión žiakov, aby tieto stretnutia mali zmysel, samozrejme, pridalo by im to na sile, no nejakou formou poukázať na zmeny, ktoré ovplyvnia existenciu celej svetovej populácie, je viac než dôležité.

Áno. Protesty v čase vyučovania sú diskutabilné a nejeden by preferoval, aby k nim dochádzalo po školskom vyučovaní. Vyhlo by sa tak oprávnenej námietke, že deti si chcú miesto boja za planétu len jednoducho blicnúť.

Nemusíme teda súhlasiť so stratégiou, akú si stredoškoláci v boji proti klimatickým zmenám zvolili, no ak týmto bojom zlepšia znalosť zložitej problematiky globálneho otepľovania a docielia legislatívnu vymožiteľnosť napĺňania svetových cieľov, splnia úlohu, ktorá sa dosiaľ nikomu nepodarila. A možno nás skutočne sčasti aj zachránia.

Nariekame, keď mladí volia Kotlebu a antisystém, no nepáči sa nám, ani keď bojujú o svoju budúcnosť. Čo teda od nich chceme?

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo