Spoločnosť 25. apríl 2019

Keď vládnu deti

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Utopický zápas 16-ročnej Grety Thunbergovej.
Utopický zápas 16-ročnej Grety Thunbergovej.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Keď vládnu deti
Greta Thunbergová, foto: wikimedia

Greta Thunbergová mala v januári 16 rokov a posledné mesiace sa stala globálnou tvárou pre ekologický aktivizmus. Začalo sa to pred rokom v auguste, Greta nastúpila do deviatej triedy základnej školy, blížili sa septembrové voľby vo Švédsku a ju znepokojovali požiare a horúčavy, ktoré spájala s témou globálneho otepľovania. „Cítim, že keby som neprotestovala, zomieram zvnútra,“ povedala o svojom postoji. Tým sa stal štrajk (!), čítaj protest pred budovou švédskeho parlamentu, pred ktorým sedela s transparentom, keď nešla do školy. Do septembrových volieb tam sedela každý deň a blicovala, potom každý piatok.

Z individuálneho protestu sa stalo hnutie, do ktorého sa postupne zapojili ďalší, v novembri a decembri už štrajkovalo údajne vyše 20-tisíc žiakov po celom svete v 270 mestách, v marci tohto roku aj v žiaci v Liptovskom Mikuláši, Bratislave, Žiline či Košiciach.

Gretina rodina (otec herec, matka operná speváčka) šla vo svojom správaní ďalej, rodičia údajne pôvodne nesúhlasili, ale rešpektujú jej názor, rodina časom prešla na vegánstvo, nelietajú lietadlom, Greta cestuje vlakom (napr. aj do Davosu), vystupuje po TEDxoch, konferenciách od Londýna po Katovice, stretáva sa s politikmi, chváli a povzbudzuje ju pápež František, odchádzajúci predseda Eurokomisie Jean-Claude Juncker či ľavicový senátor a kandidát na amerického prezidenta Bernie Sanders. Greta pôsobí skromne, vystupuje pokojne, ale nástojčivo (volá napríklad po znížení produkcie skleníkových plynov o 80 percent), aj svoje indispozície (trpí Aspergerovým syndrómom a selektívnym mutizmom) využíva na svoj zápas, napr. svoju patologickú neschopnosť hovoriť tým, že hovorí, len keď musí. A to je prípad klimatických zmien. Za to všetko sa dočkala tento rok nominácie na Nobelovu cenu.

Na pôde Európskeho parlamentu. Foto: EP/flickr.com

Ak sa chcete dozvedieť viac, stačí dať do Googlu alebo na YouTube jej meno, môžete si pozrieť jej príhovory, prečítať článok pre Guardian a podobne.

Nič proti osobnému presvedčeniu a zápalu 16-ročnej Švédky, každý, kto chce šetriť životné prostredie a zmeniť kvôli tomu svoje správanie, si zaslúži lajk.

Len problém je trochu zložitejší, ako napovedá detská tvár sympatickej Švédky. Nielen tým, že vegánstvo a nepoužívanie leteckej dopravy jednoducho nie je cestou, ale utópiou.

Keď som pred pár dňami sledoval televíznu diskusiu, kde postoje mladej Grety komentovali prizvaní experti, vyrušilo ma, ako sa to celé stáva nástrojom politickej manipulácie.

Veď čo je najsilnejšie na geste mladej Grety?

Že je dieťa. To znamená, že o jej presvedčení sa nediskutuje, spochybniť ho totiž znamená zaútočiť na dieťa a to sa stále nerobí.

Je to širší fenomén a dnes univerzálnejší ako ktorékoľvek náboženstvo – deti sú deti, správame sa k nim inak. Nebolo to tak vždy, stačí si spomenúť na krutosť indiánskych kultov či antickú Spartu, ktoré narodené deti často obetovali, alebo dnes je všetko inak. Detské armády, veľký problém Afriky a zaostalého sveta, ozbrojené, sfanatizované a často zdrogované bojujúce deti – to je predsa vec, voči ktorej sa musíme postaviť inak ako proti bežným vojakom. Právom, veď tie deti sú tiež obete. Alebo pedofilné škandály v cirkvi, o všetkom sa dá diskutovať, o celibáte, homosexualite kňazov, o klerikalizme, ale len čo ide o deti, je koniec diskusie, niet o čom. Emeritný Benedikt XVI. správne píše, že problém je taký vážny, že napadá samotnú vieru.

Greta je iný príbeh, pravdaže, ale jedna vec je podobná: Ako chcete s dieťaťom diskutovať o tom, že zvyšovanie daní na dieslové autá a ďalšie ekologické požiadavky spôsobujú často viac horších dôsledkov, ako prinášajú riešení? Kto by mal to srdce postaviť 16-ročnú Gretu voči 56-ročnej Claudine z Burgundska, ktorá by mohla mať oblečenú žltú vestu a rozhovorila by sa o sociálnych dosahoch ekologických reforiem prezidenta Macrona? Alebo také požiadavky Green New Deal, aj to je viac nových problémov ako riešení. Taká vždy bola a vždy bude povaha utópie.

Na stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu. Foto: EP/flickr.com

Pozrite si túto fotku, kde prijíma predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani Gretu Thunbergovú, o čo si myslíte, že na tomto stretnutí naozaj išlo? A kto sa bude raz cítiť zneužitý? Deti nepatria do politiky nielen kvôli tomu, čomu veria, ale najmä ako tomu veria a čo s nimi mediálny a politický kolos môže urobiť, kvôli tomu, ako funguje svet.

Nedajte sa mýliť, Greta nie je dievčatko z Andersenovej rozprávky, nežijeme totiž v rozprávkovom svete, kde by si nikto nevšimol priesvitné šaty mocného kráľa. Naopak, žijeme vo svete, kde nám chce niekto nahovoriť, že o niektorých politických témach sa nemá diskutovať. Najmä ak si niekto ako to milé mladé švédske dievča myslí, že téma klímy je najväčšou témou v dejinách ľudstva.

Deti majú byť hrdinami rozprávok, nie bojísk či politiky. Adolescentokracia nie je riešenie, ale nový problém.

Základom našej civilizácie je škola a disciplína v nej, ak chcete veriť v lepší svet, detské štrajky, to je scestie, od detí treba žiadať viac disciplíny a vedomostí v školách. Napríklad aj o tom, aké krásne a škodlivé boli utópie minulosti. 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0