Ako Kiska pokazil progresívcom afterparty

Ako Kiska pokazil progresívcom afterparty

Prezident Andrej Kiska prináša kyticu kvetov Zuzane Čaputovej do jej volebnej centrály po 2. kole prezidentských volieb v Bratislave 31. marca 2019. FOTO TASR – Michal Svítok

Už hneď v prvej minúte, ktorá uplynula po prezidentských voľbách, sa začala nová vojna o opozičného voliča.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Sobotňajšia volebná noc mala po zásluhách patriť najmä progresívcom: boli to oni, ktorí vlani vyslali Zuzanu Čaputovú do prezidentského súboja, dodali jej pomocníkov do kampane, podporili ju nemalými peniazmi a podržali ju, keď jej prieskumy nedávali šancu vyhrať v simulovanom druhom kole proti Šefčovičovi a keď rástol konkurenčný i mediálny tlak, aby odstúpila z prvého kola.

Aj preto bolo pochopiteľné, že líder PS Ivan Štefunko sa chcel k prezidentskému víťazstvu prihlásiť, napokon, nebyť jeho osobného aj straníckeho vkladu, prezidentom by sa stal niekto iný.

Štefunkovi a koaličnému spojencovi Miroslavovi Beblavému to však v daný okamih na pódiu, kde napochodovali po Čaputovej, s víťaznou emóciou príliš nevyšlo. Vo virtuálnom svete facebooku prepuklo rozhorčenie, že straníckymi sloganmi pokazili atmosféru večera a novinári sa odvtedy pýtajú Štefunka, či sa za to neospravedlní rovnako ako Beblavý.

Progresívci, ktorí sa pritom vedia vyviezť na nafúknutej bubline rozhorčenia, teraz zakusujú, aký je to pocit, keď sa bublina nafúkne proti nim. 

Naozaj 40 percent pre Kisku?

A tak paradoxne víťaznú prezidentskú afterparty využil dosluhujúci prezident, ktorý na rozdiel od progresívcov ani nečelil výčitke, že parazituje na víťazstve Čaputovej.

Andrej Kiska osobne zavítal do Starej tržnice, kde sa objal s novozvolenou prezidentkou, postavil sa na tribúnu, prihlásil sa k úspechu Zuzany a popritom v rozhovoroch s novinármi o svojej budúcej strane hovoril, že už vie, čo a s kým spraví, len ešte potrebuje trochu času.

Do toho vstúpil ako na zavolanie čerstvý prieskum AKO pre TA3, z ktorého vyplynulo, že má (nečakane) vysokú dôveru občanov (57 percent, nedôveruje mu len 41 percent) a až 40 percent z nich si dokáže predstaviť, že by volilo jeho stranu.

Až sa mohlo zdať, že v deň, keď si Slovensko zvolilo prezidentku Zuzanu, spoznalo aj budúceho premiéra Andreja.

Andrej Kiska na svojom facebooku komentoval mimoriadne priaznivé údaje slovami: „Aj vedrá špiny a ohovárania mali svoj dosah. O to viac si vážim, že ľudia napriek tomu dokážu oceniť hodnoty slušnosti, ktorú zastávam. Rovnako cítim veľký záväzok z ďalšieho prieskumu, ktorý vyšiel včera: 40 percent ľudí si vie predstaviť moju ďalšiu angažovanosť v politike.“

Až sa mohlo zdať, že v deň, keď si Slovensko zvolilo prezidentku Zuzanu, spoznalo aj budúceho premiéra Andreja. Zdieľať

Súčasne sa Kiska usiluje aj zaobaleným spôsobom dištancovať od progresívcov. V najnovšom vydaní .týždňa prezident v autorskom texte s titulkom „Prílišný perfekcionizmus zabíja dobro“ vlastne nepriamo kritizuje vyhranený liberalizmus (ako onen „prílišný perfekcionizmus“), ktorý rozdeľuje spoločnosť v menej podstatných témach (zjavne má na mysli adopcie detí homosexuálnymi pármi), hoci teraz je kľúčové spájanie. 

Takže hoci mal víkend patriť zo straníckeho hľadiska najviac víťazným progresívcom, bol to Andrej Kiska, kto sa najsuverénnejšie tváril, že po Čaputovej preberá víťaznú vlajku, ktorú ponesie do parlamentných volieb.

Kto z koho

Kiskov víkendový aktivizmus má svoje hlbšie dôvody: prezident bol v uplynulých týždňoch v defenzíve, progresívna vlna na čele s Čaputovou celkom zatienila jeho projekt a aj mnohí liberáli a Kiskovi priaznivci si začali klásť otázku, či by odchádzajúci prezident nemal predsa len radšej pomáhať iba z úzadia. Navyše, Kisku sa dotkol aj Čaputovej nevďačný odkaz, že na jeho mieste by kvôli problémom s daňami už nepokračovala v politike. 

V Prezidentskom paláci jej sebavedomé moralizovanie vyvolalo zdesenie, sama Čaputová to neskôr korigovala.

Lenže aj Kiska dobre chápal, že tieto slová, ktoré jej počas diskusie v Denníku N unikli akosi nevdojak, vystihli atmosféru, aká vládne medzi mnohými v PS-Spolu.

Hoci sa istý čas predpokladalo, že tieto prostredia sa budú spájať, momentálne sú vzájomné vzťahy poznačené rivalitou a istou nedôverou. Ešte začiatkom roka chcel byť Kiska akýmsi tichým spoločníkom vznikajúceho tandemu PS-Spolu pred eurovoľbami, hovorilo sa o nemalej finančnej injekcii aj o nápade, že by Kiska liberálnu eurokandidátku podporil na bilbordoch spolu s Ivetou Radičovou.

Súčasťou tohto plánu bolo, že po eurovoľbách a odchode z Prezidentského paláca sa stane Kiska súčasťou tohto bloku, pričom u Kisku si to predstavovali tak, že tím čerstvého exprezidenta bude mať polovičné zastúpenie vo vrcholných orgánoch koalície aj na budúcej parlamentnej kandidátke (zvyšok by si po štvrtinách rozdelili PS aj Spolu).

Zadrhávalo sa to však aj na tom, že Kiska nechcel na vnútorných fórach prezradiť mená svojich ľudí, s ktorými ráta do politiky. V PS a Spolu tiež nebolo každému jasné, či chce ísť Kiska do toho naozaj naplno, teda nielen ako symbol novej koalície, ktorý si preobsadí kandidátku svojimi ľuďmi, ale aj ako kandidát na premiéra.

Kiska zas nerozumel, prečo sa od neho mladí politici odťahujú s rastúcou skepsou a nevedia dostatočne oceniť jeho budúci víťazný vklad. 

Toto presvedčenie posilňuje aj prieskum AKO, podľa ktorého je potenciál strany na čele s Kiskom podstatne väčší, než ukazovali dáta z posledného roka. Focus totiž v auguste 2018 pre Postoj nameral, že Kiskovu stranu by za istých okolností mohlo voliť 25 percent, teraz však AKO prichádza so závratným potenciálom štyridsiatich percent.  

Kiska zas nerozumel, prečo sa od neho mladí politici odťahujú s rastúcou skepsou a nevedia dostatočne oceniť jeho budúci víťazný vklad.  Zdieľať

Osobne skôr tipujem, že tento víkendový prieskum dôveryhodnosť aj výtlak Kisku preceňuje: Focus naposledy skúmal dôveryhodnosť politikov v septembri minulého roku, vtedy Kiskovi dôverovalo 41 percent občanov a nedôverovalo značne viac, až 55 percent. Podľa terajšieho prieskumu AKO je to celkom opačne, 57 percent voličov Kiskovi dôveruje, len 41 percent nedôveruje. Akoby sa v posledných mesiacoch stalo niečo prevratné, čo čoraz kontroverznejšie vnímanému Kiskovi zázračne zvýšilo dôveryhodnosť.

Problém je, že aj podľa dlhodobejších dát agentúry AKO dôveryhodnosť Kisku klesá, len AKO ju vykazuje ako oveľa vyššiu než Focus. A nejde len o Kisku, aj premiér Pellegrini má podľa merania AKO o štvrtinu vyššiu dôveryhodnosť než podľa prieskumov Focusu. Zrejme je za tým rozdielna metodika – zatiaľ čo v AKO robia tieto prieskumy formou telefonického dopytovania, ktoré je neosobnejšie, Focus ich robí na základe osobného kontaktu anketára s respondentom.

Prieskumy-neprieskumy, o reálnej sile Kisku a jeho strany sa dozvieme, až keď vznikne. V tejto chvíli bežia prípravy u Kisku v plnom prúde. Odchádzajúci prezident už signalizuje, že na rozdiel od progresívcov nebude viesť žiadne identitárne boje, chce ísť na to po dzurindovsky a zapojiť do svojej novej strany liberálov aj kresťanov.

Delenie opozičných duchov

Ešte nikdy sme nemali skúsenosť s tým, že by do straníckej politiky vstupoval prezident, je ťažké odhadnúť, ako dlhoročná aura prezidentského úradu zafunguje na voličov. Kiska a jeho okolie dúfajú, že keď si opoziční voliči virtuálnym zrakom vedľa seba poukladajú Sulíka, Matoviča, ale aj Štefunka a Beblavého a zrazu uvidia Andreja Kisku, ktorý zostupuje z Prezidentského paláca medzi ľud, už taký vyhladovaný po zmene, starý stranícky systém sa zrúti a premieša celkom nanovo.  

V PS-Spolu sa zas nádejajú, že ich mimoriadna vlna (Vallo v Bratislave, Čaputová všade) vynesie v eurovoľbách k veľmi slušnému výsledku. A to nie je celkom naivný predpoklad, pretože zmobilizované jadro mladších voličov vo väčších mestách s nadpriemernou účasťou môže v týchto špecifických voľbách dokázať divy. Ak by to PS-Spolu opäť vyšlo nad očakávania, ďalší deň by éterom opäť znela otázka, prečo vlastne Kiska zakladá novú stranu a stavia sa do roly spasiteľa. 

Kiska a jeho okolie dúfajú, že keď si opoziční voliči virtuálnym zrakom vedľa seba poukladajú Sulíka, Matoviča, ale aj Štefunka a Beblavého a zrazu uvidia Andreja Kisku, ktorý zostupuje z Prezidentského paláca medzi ľud, už taký vyhladovaný po zmene, starý stranícky systém sa zrúti a premieša celkom nanovo.   Zdieľať

Možno aj preto príde Kiska so svojím plánom už skôr a ešte k tomu nahlas podporí v eurovoľbách PS-Spolu, aby sa potom mohol tváriť, že ich percentá sú aj jeho percentá.

Zďaleka tu však nejde len o voličskú rivalitu Kisku s PS-Spolu – napokon, tieto dve prostredia by sa v prípade nevyhnutnosti stále dokázali pred parlamentnými voľbami aj spojiť. 

Prezidentský projekt prináša problém aj pre ďalších: v prvom rade pre Sulíkovu SaS, ktorá tápala v komunálnych aj prezidentských voľbách, nestíhala s dychom za PS-Spolu a dnes pôsobí unavene a bez nápadov. Pre Matovičovo OĽaNO, kde si vzhľadom na nepredvídateľnosť lídra nie je nikto ničím istý a ani sám Matovič si nemôže byť istý, či mu ku Kiskovi nezbehne najskôr nejaká poslanecká hviezda a v húfoch aj voliči.

Ale ťažké mesiace čakajú aj lídra KDH Alojza Hlinu, ktorý sa namiesto sceľovania vybíjal vo vnútorných vojnách. Voliči kresťanských demokratov podľa prieskumov dôverujú Kiskovi viac než vlastnému šéfovi a mnohým z nich Kiskova mäkká a slnečná rétorika vyhovuje. Takže keď vo vedení jeho pripravovanej strany uvidia aj slušnú katolícku tvár, rovnako ako v marci 2016 si položia otázku, či majú KDH voliť len kvôli značke.    

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo