Čaputová vyhrala bez problémov, no má najslabší mandát v histórii

Čaputová vyhrala bez problémov, no má najslabší mandát v histórii

Zuzana Čaputová počas oznamovania výsledkov druhého kola prezidentských volieb. Foto EPA-EFE/ Profimedia.sk

Druhou správou volebnej noci je prieskum o vysokej podpore pre politický projekt Andreja Kisku.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<


Zuzana Čaputová získala v druhom kole prezidentských volieb 58,4 percenta hlasov, Maroš Šefčovič 41,6 percenta.

O víťazstve Zuzany Čaputovej sa rozhodlo už v prvom kole, po ktorom bolo jasné, že Šefčovič môže jej obrovský náskok zmierniť, ale už nie zmazať. V Smere sa napokon utešujú jedine tým, že ich kandidát zmobilizoval v druhom kole dvojnásobne viac voličov než Čaputová: kým Šefčovič získal v druhom kole o 350-tisíc hlasov viac (čím zopakoval mobilizačný výkon Roberta Fica spred piatich rokov), Čaputovú volilo len o vyše 180-tisíc voličov viac než v prvom kole.

No pri jej takmer polmiliónovej prevahe voličov z prvého kola ju nemusel mrzieť ani tento nízky dodatočný zisk. 

Pri pohľade na celkové výsledky je zjavné, že Čaputovú disciplinovane volili najmä sympatizanti parlamentnej aj neparlamentnej opozície, najmä SaS, OĽaNO, PS-Spolu, pričom pomerne významný počet hlasov získala aj z prostredia voličov KDH a najmä z maďarskej komunity. Zatiaľ čo Andrej Kiska čerpal pred piatimi rokmi aj z tábora takzvaného protestného voliča.

Samozrejme, pre koalíciu Progresívne Slovensko-Spolu je triumf progresívnej kandidátky povzbudením. Tí už počas volebnej noci využili pódium s Čaputovou na to, aby sa pokúsili zviesť na „čaputovskej“ vlne aj v nadchádzajúcich európskych voľbách.

Ich najväčším nepriateľom je však v tejto chvíli Andrej Kiska a jeho pripravovaný projekt. Ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že Kiska a progresívci sú spojené nádoby, to sa však medzičasom zmenilo. Kiska sa chystá už v najbližšom čase ohlásiť vznik svojej novej strany. Motivovať ho bude aj čerstvý prieskum agentúry AKO, ktorý bol zverejnený v túto volebnú noc. Podľa tohto prieskumu až 40 percent voličov pripúšťa, že by dalo jeho strane hlas (9 percent voličov zvolilo možnosť „určite áno“).

Potenciál Kiskovej strany je tak o dosť vyšší než v auguste minulého roka, keď z prieskumu agentúry Focus pre náš denník Postoj vyplynulo, že 25 percent voličov si dokáže predstaviť, že by v najbližších parlamentných voľbách dalo hlas novej politickej strane pod vedením Andreja Kisku. Odvtedy však viac než dvojnásobne vzrástol počet ľudí, ktorí tvrdia, že by určite volili Kisku.

To je pre koalíciu PS-Spolu, ktorej hviezda práve odletela do prezidentského paláca, pomerne veľký problém.

Ešte netušíme, ako bude Kiskova stredová strana vyzerať – ale v čase, keď sa ľudia čoraz menej viažu na strany, ale skôr na osoby, čo ukázal aj úspech Čaputovej, je pravdepodobné, že Kiskov vstup do arény zas všetko nanovo premieša.

Najmenej voličov

Tohtoročné prezidentské voľby majú jeden negatívny rekord – v druhom kole sa na nich zúčastnil najmenší podiel oprávnených voličov. S účasťou takmer 42 percent ide o najslabšiu účasť v prezidentských voľbách, hoci v porovnaní s rokom 2004, keď v druhom kole proti sebe kandidovali Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič, ide len o malý rozdiel.

Účasť v druhom kole prezidentských volieb – percento oprávnených voličov. (Prameň: Štatistický úrad SR)

Takisto platí, že Zuzana Čaputová je prezidentom s najmenším počtom získaných hlasov v histórii. Čaputovú volilo približne o 25-tisíc hlasov menej ako Ivana Gašparoviča pred pätnástimi rokmi, pritom oprávnených voličov je dnes na Slovensku o približne dvestotisíc viac, ako bolo vtedy. Pre porovnanie, Andrej Kiska pred piatimi rokmi získal o štvrť milióna hlasov viac ako Čaputová dnes. Jeho výhodou však bolo, že mohol voličov lepšie mobilizovať, keďže proti nemu kandidoval polarizujúci Robert Fico a takisto bol politicky amorfnejší než Čaputová, takže aj pre antisystém bol nástrojom vzbury proti Smeru. 

Voľby prezidenta SR podľa počtu získaných hlasov. (Prameň: Štatistický úrad SR)

Šefčovičova útecha

Pre Ficov Smer sa týmito voľbami opäť potvrdilo, že jeho prezidentský kandidát sa síce vládze dostať do druhého kola, ale potom už nemá žiadnu šancu.

Samotný Šefčovič môže v interných diskusiách na svoju obranu hovoriť, že vďaka svojim kvalitám prehral nižším percentuálnym rozdielom než Fico pred piatimi rokmi. Smer si aj v týchto prezidentských voľbách opäť otestoval národno-antiliberálnu kartu, ktorá mu už síce ktovieako nefunguje – a pri bruselskom technokratovi typu Šefčoviča bola niekedy za hranicou grotesknosti – ale dokáže aspoň odvrátiť úplnú volebnú pohromu.

Fico bude po tejto porážke vidieť skôr poloplný než poloprázdny pohár a výsledok si vyhodnotí tak, že novoobjavená rétorika, ktorou je boj proti ultraliberalizmu, je lepšia než nič. Už v tento piatok oznámil, že Smer pripravil návrh ústavného zákona, ktorý by zamedzil adopcii detí pármi rovnakého pohlavia, a ďalej zopakoval, že takéto adopcie by považoval za zvrhlosť.

Robert Fico má tak novú mobilizačnú tému nielen proti progresívcom, ale aj proti Kiskovi. Ten síce sám v minulosti témy ako adopcie detí homosexuálmi odmietal, ale pre jeho postoj k migrantom sa nálepka ultraliberála hodí aj v zápase s novou stranou čerstvého exprezidenta.  
 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám vašu podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo