Aký je Kiskov výtlak a kto ho bude voliť

Aký je Kiskov výtlak a kto ho bude voliť

Exkluzívny prieskum Focusu pre Postoj ukazuje, koľko voličov by mohla získať nová strana Andreja Kisku a komu ich ukradne.

25,1 percenta oprávnených voličov si dokáže predstaviť, že by v najbližších parlamentných voľbách dalo hlas novej politickej strane pod vedením Andreja Kisku. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý agentúra robila pre denník Postoj v prvej polovici augusta.

Zaujímalo nás nielen to, koľko voličov si vie predstaviť, že by hlasovalo za pripravovanú Kiskovu stranu, ale aj ďalšie otázky: ktoré existujúce strany nový projekt najviac ohrozuje, aké je vekové či regionálne zloženie potenciálnych voličov novej strany, ako ju vnímajú voliči, ktorí sa hlásia k pravici, stredu, ľavici, respektíve ku konzervatívnej či liberálnej orientácii. Zisťovali sme takisto, do akej miery je nová strana prijateľná pre praktizujúcich veriacich.

Ako sme uviedli, 25,1 percenta (4,1 určite áno, 21 skôr áno) oprávnených voličov si dokáže predstaviť voľbu Kiskovej strany, naopak, 65,5 percenta si to nedokáže predstaviť (skôr si to nedokáže predstaviť 29,7, úplne to odmieta 35,8 percenta).

Ak by sme z celkovej vzorky oprávnených voličov odrátali nevoličov, to znamená ľudí, ktorí deklarujú, že sa nechcú zúčastniť na najbližších voľbách, voličský potenciál Kiskovej strany stúpne na 28 percent.

O čom vlastne tieto čísla vypovedajú?

Porovnanie so Sieťou

Rozhodne nejde o klasický prieskum, v ktorom sa merajú preferencie strany. 25,1 percenta teda nehovorí o tom, koľko voličov by dnes dalo novej strane hlas, ale o aktuálnom potenciáli, z ktorého môže Kiskova strana čerpať svojich voličov.

Len pre porovnanie: volebný potenciál Progresívneho Slovenska, ktorý namerala agentúra Focus koncom minulého roka, bol 9,6 percenta. Toľko voličov si dokázalo predstaviť, že by dalo PS svoj hlas. Pre štartujúcu stranu Ivana Štefunka to nebol najhorší štart, keďže poznateľnosť značky PS na rozdiel od značky Andrej Kiska bola pomerne nízka. Prvé reálne preferencie odmeral Focus progresívcom koncom januára 2018, vtedy by volilo PS 1,9 percenta, podľa posledných prieskumov sa preferencie tejto strany pohybujú okolo štyroch percent.
 

 Predstavte si, že by vznikla nová politická strana pod vedením Andreja Kisku. Ak by táto strana kandidovala v najbližších parlamentných voľbách, zvažovali by ste, že by ste jej dali svoj hlas, alebo nie?   Prameň: Focus pre Postoj

 

Potenciál novej Kiskovej strany možno o niečo lepšie porovnávať so štartom vtedy nemenej ambicióznej Siete. Strana Radoslava Procházku vyzerala pred štyrmi rokmi ako nádejný nový líder stredo-pravej opozície, podľa vlastných interných prieskumov oslovovala voličov naprieč tábormi a hneď po vzniku vyskočila v prieskumoch na dvojciferné čísla. Focus koncom roka 2014 odmeral Sieti volebný potenciál 30 percent, teda takmer tretina oprávnených voličov si v tom čase vedela predstaviť, že by dala svoj hlas Procházkovej strane. Skutočné preferencie Siete sa v tomto období pohybovali okolo 12 percent.

Ani vtedajších potenciálnych 30 percent pre Sieť a terajších 25 percent pre Kiskovu stranu sa nedá porovnávať tak jednoducho. Sieť v čase namerania svojho veľkého volebného potenciálu už reálne fungovala niekoľko mesiacov, kým Kiskova strana ešte neexistuje, sám prezident ju napokon ani priamo neohlásil. Na druhej strane, Kiskovou výhodou je fakt, že je prezidentom s obrovskou mierou mediálneho pokrytia a poznateľnosti, na jeho meno sa viažu viac či menej pozitívne alebo negatívne emócie a v médiách sa o jeho pripravovanej strane už pár mesiacov informuje ako o takmer hotovej veci.

Nameraný potenciál ukazuje, že Kiskov projekt môže naozaj významne zamiešať karty. Na základe dnešných dát sa však nedá celkom odhadnúť, aká by mohla byť prvotná reálna sila novej strany. Z potenciálu totiž nemožno vyrátať, aké by boli približné preferencie Kiskovej strany, keby vznikla povedzme dnes – Procházkova Sieť mala pri 30-percentnom potenciáli preferencie na úrovni 12 percent, Sulíkova SaS mala minulý rok v júni podľa agentúry Median pri 23,5-percentnom potenciáli preferencie na úrovni 15,5 percent.  

Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik odpovedá pre Postoj na otázku, či je potenciál pripravovanej strany vzhľadom na poznateľnosť Andreja Kisku dostatočne vysoký: „Štvrtina dospelej populácie (25 percent) nie je málo v kontexte potenciálu existujúcich strán. Do budúcnosti však ide o to, do akej miery sa ho podarí naplniť a čo to urobí s opozičným demokratickým spektrom ako takým, keďže potenciál Kiskovej strany sa sústreďuje primárne do neho.“

V tejto chvíli tak nevieme posúdiť, koľko ľudí by bolo ochotných Kiskovu stranu voliť teraz, keby vznikla uplynulý víkend (bolo by to menej či viac ako desať percent alebo by to bolo až okolo 15 percent?), a ešte horšie sa prognózuje, aký bude skutočný potenciál aj skutočné preferencie Kiskovej strany, keď reálne vznikne v priebehu budúceho roka.

Ale už teraz možno na základe prvých dát odhadovať zemetrasenie, ktoré Kiskov vstup do straníckej arény vyvolá v opozičnom tábore.

Odkaz pre Matoviča, Sulíka či Bugára

V prvom rade, strana Andreja Kisku ohrozuje štyri parlamentné strany, OĽaNO, SaS, Sme rodina a Most.

Podľa prieskumu Focusu až polovica voličov OĽaNO uvádza, že si vie predstaviť dať svoj hlas pre Kiskovu stranu. Nová strana je podľa očakávaní voličským ohrozením aj pre SaS, až 42 percent súčasných voličov Sulíkovej strany by dnes zvažovalo odchod ku kiskovcom. Kiskova strana by mohla byť problémom aj pre Borisa Kollára, keďže až 36 percent voličov SME rodina by v prípade vzniku Kiskovej strany uvažovalo, že ju bude voliť.

 

 Predstavte si, že by vznikla nová politická strana pod vedením Andreja Kisku. Ak by táto strana kandidovala v najbližších parlamentných voľbách, zvažovali by ste, že by ste jej dali svoj hlas, alebo nie?   Prameň: Focus pre Postoj


Priam akútnou hrozbou je nová strana pre Bugárov Most, ktorý má preferencie mierne nad päť percent. Necelá tretina, 30 percent voličov Mosta, si však vie predstaviť, že by volilo budúcu stranu súčasného prezidenta. Keby len časť voličov Mosta v roku 2020 splnila túto hrozbu, starý harcovník Béla Bugár by sa prvýkrát po 30 rokoch ocitol mimo parlamentu, teda pokiaľ by straty nesanoval zo súčasného rezervoáru SMK.

Naopak, zo vzniku novej strany nemusí mať žiadne obavy Kotlebova ĽSNS, v prípade Smeru a SNS uvádza zhruba do 15 percent voličov týchto strán, že by zvažovalo svoj hlas pre Kisku.

Paradox: Kiska nebezpečný pre Štefunka aj Hlinu

Pripravovaný projekt značne zasahuje aj do voličskej masy mimoparlamentných strán. Podobne ako v OĽaNO aj v prípade Progresívneho Slovenska zhruba polovica jeho súčasných voličov deklaruje, že by si vedela predstaviť voliť Kiskovu stranu, v prípade Beblavého Spolu je to až 64 percent. Je teda vcelku pochopiteľné, že Miroslav Beblavý vidí svoju politickú budúcnosť v splynutí s novou stranou. Zaujímavé ešte bude, ako sa s novou výzvou popasujú v Progresívnom Slovensku – časopis .týždeň pred týždňom zverejnil informáciu, že v PS chcú ísť do volieb samostatne a že len v prípade núdze by sa usilovali o predvolebnú koalíciu s Kiskovou stranou. Aj tento prieskum Focusu však naznačuje, že núdzovou situáciou pre PS je už samotný vznik Kiskovej strany.

Prekvapujúci je fakt, že až 37 percent voličov SMK, to znamená ešte o niečo viac než v prípade Mosta, by zvažovalo voľbu Kiskovej strany (tu treba pre presnosť dodať, že v prípade menších strán boli údaje namerané na malých vzorkách respondentov, teda ich výpovedná hodnota je o niečo nižšia než v prípade väčších strán).

Lenže v súvislosti s novou stranou stojí pred nemalými ťažkosťami aj KDH. Hnutie Alojza Hlinu sa pohybuje podľa prieskumov stabilne nad piatimi percentami (podľa augustového Focusu 7,1 percenta), ale až 26 percent voličov kresťanských demokratov si vie predstaviť voľbu Kiskovej strany. Pre Hlinu je nová strana, ktorá sa chystá odčerpávať voličov naprieč stranami, podobný existenčný problém ako pre Bugára. 

 

Predstavte si, že by vznikla nová politická strana pod vedením Andreja Kisku. Ak by táto strana kandidovala v najbližších parlamentných voľbách, zvažovali by ste, že by ste jej dali svoj hlas, alebo nie?   Prameň: Focus pre Postoj


Zaujímavé je aj politické a hodnotové rozdelenie potenciálnych voličov novej strany. Jasne ju uprednostňujú tí, ktorí sa hlásia k pravici (34,1 percenta), oproti tým, ktorí sa deklarujú ako ľavičiari (15 percent), no žiadne významné rozdiely už nebadať na takzvanej liberálno-konzervatívnej osi. Kiska má len o niečo viac potenciálnych voličov medzi sebadeklarovanými liberálmi (28 percent) než medzi konzervatívcami (22,6 percent).

 

 Predstavte si, že by vznikla nová politická strana pod vedením Andreja Kisku. Ak by táto strana kandidovala v najbližších parlamentných voľbách, zvažovali by ste, že by ste jej dali svoj hlas, alebo nie?   Prameň: Focus pre Postoj

 

Fakt, že sa mu relatívne darí i medzi konzervatívnejšími voličmi, potvrdzujú aj odpovede ľudí v skupine praktizujúcich veriacich, teda tých, ktorí sa minimálne raz do týždňa zúčastňujú na bohoslužbách. Až okolo 27 percent z nich si vie predstaviť, že by dalo hlas Kiskovej strane. To je o niečo viac než tých, ktorí hovoria, že do kostola nechodia ani raz v roku.

 

Predstavte si, že by vznikla nová politická strana pod vedením Andreja Kisku. Ak by táto strana kandidovala v najbližších parlamentných voľbách, zvažovali by ste, že by ste jej dali svoj hlas, alebo nie?   Prameň: Focus pre Postoj



Z regionálneho hľadiska je zrejmé, že nová strana bude mať svoje bašty v Kiskovom rodisku Poprade a jeho okolí. Až takmer 35 percent respondentov v Prešovskom kraji uvádza, že by zvažovali svoju podporu Kiskovej strane, kým v Košickom kraji je to len necelých 17 percent, v Nitrianskom kraji 19 a v Banskobystrickom kraji necelých 21 percent. Za Prešovským krajom dokonca výrazne zaostáva aj Bratislavský kraj, kde má Kiska zatiaľ „iba“ 26-percentný potenciál.

Predstavte si, že by vznikla nová politická strana pod vedením Andreja Kisku. Ak by táto strana kandidovala v najbližších parlamentných voľbách, zvažovali by ste, že by ste jej dali svoj hlas, alebo nie?   Prameň: Focus pre Postoj


Podľa generačných či vzdelanostných kritérií už nemožno hovoriť o žiadnej výraznej charakteristike: k strane Andreja Kisku len o niečo menej inklinujú voliči nad 55 rokov, občania s maturitou a vysokoškolským vzdelaním majú zas k nej len o niečo bližšie než ľudia so základným vzdelaním, respektíve stredoškolským vzdelaním bez maturity. Nová strana má však napríklad oveľa väčší potenciál v domácnostiach s čistým mesačným príjmom od 1 001 do 1 200 eur (32 percent) než s príjmom od 501 do 800 eur (16 percent).

Ak v tíme pripravovanej Kiskovej strany snívajú o vytvorení akejsi catch-all party, teda strane, ktorá priťahuje voličov naprieč politickým spektrom, aj bohatších či chudobnejších, vzdelanejších či menej vzdelaných, tak to podľa prieskumu Focusu platí politicky len do istej miery: nová strana má vysoký potenciál správať sa ako voličský predátor najmä v opozičnom tábore.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo