Ateisti verzus veriaci

Útok na náboženstvo, ktorý začal knihou Boží podvod (The God Delusion) Richarda Dawkinsa, neprestáva. V posledných mesiacoch veľa napodobňovateľov vydalo knihy, ktoré pokračujú v polemike o existencii Boha.

Victor J. Stenger si v knihe Boh: neúspešná hypotéza (God: The Failed Hypothesis) dáva za cieľ predostrieť vedecký dôkaz, že Boh neexistuje. Stenger, profesor fyziky a astronómie Univerzity Havaj na dôchodku, uvádza, že vedecké zdôvodňovanie postúpilo tak ďaleko, že môže poskytnúť „definitívne stanovisko o existencii alebo neexistencii Boha, ktorý má atribúty tradične spojené so židovsko-kresťansko-islamským Bohom.“

Stenger tvrdí, že Boh by sa mal dať objaviť vedeckými prostriedkami na základe úlohy, ktorú zohráva vo vesmíre a ľudskom živote. To je dôkazom, ako Stenger tvrdí v knihe, že Boh zlyháva.

Ďalší príspevok do polemiky pochádza od anglického filozofa A.C. Graylinga. V zbierke krátkych esejí Proti všetkým bohom (Against All Gods) chce poskytnúť alternatívu k náboženstvu založenú na západnej filozofickej tradícii.

Grayling vyjadruje námietku voči náboženstvu z hľadiska systému viery a jej inštitucionálnej role. A čo viac, obviňuje obhajcov viery, že sú „úskočnou komunitou, ktorá sa skrývaním za abstrakcie vyššej teológie usiluje vyhnúť kritike alebo kritiku odviesť stranou.“

Okrem kritizovania viery Grayling tvrdí, že náboženstvo dnes zažíva smrteľné muky a onedlho ho nahradí ďaleko benígnejší humanizmus.

Ďalšia polemika o viere prišla s knihou Boh nie je veľký: ako náboženstvo všetko otrávi (God is not Great: How Religion Poisons Everything) od Christophera Hitchensa. Mnohí recenzenti si povšimli nedostatočnú kvalitu argumentov. Napríklad redaktor víkendovej prílohy denníka Financial Times používal termíny ako „intelektuálna a morálna opotrebovanosť“. To však nezabránilo tomu, aby sa publikácia stala úspešnou. Podľa správy denníka Wall Street Journal sa len v prvých siedmich týždňoch predalo 300 000 kusov.

Kresťanské listy
Útoky ateistov neostávajú bez odpovedí. Nedávno vyšli v USA dve útle knižky od evanjelikálov, ktorí reagovali na esej Sama Harrisa List kresťanskému národu z roku 2006.

Prvou je List od kresťanského občana Douglasa Wilsona, kazateľa a odborníka na teológiu z New St Andrews College v štáte Idaho. V úvodnom slove Gary Demar opakuje spoločný názor recenzentov poslednej záplavy protináboženských kníh. „Tie isté ošumelé argumenty, na ktoré už presvedčivo odpovedali kresťanskí spisovatelia počas stáročí, boli predvedené v márnej nádeji, že ateizmus si nájde nové publikum.“

Wilson obviňuje Harrisa zo selektívneho výberu citátov z Biblie s cieľom zmiasť veriacich zdôraznením nemoderných kultúrnych noriem. Nezaujaté štúdium Biblie, hlavne Nového zákona, ukazuje revolučný charakter kresťanstva, ktoré zničilo mnoho nespravodlivých pohanských kultúrnych praktík, argumentuje Wilson.

Harris redukuje morálku na kalkuláciu zahrňujúcu šťastie a bolesť. Ak má byť ľudské správanie regulované na tomto princípe, môže ľahko viesť k zneužívaniu iných.

Spomedzi iných kritických vyjadrení Wilson taktiež viní Harrisa z povrchnej interpretácie problému, keď zlý pôsobí na veriaceho. Podľa Harrisa číra existencia jediného zlého skutku je dostatočná na to, aby sa mohlo pochybovať o idei dobrotivého Boha.

Druhou odpoveď na Harrisa je „List kresťanskému národu: kontrapunkt“ od R.C.Metcalfa. Metcalf pozoruje, že Harris množstvo otázok vzťahuje ku starozákonným pravidlám, otroctvu a ľudskej sexualite za účelom diskreditovať náboženstvo. Metcalf sa zapodieva každou z týchto tém a dokazuje, ako bolo kresťanstvo silou pre dobro v spoločnosti.

Navyše, tvrdí Metcalf, kresťanstvo poskytuje najspoľahlivejší základ pre morálne správanie. Na rozdiel od kresťanov ateisti takýto základ nemajú.

Prínos náboženstva do spoločnosti
Jedna z nedávnych obhajob náboženstva pochádza od kanadského arcibiskupa Thomasa Collinsa. Arcibiskup Collins dostal svoje pálium od pápeža Benedikta XVI. 29.júna po tom, čo bol inštalovaný v januári za torontského arcibiskupa.

Arcibiskup Collins rečnil v posledný májový deň pred Empire Club of Canada na tému Spoločenský prínos náboženstva. Arcibiskup na začiatku svojej prednášky spomenul spôsob, v ktorom nám náboženstvo umožňuje chápať význam materiálneho sveta a ľudského života. „Žijeme v sieti vzťahov a skrz vieru vidíme model vzťahov, ktorý nám ukazuje cieľ nášho krátkeho putovania týmto svetom,“ povedal arcibiskup. Je to zvlášť dôležité v súčasnom svete, „v ktorom sa tak rýchlo môžeme stať osamelými jednotlivcami, bez cieľa alebo smeru, vykorenenými, idúcimi nikam rýchlejšie a rýchlejšie,“ pokračoval arcibiskup.

Hlavná časť jeho reči prezentovala štyri prínosy náboženstva pre spoločnosť.

1.Náboženstvo prehlbuje lokálne spoločenstvá, v ktorých môžu kvitnúť ľudské vzťahy

Arcibiskup vysvetľoval, že Katolícka cirkev kladie veľký dôraz na subsidiaritu, ktorá posilňuje menšie komunity. Toto pomáha ľuďom byť navzájom v humánnejšom vzťahu, založenom na každého osobnej dôstojnosti, každého Božieho dieťaťa.

Prvotným spoločenstvom je rodina, ktorá je dnes pod veľkým tlakom. Katolícka cirkev oslavuje manželstvo ako stály zväzok muža a ženy verných v láske a otvorených daru života.

2.Náboženské komunity tvoria obrovské prínosy pre spoločné dobro celej spoločnosti skutkami dobročinnosti a spoločenskou činnosťou

Predstavte si, spýtal sa arcibiskup publika, keby zrazu v Toronte prestala existovať sociálna asistencia, ktorú náboženské komunity a organizácie denne ponúkajú tým najzraniteľnejším. Kresťania sa ujímajú charitatívnej práce motivovaní Ježišovými slovami: Čokoľvek urobíte pre najmenších z mojich bratov a sestier, robíte pre mňa.

3.Náboženské komunity sa ujímajú súčasných otázok múdrosťou ich dedičstva

Nábožensky založení ľudia vyjadrujú nesúhlas s dôležitými otázkami doktríny, hovoril arcibiskup Collins, ale zdieľajú úctu k ľudskej osobe stvorenej na obraz a podobnosť Boha, a majú spoločnú tradíciu riešiť sociálne záležitosti. Múdrosť v náboženskej tradícii sa neskladá len z prvkov viery, ale tiež zo skúsenosti a používania rozumu.

“Akékoľvek vystúpenie proti tým, ktorí vyznávajú sekularistickú vieru – a sekularizmus je druhom viery – má veľkú hodnotu pre každú zdravú spoločnosť, že silný náboženský hlas prehovára k všetkým záležitostiam verejného záujmu,“ povedal arcipastier.

Mons. Thomas Collins sa tiež venoval argumentom proti viere, ktorú sú založené na zlých skutkoch v mene viery. Bolo by spravodlivejšie založiť naše tvrdenie o náboženstve pohľadom na tých, ktorí sa usilovali žiť naplno realitu ich viery. „Slušnosť káže, že sa má náboženstvo hodnotiť podľa svätých, nie podľa hriešnikov.“

4.Náboženské komunity prinášajú do spoločnosti krásu

Krása, pravda a dobrota sú znaky Božej prítomnosti a toho, čo je najväčšie v ľudstve, povedal arcibiskup Collins. Náboženské komunity obohacujú spoločnosť krásou prostredníctvom umenia, hudby a literatúry.

Na záver arcibiskup prehlásil, že to, na čom najviac záleží v živote, nie sú veci, ktoré sa dajú merať alebo vážiť na váhach. Na rozdiel od materializmu, ktorý arcibiskup nazval „maximálnym klamom“, náboženstvo nám umožňuje uvedomiť si harmóniu, krásu a nad všetkým lásku. Argumenty, na ktoré ateisti nemajú presvedčivé odpovede.

Autor: o. John Flynn, L.C.
Zdroj: agentúra Zenit
Permalink: http://www.zenit.org/article-20187?l=english

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na