KULTUREVUE: Záhada vyriešená – Shakespeare bol katolíkom

Bol William Shakespeare, najznámejší anglický básnik, katolíkom? Podľa knihy Záhada Shakespeara. Dvoran, alebo odpadlík?, ktoré nedávno vydalo nakladateľstvo Ares, existuje mnoho náznakov a dôkazov, ktoré potvrdzujú katolícku vieru anglického dramatika a básnika.

Čo však na veci mení fakt, že bol Shakespeare katolíkom? Podľa Elisabetty Sala, autorky spomínanej knihy, by katolícka viera básnika „mohla Angličanom pripomenúť, že skutočnou dušou ich krajiny nie je tá, ktorú predložila na stôl vládnuca menšina“. Musíme si pripomenúť, že Shakespeare žil v dobe, kde vyznávanie katolíckej viery znamenalo tvrdú diskrimináciu v spoločenskej sfére a riskovanie vlastného života. Pravdou je, že jeho vlastní príbuzní, priatelia a susedia boli zabití, pretože boli katolíci, verní pápežovi.

Aby sme sa o histórii a problémoch spojených so Shakespearovým katolíctvom dozvedeli viac, oslovili sme Elisabettu Sala, ktorá vyučuje anglický jazyk, literatúru a históriu na štátnych lýceách a spolupracuje s viacerými denníkmi. Vo vydavateľstve Ares už publikovala knihu Hnev kráľa je smrť o rozkole Henricha VIII. a Alžbety I.

Aké sú dôkazy o katolíckej viere Shakespeara, o ktorých píšete vo svojej knihe?

„Dôkazmi“ je celá séria náznakov, často zamlčiavanými a niekedy dokonca utajovanými tradičnými kritickými prúdmi. Na jednej strane máme mnoho biografických detailov, akými sú napríklad katolíctvo jeho rodiny a vysokých kruhov, ktoré Shakespeare v Londýne navštevoval. Na druhej strane, zreteľné katolícke konotácie v takmer všetkých jeho dielach, ktoré očividne odhaľujú mentalitu spisovateľa. Samozrejme, sú to detaily ktoré by mohli nekatolíckym čitateľom (či vzdelancom) uniknúť.

Vedela kráľovná o Shakespearovej katolíckej viere?

Nemôžeme to tvrdiť s istotou. Pravdepodobne mala aspoň isté podozrenie. Môžeme však o nej bez váhania povedať, že nebola extrémistkou a že ak jej to vyhovovala, pokojne prehliadala náboženské a politické rozdiely. Určite si nadanie veľkého dramatika cenila a je možné, že oň nechcela prísť.  S istotou vieme, že takto sa zachovala aj k svojmu katolíckemu zbormajstrovi Williamovi Byrdovi, ktorého by kráľovskí ministri zničili, keby ho nevzala do osobnej ochrany.

„Shakespearovo katolíctvo je jediným kľúčom umožňujúcim poskladať kúsky skladačky jeho tvorby.“

Zdieľať

V dobe Shakespeara bol katolicizmus nezákonný. Ako mohol byť známy dramatik prítomný na kráľovskom dvore a predvádzať svoje diela? Prečo bol tolerovaný a chránený?

Po prvé, pretože bol úžasným „akrobatom“ – ako v umení, tak aj v živote. Po druhé, pretože jednoducho nebolo možné zatknúť všetkých, čo sympatizovali s pápežom, keďže boli vo väčšine tak medzi obyčajnými ľuďmi, ako aj v najvyšších vrstvách. V najnovších výskumoch sa ukázalo, že to boli práve najvplyvnejšie katolícke rodiny, ktoré chránili a presadili veľkého dramatika. Kráľovnej s istotou neboli katolíci sympatickí, ale vedela, že nie sú takí nebezpeční ako  extrémistickí puritáni, republikáni a obzvlášť odporcovia monarchie, pretože to boli práve oni, ktorým sa za pol storočia podarilo sťať kráľa a zrušiť monarchiu. A tak napriek nepopierateľnému Shakespearovmu katolicizmu, tak evidentnému pre tých, čo študovali celé jeho dielo, nebolo možné potvrdiť to bez určitých pochybností – a jeho diela neboli vydané v jedinej edícii až do roku 1623, sedem rokov po jeho smrti.

Ako mohol Shakespeare tak dobre poznať toľko talianskych miest?

Popravde, Taliansko bolo pre Angličanov 16., 17. storočia módnym hitom a kto sa chcel trochu odlišovať, spomínal talianske miesta a mená. Mnohí sa dali na štúdium jazyka a ako potvrdil istý znalec, Shakespeare by bol najhlúpejším géniom svojej doby, ak by sa neprispôsobil. Používal mnoho talianskych zdrojov, či už v origináli alebo vo francúzskom preklade, a publikum jednoducho milovalo drámy z talianskeho prostredia. Čo sa týka geografickej presnosti, povedzme, že jej k dokonalosti ešte niečo chýbalo a že mu to vlastne bolo jedno. Stačí, keď ako príklad uvedieme hlavnú postavu z diela Dvaja šľachtici z Verony, ktorá cestuje loďou z Verony do Milána alebo milánskeho vojvodu z Búrky, ktorého zosadili a krátko na to nechali na opustenom ostrove. Aj keď sa to z jeho diel nedá vyčítať, otázka, či navštívil Taliansko je dnes otvorená viac ako kedykoľvek predtým. Mnohí vedia, že nedávno sa v záznamoch Anglického kolégia v Ríme našli podpisy, ktoré by mohli byť pseudonymami Williama Shakespeara. Ak však niekedy zavítal na naše pobrežie, pochybujem že to bolo len tak pre potešenie.

Ako udržiavali anglickí katolíci vzťah s Rímom a pápežom?

Dalo by sa povedať, že prepojenie bolo natoľko časté, nakoľko bolo nebezpečné. Medzi Rímom a Londýnom existoval čulý pohyb mladých utečencov, ktorí túžili vstúpiť do seminára, politických a náboženských vyhnancov, tajných vládnych agentov, misionárov v civile a mohli by sme pokračovať donekonečna. Poddaný anglickej koruny, ktorý opustil vlasť, aby vstúpil do seminára a vrátil sa ako kňaz, bol automaticky vinný z velezrady a ak ho prichytili, čakala ho hrozná rituálna poprava vyhradená pre zradcov koruny. Napriek tomu sa misia nedala zastrašiť. Je zbytočné pripomínať, že misionári, ktorí vyštudovali v Ríme, ovládali veľmi dobre taliančinu.

„Cenzúra, prenasledovanie, odsúdenie, umlčovanie, odpadlíctvo, pocit samoty a niekedy aj zúfalstvo... Všetko to, čo bolo súčasťou každodenného života katolíkov sa vynára naprieč celým Shakespearovým dielom a stáva sa jeho zjednocujúcim prvkom.“

Zdieľať

Poznal Shakespeare Giordana Bruna? Aké boli medzi nimi vzťahy?

O tomto nemáme žiaden dôkaz, naopak, podľa mňa ide o veľmi nepravdepodobnú hypotézu, keďže Bruno natrvalo opustil Anglicko v roku 1585, zatiaľ čo 20-ročný Shakespeare (pravdepodobne) len  začínal s herectvom, a ešte si neskúsil rolu dramatika. Skôr ho poznal Christopher Marlowe, ďalší významný dramatik, ktorý, tak ako Bruno, pracoval v tajných službách vlády vedenej Francisom Walsinghamom.

Ako Shakespearovo katolíctvo inšpirovalo a ovplyvnilo jeho tvorbu?

Shakespearovo katolíctvo je jediným kľúčom umožňujúcim poskladať kúsky skladačky jeho tvorby. Jeho ľudskosť kráčala ruka v ruke s jeho vierou. Takto to potvrdzuje Clare Awquith vo výnimočnej štúdii: „Najvýznamnejší anglický spisovateľ žil a pracoval v najbúrlivejšom období tejto krajiny. Je nemožné namýšľať si, že nemal čo povedať k dráme svojich dní. Popravde, dal život všetkému, čo napísal: kríza v Anglicku bola pre Shakespeara vášňou.“ Cenzúra, prenasledovanie, odsúdenie, umlčovanie, odpadlíctvo, pocit samoty a niekedy aj zúfalstvo... Všetko to, čo bolo súčasťou každodenného života katolíkov sa vynára naprieč celým jeho dielom a stáva sa jeho zjednocujúcim prvkom.

Čo mení na literárnej a historickej úrovni fakt, že Shakespeare bol oddaným katolíkom?

V tom istom príhovore, v ktorom sa súčasný arcibiskup Canterbury Rowan Williams prikláňa ku Shakespearovmu katolíctvu upresňuje, že tomuto faktu nedáva veľkú dôležitosť. Ja si naopak myslím, že je veľmi dôležitý. Predovšetkým z dôvodu, že rúca prekrútený obraz o histórii, ktorý stavia Shakespeara do pozície palatína alžbetínskeho režimu. Pretože podľa „Vulgáty“ whigov práve tento fakt určil identitu Angličanov a zistenie, že národný básnik bol zakorenený oveľa hlbšie, tak, ako aj väčšina jeho národa, má predsa svoju dôležitosť. V súčasnej hlbokej kríze Anglikánskej cirkvi by mohol katolícky Shakespeare Angličanom pripomenúť, že skutočnou dušou ich krajiny nie je tá, ktorú predložila na stôl vládnuca menšina.

Antonio Gaspari

Článok vyšiel na portáli Zenit. Publikované s jeho súhlasom. Preložil Stanislav Gazda. Foto: historicalnovelreview.blogspot.com, libreriadelsanto.it

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo