Bránime posledné územie

Bránime posledné územie

Ilustračné foto: TASR/Kancelária prezidenta SR

Zuzana Čaputová je jedna z najliberálnejších politikov, akí sa na Slovensku objavili. Ak ju kresťania bez problémov volia, je to dôsledkom frustrácie až nihilizmu.

Podľa posledného prieskumu prezidentských preferencií pred začiatkom moratória od agentúry Focus mala Zuzana Čaputová podporu 45 % voličov. Kandidát autentického kresťanského postoja František Mikloško mal tri a pol percenta. Podľa agentúry AKO mala Čaputová dokonca 53 % a Mikloško 3,1 %.

Stratégia médií vyšla

Či už to bola vedomá, alebo podvedomá stratégia médií, táto stratégia vychádza. Médiá sabotovali vlastné poslanie, ktoré malo spočívať v informovaní o postojoch kandidátov na prezidentský úrad, a nastoľovali jedinú tému. Kedy sa kto a v prospech koho má vzdať. Najväčší tlak bol vyvíjaný na potenciálnych, najmä kresťanských, voličov Františka Mikloška. Tento tlak trval osem mesiacov a ešte ani teraz neustal. Tento tlak je založený na štyroch nepravdách.

Médiá sabotovali vlastné poslanie, ktoré malo spočívať v informovaní o postojoch kandidátov na prezidentský úrad, a nastoľovali jedinú tému. Kedy sa kto a v prospech koho má vzdať. Zdieľať

Po prvé, na tom, že tu hrozí, že do druhého kola sa dostanú „divoké“ dvojice typu Harabin, Kotleba alebo kandidát Smeru a Harabin atď, a nikto z „demokratického“ tábora. Pritom prieskumy to nenaznačovali.

Po druhé na tom, že Mistrík, Čaputová i Mikloško sú v podstate ľubovoľne zameniteľní kandidáti tzv. „demokratického“ tábora, ktorí by si nemali konkurovať. Pritom pravda je tá, že Mikloškova vízia je kresťanská a Mistríkova a Čaputovej línia je liberálna a že medzi týmito dvomi svetonázormi prebieha obrovský zápas. A  čo sa demokratickosti týka, ten tábor nie je vôbec až taký demokratický. Sme v roku 30. výročia Novembra 89, ktorého jedným z hlavných cieľov bolo mať slobodné voľby. Neviem si predstaviť, že by v prvých slobodných voľbách v roku 1990 niekto niekoho nahováral k nekandidovaniu. Vystavil by sa prirovnaniu ku komunistom. A právom. A „demokrati“ nás dnes presviedčajú, že tak ako za komunizmu, ani dnes nemáme mať svojich kandidátov vo voľbách.

Po tretie na tom, že Mikloškovi voliči by sa v prípade jeho vzdania automaticky priklonili k Čaputovej. Pravda je taká, že zďaleka nie všetci. Zuzana Čaputová totiž nie je obyčajná liberálka. Je to jedna z najliberálnejších politikov, akí sa na Slovensku objavili. 

Po štvrté na tom, že hlas pre kandidáta, ktorý sa nedostane do druhého kola, je stratený hlas. Nie je to pravda. Keď volíme človeka ako nositeľa nejakej idey, nie je jedno, či dostane 10 %, 5 % alebo pol percenta. Prehra nie je len prehrou kandidáta. Je to najmä prehra idey, ktorú reprezentuje. Môže sa stať, že kresťan bude na Národnom pochode za život žiadať ochranu nenarodených, ale liberálni politici sa pozrú, ako kresťania volia, a povedia si, že ich požiadavky možno pokojne ignorovať.

Rozklad kresťanského politického prostredia

Je mýtus, že Mikloškovi voliči by sa v prípade jeho vzdania sa automaticky priklonili k Čaputovej. Zuzana Čaputová totiž nie je obyčajná liberálka. Je to jedna z najliberálnejších politikov, akí sa na Slovensku objavili. Zdieľať

Pozíciu kresťanského kandidáta sťažovala i skutočnosť, že jeho kandidatúra vznikala a doteraz prebieha mimo straníckeho kresťanského politického prostredia, či sú to staré, či nové strany s „Káčkom“ v názve, alebo OĽANO s paletou kresťanských poslancov. Toto prostredie nebolo schopné postaviť kandidáta, lebo jeho súčasti sú poznačené v rôznej miere vnútorným rozkladom, kvôli ktorému sú nútené riešiť skôr svoju vlastnú budúcnosť, napríklad sústredením sa na voľby do Európskeho parlamentu.

Kresťanská preventívna kapitulácia

Stratégia liberálnych médií na kresťanských voličov účinkovala, lebo časť z nich sa začala objavovať medzi voličmi Mistríka či Čaputovej. Po politologickom pojme „preventívna vojna“ sa nám u slovenských kresťanov objavuje fenomén preventívnej kapitulácie. Síce absolútne žiadny prieskum ani len nenaznačil, že by sa v druhom kole mal stretnúť Kotleba s Harabinom, ale vystrašení kresťania sa už vrhajú do liberálnej náruče. Preventívne. Bez boja.

Spôsob, ako rozmýšľajú, je zvláštny. Čaputová? Vyzerá dobre, riešila pezinskú skládku. Niekto iný síce vyriešil komunizmus, ale to je príliš veľké, než aby sme si to vedeli predstaviť. Nič o Čaputovej nevieme, ale volíme ju.

Čaputová vyzerá dobre, riešila pezinskú skládku. Niekto iný síce vyriešil komunizmus, ale to je príliš veľké, než aby sme si to vedeli predstaviť. Nič o Čaputovej nevieme, ale volíme ju. Zdieľať

Alebo ešte inak. Čaputová nám hovorí, ako pôjde proti nám vo všetkých témach, o ktorých hovoríme, že sú nám drahé. Ale ako úprimne to hovorí! Tú úprimnosť treba oceniť. Volíme ju.

Toto správanie katolíkov je dôsledkom frustrácie, ktorá prerástla do nihilizmu. Kde sa to vzalo?

Korene kresťanskej frustrácie

Korene kresťanskej frustrácie vedú až do roku 1990. Mnoho katolíkov sa po roku 1989 dopustilo dvoch chýb. Po prvé, nerozpoznali povahu sveta, do ktorého po páde komunizmu vstúpili, nevedeli, že im vôbec nebude naklonený, že ich zásluhy na páde komunizmu im nik neuzná. Po druhé, nedokázali sa reálne pozrieť na seba, na svoje schopnosti a pripravenosť. Túžili po štyridsiatich percentách vo voľbách 1990 a získaných iba 19 percent považovali za katastrofu. Každý v tejto miestnosti by zvládol byť ministrom, počul som povedať jedného politika KDH, pričom v tej miestnosti bolo zo dvadsať ľudí.

Keď sa po páde pod 10 percent v roku 1992 začalo KDH zviechavať a v polovici 90. rokov jeho priemerné preferencie dosahovali 13 až 14 percent, títo ľudia to stále považovali za neúspech. Nevedeli, že žijú v zlatom veku kresťanskej demokracie. Nevedeli, že sú povolaní k tomu, aby na sebe tvrdo pracovali.

Kresťania od 90. rokov nevedeli, že sú povolaní k tomu, aby na sebe tvrdo pracovali. Nevážili si, čo mali, a tak o to postupne prichádzali. Hľadali rýchle zázračné riešenia. Zdieľať

Nevážili si, čo mali, a tak postupne o to prichádzali. Hľadali rýchle zázračné riešenia. Buďme liberálnejší, hovorili. Tento projekt sa skončil oslabením KDH, neskôr zánikom SDKÚ. Potom zatúžili oddýchnuť si vo vláde v náručí Smeru. Potom uverili, že aspoň tých osem percent je večná istota. Nebola. Dnes mnohí prešli od niekdajších nereálnych obrovských očakávaní k nihilizmu.

Za tridsať rokov kresťanský volič už mohol pochopiť, v akom svete žije, čo je reálne možné a čo nie. Niektorí však nie a nie. Keď sa frustrovaného katolíka spýtate, koho by si tak ako prezidentského kandidáta predstavoval, nerozumie otázke. To vy máte vedieť, že chce kresťanského princa z rozprávky. Verí, že má naňho právo. Veď všetci majú práva. Aj on chce mať. A že nevie povedať meno toho princa, to je vraj váš problém, nie jeho. Najprv chcel všetko, pričom to bolo nereálne. Potom tým, čo mu Pán Boh po páde komunizmu dal, ohrdol. Lebo to nebolo všetko, čo si vysníval. Dnes má fľašu len sčasti plnú, ale všetko vylieva, lebo nie je celkom plná.

Prečo hovorím tieto ťažké slová? Lebo som ich takých zažíval desaťročia.

Mikloškovi zvonia do hrobu? Vám!

V živote som niekoľkokrát videl útrpné pohľady ľudí nad trápením blížneho, lenže tí ľudia netušili, že jeho problémy dopadnú aj na nich. Podobne je to s kresťanmi spochybňujúcimi kandidatúru kresťanského kandidáta. Nuž ak majú pravdu, potom nie je ďaleko svet, v ktorom už nikomu ani nenapadne navrhovať kandidáta s pravou kresťanskou víziou.

Občas mi niektorí hovoria, že síce chápu, že Mikloško je môj priateľ, a preto ho podporujem, ale že už by som to nemal robiť. Nuž ak si niekto myslí, že Mikloška podporujem len preto, že je to môj priateľ, môžem sa len pousmiať. Nerobím to kvôli Mikloškovi a Mikloško to nerobí kvôli sebe. Mikloško a ľudia okolo neho (a vážení, je nás tam dohromady šesť) to robia pre vás, milí kresťania. Robia to preto, aby ste sa ukázali ako soľ zeme, lebo len tak ste užitoční pre celé Slovensko, našu krajinu. Preto, lebo táto soľ zeme je pre Slovensko nevyhnutne potrebná.

Kresťanská vízia spoločnosti bola zatlačená do úplného kúta. Pod tlakom liberalizmu, pod tlakom postkomunizmu. Ale ďaleko najviac v dôsledku frustrácie a nihilizmu vo vlastných radoch. Zdieľať

Neviem, či si ľudia neuvedomujú jeden banálny fakt. Mikloško je jediný, ktorý zástavu tejto vízie zdvihol. Jediný. Mohla to urobiť nejaká kresťanská strana, mohol to urobiť nejaký aktívny kresťanský politik, mohol to urobiť hocikto. Ale urobil to iba on. A ak si niektorí kresťania myslia, že to Mikloškovi zvonia do hrobu, mýlia sa. Milí kresťania, aj vám zvonia. Ako ľudia si budete žiť svoje životy, ale ako spoločenská sila budete bezvýznamní.

Bránime posledné územie

Kresťanská vízia spoločnosti bola zatlačená do úplného kúta. Pod tlakom liberalizmu, pod tlakom postkomunizmu. Ale ďaleko najviac v dôsledku frustrácie a nihilizmu vo vlastných radoch.

Dnes, pár dní pred prezidentskými voľbami bránime kresťanskú víziu na poslednom území, ktoré ešte zostáva.

Každý sa rozhodne, kam sa postaví.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo