Dva odtiene liberalizmu a pomsta v pozadí

Dva odtiene liberalizmu a pomsta v pozadí

Foto: screenshot TV Markíza

Mistrík a Čaputová predviedli, ako vyzerá smrť politiky.

Včerajšia diskusia pravicového liberála Roberta Mistríka a ľavicovej liberálky Zuzany Čaputovej na Markíze ukázala, že medzi dvomi odtieňmi liberalizmu nie je podstatný rozdiel.

Potom ako prvú tretinu hovorili o prieskumoch verejnej mienky, sa moderátor Michal Kovačič pýtal na partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, dekriminalizáciu mäkkých drog a zahraničnú politiku. Nechápavo som krútil hlavou, nad témami, aj tým, čo obidvaja kandidáti predviedli - bola to smrť politiky. Videli sme absolútnu redukciu: jediný podstatný rozdiel medzi kandidátmi bol džender: jeden bol muž a druhá žena.

Čaputová presadzuje partnerstvá osôb rovnakého pohlavia s adopciami, Mistrík bez adopcií. Pointa: Ak by prešiel Mistríkov model, realitou by bola Čaputovej predstava, jeden za 18, druhý bez dvoch za 20, všetci predsa poznáme judikát, že ak má krajina legalizované zväzky, musia mať rovnaký objem práv ako manželstvo muža a ženy.

Dekriminalizácia mäkkých drog. Jeden z evergreenov kultúrnej ľavice, pritom za marihuanovú cigaretu za dostávajú najmä podmienky, polícia má iné priority, a najmä Bratislava sa nedávno ocitla na čele rebríčka v spotrebe pervitínu. Nemala by otázka znieť trošku inak a byť verná tomu, čo je skutočný problém našej spoločnosti?

Keď dvaja krasokorčuliari skáču rovnaké skoky, rozhoduje estetický dojem. Robert Mistrík sa na podporu registrovaných partnerstiev dovolával pápeža Františka: „Ja sa v tejto problematike stotožňujem s pápežom Františkom, ktorý povedal, že manželstvo je vyhradené pre zväzok muža a ženy, ale mali by sme pripustiť isté práva párom rovnakého pohlavia. Toto je moja pozícia,“ povedal pán Mistrík.

A to je faul.

Pápež hovorí o úcte a rešpekte k homosexuálom, ale nikde nehovorí o podpore zväzkov rovnakého pohlavia. Definíciu manželstva používa presne s opačným motívom, ako to urobil Mistrík, aby manželstvo chránil, nie relativizoval, katechizmus sa nezmenil. Pán Mistrík, od vedca očakávame iné narábanie s citátmi a postojmi.

Aby nevznikol nesprávny dojem, toto všetko nie je osobný problém, aj keď nerozumiem, prečo doteraz nereagoval nikto z cirkvi ani protikandidátov.

Toto je primárne problém politický: Mistrík a Čaputová sú predstaviteľmi liberálneho kartelu, David Goodhart to nazýva dvojitým liberalizmom, ktorý prehral brexit-referendum, prehral americké prezidentské voľby (spomeňte si, koho volil George W. Bush), prehráva v Taliansku, liberálny kartel rozkladá spektrum v Nemecku, Francúzsku aj inde na Západe. Ako je ale možné, že u nás sa mu tak darí?

Je to ešte horšie: Ako je možné, že hoci v našej spoločnosti nie je liberálna väčšina, traja zo štyroch najpopulárnejších kandidátov na prezidenta predstavujú tri odtiene liberalizmu?

Ak ide o kultúrne a identitné témy, Západ sa posúva doprava, dvojitý liberalizmus dostáva údery sprava, zľava, prečo ide Slovensko opačným smerom?

Ako je možné, že konzervatívna časť Slovenska nepodporuje svojich prirodzených kandidátov, Mikloška a Krajniaka? Ako je možné, ako mi to dnes dopoludnia povedal kolega z rozhlasu, že liberálom stačí, že ich kandidátka porazila pezinskú skládku, a kresťanom nestačí, že ich kandidát porazil komunizmus? Čo nám to chceli členovia Rady KDH odkázať s Mistríkom „v tretej vete“? A čo nominovaním Ivana Štefanca (ďalší odtieň liberalizmu) na čele svojej kandidátky do eurovolieb?

To, čo zažívame, je hazard s dôverou spoločnosti. Akoby väčšina nášho spektra žila stále v dobe Blaira alebo Obamu, akoby na čele Komisie stál Barroso alebo Prodi, akoby ľudia verili „hlbokým“ rozdielom medzi pravicovým a ľavicovým liberalizmom. Lenže tam vonku zúri vzbura, o politikoch sa hovorí v kategórii „oni“, ako keď medzi nimi nie je rozdiel. A „oni“ už ani ten domnelý rozdiel často nevedia predstierať.

Keď som pozeral nedeľnú diskusiu Mistríka a Čaputovej na Markíze, niekde v pozadí som počul nástojčivé zvonenie na zvonec. Toto zahrávanie s podporou pre ten či onen liberalizmus a nepodporou prirodzených kandidátov zakladá dôvod na vzburu. Jej meno poznáme.

V 30. roku po páde komunizmu zažíva slovenský konzervativizmus svoje dno. Spektrum je v rozklade, dezorientácia rastie. Ak sa nezobudíme, náraz bude tvrdý. Ak vo voľbách prepadne Mikloško a Krajniak, nebude to len ich problém, bude to vizitka celého konzervatívneho spektra.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo