Múdrejší ustúpi?

Poznáte súrodenecké spory, pri ktorých neviete, kto a kedy začal a prečo sa deti vôbec hádajú? Ako si máme ako rodičia pri súrodeneckých sporoch vysvetliť často používanú frázu „múdrejší ustúpi“? Je dobré vôbec túto vetu používať ako apel, aby sa deti prestali hádať? 

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Priznám sa, že pri rodičovskej otázke, ktorá sa viaže na frazeologizmus „múdrejší ustúpi“, som sa pousmial. Je v nej „podprahovo“ obsiahnutý celý rad otázok, ktoré s tým súvisia. Tá prvá – pokoj v dome? Ak sú v ňom „živé emócie“, konflikt sa z času na čas nutne vyskytne. Druhá otázka: Je samotný konflikt zlý? Som presvedčený o tom, že nie je. Iba forma riešenia konfliktu môže byť nevhodná.

Konflikt je pre súrodencov nielen mocenským a hierarchickým zápasom (napr. ja som starší, ja mám prvý „nárok“), ale aj komunikačným tréningom, je aj učením sa prijímať istú hierarchiu a tiež tomu druhému odpúšťať. Tí, ktorí majú niekoľkých súrodencov, sú v tomto smere v podstate „sociálne zvýhodnení“, absolvovali skvelú školu. Tretia otázka je zásah rodičov „zvonka“. Ak vytvárajú koalíciu s jedným dieťaťom alebo „ochraňujú“ slabšieho a pritom vychádzajú z toho, čo deti hovoria, iba ťažko dokážu byť spravodliví. Ak vstupujú do konfliktu, tak azda len vtedy, keď hrozí ublíženie na zdraví, keď ide o „do neba volajúcu“ nespravodlivosť a keď majú návrh na riešenie. Hyperbolicky hovorievam: Keď sa súrodenci bijú medzi sebou, aspoň nebijú rodičov.

Slovné spojenie „Múdrejší ustúpi“ je manipulatívne. Múdre je totiž používať zdravý rozum. A ten je spojený s kontextom konfliktu. Neraz nám povie, že do konfliktu je morálne ísť. Vít Ilek napísal v jednej starej pesničke: Hádať sa z hlúposti mňa neteší, ustúpi vždy múdrejší. Múdrejší ustupuje teda vtedy, keď ide o hlúposť. Obsahovú alebo personálnu.