Reakcia dekana FF KU V akej kondícii je Katolícka univerzita v Ružomberku? Vo veľmi dobrej

Prvotný text redaktorov Postoja o dianí na Katolíckej univerzite v Ružomberku (KU) mal najmä informačnú funkciu. Približoval niektoré okolnosti voľby platne zvoleného kandidáta na rektora KU Tomáša Jablonského, ako aj možné dôvody jeho nepotvrdenia arcibiskupom Bernardom Boberom.

V sobotňajšom vydaní Vatikánskej sedmy, ako aj v následnom komentári boli už vyjadrenia redaktorov pestrejšie. Verejné či zákulisné informácie z prostredia KU dopĺňali hodnotenia univerzity ako takej.

Dozvedeli sme sa, že „katolícka univerzita nie je v dobrej kondícii“, že sa vraj nachádza v „inštitucionálnej kríze“ a že posledné voľby boli „fiasko“. Obávam sa, že v značnej miere ide len o mediálnu dojmológiu. Dovoľte mi bližšie vysvetlenie.

„Súťaž ideí a vízií“ verzus špekulácie spoza klávesnice

Je určite chvályhodné, že Katolícku univerzitu v Ružomberku nazývajú redaktori Postoja „našou“ a „jedinou“. Nečudo, veď ide o jedinú katolícku univerzitu na území Slovenska a Čiech, pričom obidvaja na nej spolu s desiatkou ďalších „postojákov“ kedysi študovali.

Vedia taktiež, že sú ako absolventi našej Filozofickej fakulty KU na pôde univerzity vítaní, a to zvlášť na jej verejných podujatiach. Zdá sa žiaľ, že túto možnosť v poslednom období nevyužili. Keby áno, pravdepodobne by nenaznačovali, že predchádzajúca voľba nebola „o súťaži ideí a vízií“.

Každý, kto sa zúčastnil na verejnom vypočutí uchádzačov na kandidáta na rektora (áno, tak sa to podľa zákona volá – volebné zhromaždenie totiž nevolí „rektora“, ale len „kandidáta na rektora“), bude súhlasiť, že šlo o štandardné a pokojné podujatie.

Obidvaja uchádzači predstavili návrhy svojej stratégie rozvoja KU a odpovedali na otázky z publika.

Prezentácia Tomáša Jablonského sa niesla v duchu hesla „univerzitu tvoríme spoločne“, Ľubomír Pekarčík zas viackrát zdôraznil myšlienky, ktoré sprevádzali vznik univerzity.

Dá sa polemizovať s tvrdením redaktorov, že „vystúpenie Pekarčíka bolo natoľko nepresvedčivé, že váhajúci členovia senátu sa na poslednú chvíľu mohli prikloniť k voľbe Jablonského“. Ak je to však pravda, potom vo voľbe hrali dôležitú rolu práve idey a prezentované vízie. Ten, kto v daný deň vymenil počítačovú klávesnicu za sedačku v univerzitnej aule, bol toho svedkom.

Rekordné počty študentov, výrazný rozvoj univerzity

Tohtotýždňové zasadnutie akademického senátu v utorok 2. júna neprinieslo len diskusiu o opakovanej voľbe kandidáta na rektora. Bola na ňom schválená aj výročná správa o činnosti KU za rok 2025.

Keď si ju čitateľ otvorí, zaujme ho tento údaj: 3 804 študentov (najvyšší počet študentov na KU za posledných desať rokov)! Samozrejme, do tohto počtu nie sú zarátaní absolventi rozširujúceho štúdia, doplňujúceho pedagogického štúdia či atestačného konania – aj pri tých však ide o najvyššie počty v tabuľkách.

O kom teda hovoria redaktori Postoja, keď univerzitu varujú, aby neodradila „od záujmu aj tých, ktorí ho ešte doteraz nestratili“? Stúpajúci počet študentov? Mladých maturantov, ktorí si univerzitu vyberajú pre jej katolícky charakter, priateľskú atmosféru a dobrý ohlas na štúdium (ako to pre Postoj zhrnula študentka KU, ocenená herečka Sára Chripáková)?

Naozaj je katolícka univerzita v „nie dobrej kondícii“, keď stavia novú budovu študentského internátu, keď získala 10-miliónový grant na vybudovanie najmodernejšieho simulačného zdravotníckeho centra, keď sa medzi slovenskými verejnými vysokými školami umiestňuje na popredných pozíciách v plnení merateľných ukazovateľov a keď počas posledných rokov dosahovala najnižšiu mieru nezamestnanosti absolventov?

Pozor na simplifikáciu a prekrývanie dôležitejších skutočností

Určite sa s redaktormi Postoja zhodujeme v pohľade, že situácia s nepotvrdením platne zvoleného kandidáta Tomáša Jablonského je „neutešivá“.

Hovoriť však o kríze či „nie dobrej kondícii“ univerzity však považujem vo svetle vyššie uvedených faktov za neadekvátne. Vo vzťahu k 25-ročnej službe, ktorú KU preukazuje spoločnosti, je to dokonca neúctivé.

Samozrejme, funkcia rektora je pre ktorúkoľvek univerzitu dôležitá. Avšak to, že sa voľba nepodarí na prvýkrát, nie je v akademickom svete ničím nezvyčajným. Aj na Slovensku sme mali prednedávnom prípad, že bol kandidát na rektora zvolený až na piatykrát, po roku a pol. Bolo to „fiasko“ a inštitucionálna kríza? Netrúfnem si povedať. A nezachytil som, že by takéto hodnotiace súdy vtedy vynášalo akékoľvek médium.

Katolícka univerzita v Ružomberku je miestom, ktoré sa aj počas mediálnych otrasov vyznačovalo osobným prístupom, hodnotovým zázemím a solídnymi výsledkami vo vede i vzdelávaní. Prirodzene, KU sa má v čom zlepšovať. A určite sa aj trocha potrápi s opakovanou voľbou kandidáta na rektora. Napriek tomu si však táto jedna personálna záležitosť nezaslúži takú pozornosť, aby prekryla svedomitú prácu stoviek univerzitných zamestnancov a nadpriemerne vysokú spokojnosť jej študentov.

Fakty dosvedčujú, že našej jedinej slovenskej katolíckej univerzite sa darí. Tešme sa z toho, že nový rektor ju nájde vo veľmi dobrej kondícii.