Andrej Hlinka: V každom človeku vidíme brata

V sobotu 27. septembra uplynulo 150 rokov od narodenia Andreja Hlinku. Pri tejto príležitosti uverejňujeme jeho prejav z 27. januára 1921 pred Národným zhromaždením v Prahe, teda krátko po vzniku Československa, kde sa prerokovávala mierová zmluva s Maďarskom. Jeho reč dobre zhŕňa ťažký národnostný zápas v Uhorsku, odzrkadľuje veľkú nádej, akú Slováci videli v Československu, a zároveň upozorňuje, že s Maďarmi bude v novom štáte nakladané spravodlivo. Slovensko dnes politicky aj kultúrne stojí na rádovo omnoho vyššom stupni, ako stálo na začiatku 20. storočia, a je to tak do veľkej miery vďaka Andrejovi Hlinkovi.

Slávne Národné shromaždenie! Ctení páni a dámy! V tomto historickom momente, keď ako Slováci po práve a skutočnosti stojíme už fakticky na rozhraní uznania nášho štátu a potvrdenia smluvy trianonskej, st. germainskej a ostatných, dovoľte mi, aby som urobil maličkú reflexiu na život nás Slovákov, aby som prípadne osvetlil, že my Slováci prečo vítame dnes s radosťou túto republiku, prečo my dnes, keď naši tisicroční spoluobčania Maďari oplakávajú svoju integritu, voľne vítame úsvit slobody a dnešný deň.

Mohol by som začať: Infandum regina iubes renovare dolorem, totíž je to istá trpkosť, isté historické krivdy, ktoré musím uviesť, aby som ospravedlnil a prípadne dodal váhy výpovedi pána ministra zahraničných vecí, kde on hovorí, že Maďari všetku odpovednosť za svoje národné nešťastie pripisujú Rakúsku. Panovia, toho niet. Tu oni musia riecť sami: mea culpa, sine ira et studio, a musia uznať, že tento všeobecný stav v prvej rade oni sami zrobili.

"Nemci mali za sebou Reich, o ktorý sa mohli oprieť, Rumuni kráľovstvo, podobne Srbi. Len my Slováci boli sme siroty, boli sme zbavení všetkých práv. Ani meno Slovák nám nebolo dovolené užívať."

Zdieľať

S Maďarmi za tisíc rokov sme vlastne podľa historie nežili. V bývalom Uhorsku žili sme my Slováci, Nemci, Rumuni a Srbi (Posl. dr. Juriga: A židia!), ale žiadne z týchto národností - lebo boli sme len národnosťmi a nie národom - (Hlas: Neznali nás!) nesmela sa nazývať národom, poneváč slovo národ znamenalo vlastizradu a lavicu obžalovaných. Tedy my, Rumuni, Srbi, Nemci a Slováci boli sme len národnosti. Všetky tri ostatné národnosti boli na tom o mnoho lepšie než my Slováci. Nemci alebo tak zvaní Cipseri a sedmohradskí Sasíci mali svoje školy, mali za sebou svoj veľký Reich, mali sa na čo oprieť, a preto ich práva boli rešpektované. Mali obecné a stredné školy a na univerzite bola katedra nemeckej reči. Mali tiež iné výhody hospodárske, politické a spoločenské. Rumuni mali za sebou rumunské kráľovstvo, mali za sebou hierarchiu, ktorá ich bránila a zastávala sa ich proti prehmatom. Mali istý počet svojich ľudových škôl a i svoje gymnázia a na univerzite peštianskej mali katedru svojej reči. Srbi boli tiež v podobnom šťastnom stave, len my Slováci boli sme siroty, boli sme zbavení všetkých práv. Ani to meno Slovák nám nebolo dovolené užívať. (Výkřiky.)

Ja sa dám rád presvedčiť, rád koncedujem, že maďarský národ nebol na vine všetkému, ale jeho feudálna grófska trieda. Nechcem všetko pripisovať maďarskému národu ako takému, ale predsa je len pravda, že my Slováci v našej domovine, v našom vlastnom území neboli sme doma, boli sme cudzími, inojazyčnými. Menovali nás cudzorečími. (Výkřiky.)

Nemali sme jedinej slovenskej školy

My, veľactené Narodné shromaždenie, nemali sme ani jednej jedinej materskej školy, nemali sme ani jednej ľudovej štátnej školy. O gymnáziách, stredných školách, reálkach atd. ani nebudem hovoriť. Tam by sme boly úplne uspokojení i len akými takými odpadkami. Boli by sme sa uspokojili, keby nám bolo bývalo dovolené len fakultatívne slovensky vyučovať svojmu jazyku. Aspoň jednu hodinu týždenne. Ja som pravdepodobne posledný Mohykán, ja som sa ešte učil v roku 1873 v ružomberskom gymnáziu, tedy na území eminentne slovenskom - Ružomberok je slovenský ako máloktoré slovenské mesto v republike - svojej materčine ako falkultatívnému predmetu mimo hodiny v stredu odpoludnia jednu hodinu zo zvláštnej milosti. Potom sa to zavrelo a ďalej to nebolo možné.

"Ja sa dám rád presvedčiť, že maďarský národ nebol na vine všetkému, ale jeho feudálna grófska trieda. My Slováci na našom vlastnom území neboli sme doma. Menovali nás cudzorečími."

Zdieľať

Ďalej bol zákon z roku 1867, nemýlím-li sa 64 tak zvaný národnostný zákon a bol to, veľactená snemovňa, zákon pekný, bol to zákon humánny, zákon liberálny. Tam nám boly zabezpečené všetky práva. Tam sme mali zabezpečené školy, štátne školy v materskej reči, na území Slovákmi obývanom slovenské školy boly dovolené, malo byť dovolené, že na území slovenských autonómií, slovenských stolíc v Liptove, v Turci, Trenčíne a Nitre a vôbec všade, kde býva slovenská národnosť vo väčšine, že tam jednacou rečou má byť reč tej národnosti, ktorá obýva toto územie. Jestliže aspoň 20% členov zástupiteľského sboru je Slovákov, má byť aspoň jeden zapisovateľ v tej reči slovenskej.

Pánovia moji! Bol som 20 rokov členom liptovského administratívneho výboru, bol som členom stolice liptovskej a nikdy mi nedovolili ani len jedno slovo po slovensky povedať. (Výkřiky.) Ľudovej školy štátnej nebolo ani jednej na území celého Slovenska. To doznať musí každý. Mali sme typ škol konfesionálnych a občianskych, a i v konfesionálnych školách r. 1907, pamätáte sa na to, aké zákony vyniesol Apponyi.

Ten učiteľ, ktorý za tri roky nezmaďarizuje a nenaučí tie deti na Kysucku, Magure a na Beskydoch maďarsky, ten bude pozbavený diplomu a môže isť svetom. Tlačilo sa, páni moji, na školské stolice, na učiteľov škôl, aby každou možnou silou sa maďarizovalo. Mali sme i stredné školy, to viete páni moji. Tri gymnázia v Revúci, Martine a v Kláštore pod Zniovom. Školy tie neboly štátne. Štát ani halierom na ne neprispel, postavili sme si ich sami zo svojich vlastných mozolov a zo svojich vlastných grošov. Od roku 1873 starý Tisza pod zámienkou nevlasteneckého vyučovania všetky tri školy brevi manu zavrel. Ostali sme úplne bez všetkých stredísk, bez ohniska kultúrneho, aby sme takto svoju materčinu, svoj jazyk úplne zabudli.

Viete, pánovia, že 30 Slovákov, ktorí čítať a písať nevedeli, malo jeden hlas a každý neslovák, jestliže mal akademické vzdelanie, gymnázium, mal hlas, prípadne plurálne hlasovacie právo. Aby sa Slovákom a celému svetu trochu prachu hodilo do očí, vyniesli zákon, že ľudovú školu skončivší Slovák alebo ktorýkoľvek občan uhorský, ktorý složí v ľudovej škole zkúšku znalosti, dostane na základe toho svedectva potom hlasovacie právo. Ale, pánovia, uvážte, že v tej hladnej, chudobnej Orave chodí dieťa najviac ak 4 mesiace do školy - predsa známe Oravu, ako bývajú naši Slováci v Orave rozptýlení, takže do školy majú 10-12-15 km a tu by sme boli očakávali trošku liberalizmu, svobody, že kdo prijde do tej školy robiť zkúšku, bude ju môcť skladať aspoň vo svojej materskej reči. Ale ten Slováčik z Oravy, Trenčína skladal zkúšku v maďarskej reči. (Slyšte!) Všetky predmety boly maďarské ako počty, dejepis, zemepis atď. (Hluk a maďarské výkřiky.) Tak to bolo, moji pánovia, to je historicky dokázané a prirodzený následok toho bol, že ani jediný Slovák pri tej zkúške neobstál. Tažko sme videli, že z 20 chlapcov obstáli pri tej zkúške čo len 2 a 2/4 mali náhradnú zkúšku.

Jeden článok napísať znamenalo 12 mesiacov žalára

Administratíva? Pánovia moji, to bol snáď najbolavejší bod nášho života. Sľužný, u vás to bol okresný hejtman, u nás je to sľužny, ktorý všetku svoju prácu vyčerpával, sústreďoval v tom, že dával pozor na panslavizmus a referoval ministrovi. Potom župan, podžupan: Tam je panslavizmus, a pri tom všetkom nemusel nikdy sedeť v úrade, ale šiel z jednej dediny do druhej dediny a mal nesmrteľné zásluhy. Tak to bolo v každej stolici, jedna rodina tam vládla a mali samosprávu. V Liptove, Szentiványovci, Radvánszkovci atď. a inde boly menší alebo väčší šľachtici. To bola administrácia. Na Slovensku občianský synčok za služného sa nikdy nedostal. Ja mám 50 rokov a nevidel som nikdy jednoho občianskeho služného, ktorý by bol politickým úradníkom. (Hluk a výkřiky.)

"Pýtal som sa, prečo nedáte ľudu školy v jeho reči, aby mohol prísť k úradom, aby mohol postupovať. Dostal som za to žalobu, chytili ma, dali do vyšetrovacej väzby a 6 mesiacov som tam sedel."

Zdieľať

Dovoľte, veľactené shromaždenie, poviem-li, že Slovensko dalo bývalému Uhorsku veľmi mnoho hodných synov. To sa poprieť nedá. Vezmime na pr. básnictvo, oni žijú z národností. Máte tam Petöfiho-Petroviča. Tam máte ďalej Barossa, ministra železníc, tam máte Munkácsiho, "pravého" Maďara. Ale, pánovia moji, kto že vedie tú politiku uhorskú dnes. To je Čerňoch, Slovák, to je Rakovský Štefan, Slovák a Smrečányi. Ten je z Oravy, z Bystrice. To je isté a bezo sporu, že dali sme maďarskému národu mnoho veľkých synov. (Maďarské výkřiky). Tak to bolo, páni moji, jak niekdo povedal: Já som Slovák, tak - - (Maďarské výkřiky).

Andrej Hlinka, moji pánovia, rozprával týmto tónom cez celý svoj život. (Hlučný potlesk a souhlas.) Andrej Hlinka dokázal, že týmto tónom hovorí nepretržite už od 40 rokov. My sme týmto tónom hovorili i vtedy, keď len jeden článok napísať znamenalo 12 mesiacov žalára. Je tu Juriga, ktorý sedel 2 roky v Segedine. (Hlas: Za to vás chytli, že jste žádal střední školu! - Různé výkřiky.)

(Místopředseda inž. Botto zvoní: Prosím, abyste nevyrušovali rečníka.)

(Poslanec Hlinka pokračuje): Ja som bol roku 1906 pri voľbách, keď sme v ružomberskom okrese kandidovali, keď sme sa sišli pod devizou svobody, keď maďarská šľachta už videla uskutočnenie svojho ideálu, keď košutizm triumfoval, vtedy sme kandidovali v tej nádeji, že opravdu bude dbané rovnosti a voľnosti.

Príšli kandidáti, a ja som im povedel vo svojej vernosti: prečo nedáte ľudu školy v jeho reči, aby mohol príjsť k úradom, aby mohol postupovať. Dostal som za to žalobu, chytili ma a dali medzi cigánov do vyšetrovacej väzby a 6 mesiacov som tam sedel. (Maďarské výkřiky.)

Niektorí kolegovia z maďarskej strany prejavili svoju nespokojenosť s menovaním biskupov. Dobre hovoril minister zahraničných vecí, že je to prvý prípad za tisíc rokov, čo Slováci prišli na biskupský stolec. (Výborně! Potlesk.) Ja som prišiel na ružomberskú faru, lebo som Ružomberčan. Volil ma ružomberský výbor. (Obrácen k maďarským poslancům:) Čo ste robili, do Ríma ste posielali protesty, 4 roky väzenia som dostal preto, aby ste ma mohli fary zbaviť. (Tak jest!)

Páni moji, ja vám to nepripisujem, ja to pripisujem geniusu a šľachte, ktorá maďarský národ nešťastným urobila. Pozrime, páni moji, mestá! V našom biskupstve chlapec z Oravy, chlapec z Liptovska, treba bol najvzornejším kňazom, trebaže bol horlivcom, neprišiel nikdy na mestskú faru. Museli ísť do Ameriky naši najlepší synovia, vziať do rúk pútnickú palicu a isť do vyhnanstva, dnes sú roztratení po Amerike. (Místopředseda Buříval převzal předsednictví.)

To všetko bol systém. Kdo riekol, že je Slovák, ten mohol byť pripravený na to najhoršie. Dnes súčtujme. (Výborně! Potlesk.) Dnes účty skladajme, musíme si aktíva i pasíva sostaviť a možno že je to začiatok našeho lepšieho spolužitia, našej peknej slobody, ale účtovať musíme. (Posl. dr. Jabloniczky: Maďarského biskupa na Slovensku!) Maďarského biskupa na Slovensko dávať síce nebudeme, ale bude-li toho potreba, verte, že i to bude možné. Ale na Slovensku za maďarského režimu kňaz, kaplan neprišiel k vyššej hodnosti. (Posl. dr. Jabloniczky: Černoch!) Černoch bol Maďarón, i dnes je. (Výkřiky.)

Ani jednu krivdu vám neurobíme

My nechceme, páni moji, krivdiť nikomu. Moja strana je stranou autonomie, pravdy, práva, zákonov, práce; preto Maďarov nechceme utlačovať. Povedzme si pravdu! V našej republike je Maďarov 500.000. (Posl. Szentivanyi [maďarsky]: Je jich více!) To hovorí kolega Szentiványi, že "több van". Ale nech ich je koľkokoľvek chce, tých 500.000 Maďarov má tu 9 zákonitých zástupcov. (Tak jest!) Nás Slovákov bolo na Slovensku 2 miliony. Koľko sme mali od roku 1867 do roku 1896 svojich zástupcov? Mali sme do roku 1896 len jediného Jurigu. Ďalej počúvajte pánovia: Jedno slovo povedal Juriga zo srdca a celá snemovňa sa naň vrhla. To pánovia si musíme povedať: Bolo voľno v Pešti hovoriť francúzsky, anglicky a nemecky, ale keď jediné slovo slovenské padlo, akoby bol hrom uderil do snemovne, nebolo možné prehovoriť jediného slovenského slova. My vás ale na Slovensku utlačovať nechceme. My vám necháme školy, my vám necháme vašich notárov, richtárov, slúžnych, predstavených. Nechceme nikomu krivdiť. My sme vám nechali a necháme tam, kde Maďari budú kompaktne obývať, toľko škôl, koľko vám patrí. V Ružomberku na našom území bolo gymnázium čiste maďarské. (Výkřiky posl. Surányiho. Hluk. Místopředseda Buříval zvoní.)

"My vás ale na Slovensku utlačovať nechceme. Necháme vám školy, vašich notárov, richtárov, slúžnych, predstavených, toľko, koľko vám patrí. Nechceme nikomu krivdiť."

Zdieľať

Páni moji! Neodvolávajte sa na Krista, on miloval svoj národ, on plakal nad Jeruzalémom, on pri svojej smrti volal: „Eloi eloi lamma sabachtani.“ Ani jednu krivdu vám nerobíme. Ovšem, že keby pán dr. Lelley sa mal učiť slovensky, to by bola krivda. A krivdu vám nechceme urobiť.

Veľactené národné shromaždenie! My máme v živote národnom i isté etapy, a tieto etapy sú: Nitra, Ružomberok a ostatné sedrie, kde nás, páni moji súdili pre lásku k nášmu národu. Máme tie etapy i v semeniskách, kde nám nebolo dovolené v našej slovenskej reči ani apologetické - nehovorím politické - časopisy čítať.

Vy, páni z maďarskej strany, mali ste príležitosť proti týmto veciam protestovať a neprotestovali ste. Boli ste pri moci. Ale ani dnes to nenie lepšie, keď prejdeme trošíčku cez hranice. V Uhorsku koľko je našich bratov slovenských? 350 tisíc Slovákov je v dnešnom Uhorsku. 350 tisíc Slovákov je v Maďárii a koľko poslancov majú títo ľudia, koľko zástupcov na sneme v Pešti. (Hlas: Ani jednoho!) Kolik majú v Maďárii naši Slováci starostov, predstavených, služných, notárov alebo ostatných administratívnych úradníkov? (Hlas: Ani jednoho!) Ja som čítal nedávno o jednom človekovi - neviem už, či sa menoval Hrdlička alebo inak, že ho odsúdili na jeden rok do väzenia preto, že hovoril, že Rusi sú naši bratia. Slováci nemajú ani jednoho zástupcu a myslím, že ani školy žiadnej nemajú. A preto nemáte sa čo žalovať, my ale máme čo žalovať, poneváč našim bratom sa tam krivdí. (Různé výkřiky. - Místopředseda Buříval zvoní.)

Dúfam, že mi porozumie dr. Lelley a ostatní páni, že chceme, aby budúcnosť bola lepšia. My vieme z minulosti, že naše rieky, Váh, Nietra, Ipoľ, Hron tečú dole až do Čierneho mora, že boly prirodzenou dopravnou cestou pre bryndzu, dub, šindeľ, dosky, late a ostatné výrobky z našich slovenských hôr. I dnes chceme naviazať s Maďarmi istý druh kompenzačného obchodu, aby nám dnes pomohli v tejto aprovizačnej biede. Podávame im pravicu, musí tomu tak byť. (Posl. Szentiványi: Uhersko děkuje za takovou pomoc!) My vieme, že Maďari hovoria ináč. So mnou hovoril z Ostrihoma zástupca jednej banky o kompenzačnom obchode, aby sme dali drevo, bryndzu a ostatné výrobky, železo, kovy a oni že daju pšenicu, kukuricu, víno a iné veci. Tak hovorí nepredpojatý objektívny Maďar.

My proti národom nikdy bojovať nebudeme, to si vypuďte z hlavy, my v každom človekovi vidíme brata a chceme žiť v pokoji, ale keď prišiel deň účtovania s vecami, ktoré sú historické faktá, je treba to zjavne a otvorene povedať.

So slovenskou autonómiou sa treba zmieriť

Teraz, pánovia moji, prejdeme na druhú stranu, prejdeme na naše špeciálne slovenské veci. V expozé pána ministra bolo akési vakuum, keď hovoril o Slovákoch, spomenul Poliakov, a naopak hovoriac o Poliakoch spomenul Slovákov. Bol to snáď lapsus linguae, ale na nás to úplne pasuje. My sme voči Poľsku ztratili kus živého tela, my sme ztratili v Orave a Spiši 34 tisíc slovenských duší, ktoré sa vždy priznávaly a i dnes sa priznávajú k slovenčine. (Hlas: Však to udělaI Machaj, kněz!) Kdo to urobil, ten to urobil, lenže tak by sa to nebolo pravdepodobne stalo, keby Slovensko bolo malo v smluve trianovskej alebo st. germainskej zabezpečené to, čo naši bratia Česi a Slováci v Pittsburgu 30. mája 1918 boli medzi sebou uzavreli. 

"Keď celá Európa vidí, že základom šťastia a blahobytu a jedinou zbraňou proti boľševickým komunistickým prúdom je len náboženstvo, bolo by treba inej politiky."

Zdieľať

My v tomto slávnom momente osvedčujeme, že po týchto premissiách a v týchto okolnostiach sme za túto republiku (Výborně!), poneváč v tejto republike máme zabezpečenú svoju individualitu a vývoj. (Tak jest!) Ale pri tom všetkom musíte bratia uznať, že my si už musíme dnes na počiatku novej doby povedať: Sme Slováci, sme bratia, sme slovenský národ, a vy ste český národ a chceme tvoriť jednu šťastnú a silnú republiku. Nás učily naše matky slovensky hovoriť. Všetci sme Slováci tam od snežnej Tatry, Rus, Illyr, Polák, Čech, to sú naši bratri. (Posl. Szentiványi: Čechoslováci!) My sme Slováci, my sa toho držíme, my sa toho držať budeme, to nás učili naši otcovia.

Preto že naša strana bojuje za autonómiu, nebojuje ona za rozbitie republiky. Autonómia u nás značí chlebovú otázku, existenčnú otázku, kultúrnu otázku, spoločenskú i politickú otázku. Autonómia v našom programe je nie ako to píšu časopisy, akýsi fantom, že my nevieme, čo je autonómia, že nevieme, čo chceme. My sme precizovali svoj program konkrétne a povedali sme, čo žiadame a čo chceme. My chceme, aby naše autonomistické rečové právo bolo zachované. Ide nám tu i o náboženskú otázku a snáď v prvom rade táto otázka najviac rozvírila mysle a snáď najviac hodila medzi nás tie veci a tú stenu, ktorá nás delí.

A zase, páni moji, v tomto kritickom momente, keď i náš zahraničný minister ide do Ríma - nepovedal, prečo ide do Ríma, on nejde iste len do Kvirinálu, ale pôjde i do Vatikánu - v tomto momente, keď celá Európa vidí, že základom šťastia a blahobytu a jedinou zbraňou proti boľševickým komunistickým prúdom je len náboženstvo, bolo by treba inej politiky. A čo sa dnes robí u nás v senáte, v kultúrnom výbore, čo sa robí v časopisoch sociálnej demokracie? Ja sa bojím pánovia, že my tým neutrpíme, ale bude tým trpieť prípadne zase náš pomer, zase tá naša láska.

"Sme za túto republiku, ale pri tom všetkom si musíme na počiatku novej doby povedať: Sme Slováci, sme bratia, sme slovenský národ, a vy ste český národ."

Zdieľať

Dnes katolicizmus značí istú autoritu, dnes, veľactené Národné shromaždenie, darmo budete sa pokúšať na Slovensku nám posielať profesorov a učiteľov, ktorí nás jednoducho chcú z našej slovenskosti, z našej prirodzenej národnosti vyzliecť. (Výkřiky.) Úradnícka otázka, hospodárska otázka, učiteľská otázka, ale menovite hospodárska otázka súvisí úzko s autonomiou. Ako som sa dozvedel, na Slovensku je vyrubené 34 tisíc vagonov chlebovin. Z toho sa sišlo len nejakých 19.200 alebo koľko. Ani snáď toľko nie.

Keby do duše Slovákov prešlo to vedomie, že to zostane všetko na Slovensku, že to Slováci potrebujú pre svojich bratov, som presvedčený, že by sme vedeli ešte niečo viac z toho ľudu, vyzískať, aby prispel na uľavenie biedy a katastrofy vyživovacej a aby pomocnú ruku svoju nám podal. Preto žiadame, a to je naša práca v tomto kritickom období, aby vyživovanie bolo dané do rúk nie všeliakých obilných centrál (Hlas: Čechům!), ale správe Slovenska (Souhlas stoupenců řečníkových), aby to viedla správa Slovenska. Ďalej žiadame, aby na Slovensku nebolo stravovanie triedne.

Nežiadam pre nás nič, nežiadam pre buržoáziu, ale pre ten chudobný ľud, rozumiete-li našemu hlasu, pôjde to dobre s republikou, bude kvitnúť, bude silná, ale s myšlienkou slovenskej autonómie spriateliť sa musíte. (Tak jest!) Nespriatelíte-li sa, caveant consules.

Andrej Hlinka
Autor bol katolíckym kňazom, politikom, národným buditeľom, zakladateľom Slovenskej ľudovej strany (od r. 1925 Hlinkovej slovenskej ľudovej strany).

Prejav odznel na 48. schôdzi Národného zhromaždenia, 27. 1. 1921. Rozprava k uzneseniu senátu N. S. R. Č. (tlač 1297) o mierovej zmluve s Maďarskom z 4. júna 1920 a o zmluve medzi cessionárskými štátmi rakúsko-uhorskej monarchie z 10. augusta 1920 (tlač 1325).

Text pochádza z archívu Národného zhromaždenia Československej republiky, je mierne krátený. Medzititulky redakcia. Plná verzia Hlinkovho prejavu sa dá nájsť tu.

Viac o Andrejovi Hlinkovi sa môžete dočítať na webstránke www.andrejhlinka.sk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo