Zastavme zlo z Marakéša

Zastavme zlo z Marakéša

Generálny tajomník OSN António Guterres a predseda Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák v sídle OSN v New Yorku 24. apríla 2018. FOTO TASR/AP

Čo obsahuje Migračný pakt OSN, kvôli ktorému v Európe horia vášne a dnes od neho odstúpilo aj Babišovo Česko.

Hoci od prípravy Globálneho paktu OSN o migrácii odstúpila Trumpova administratíva už koncom minulého roka, v Európe to ešte dlho nebola žiadna téma.

Fakt, že USA z tohto paktu preventívne vycúvali, v tom čase asi najviac zarmucoval generálneho sekretára OSN Antónia Guterresa a predsedu Valného zhromaždenia OSN Miroslava Lajčáka. Ten už od začiatku svojho pôsobenia na čele valného zhromaždenia obhajoval pripravovaný pakt slovami, že viac nestačí reagovať na migráciu na národnej úrovni, ale treba ju manažovať globálne. „Musíme sa dohodnúť na dokumente, ktorý bude prijateľný pre všetkých 193 členských štátov. Preto tu nemôže ísť o detaily, ale o základné pravidlá a princípy (…) mali by sme sa všetci dohodnúť na tom, že potrebujeme globálne vedenie,“ vyhlásil ešte minulý rok Lajčák.

Jeho valné zhromaždenie dokument pripravovalo od apríla 2017 a v júli tohto roka ho schválilo pod názvom Globálny pakt pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu. Potom však prišla pre Guterresa, Lajčáka a spol. ďalšia jóbovka: len pár dní po schválení paktu ho drsným spôsobom odmietla maďarská vláda. Minister zahraničia Péter Szijjártó vyhlásil, že dokument je zlý a škodlivý, odporuje rozumu a bezpečnostným záujmom krajiny, je „extrémistický, predpojatý a podporuje migráciu“. Vyslovil tiež obavu, že hoci je právne nezáväzný, jeho ustanovenia môžu mať aj právny dosah.

Predstavitelia OSN do maďarského veta ešte mohli dúfať, že Donald Trump si to predsa len rozmyslí a napokon na medzištátnej konferencii v marockom Marakéši pripojí k paktu svoj podpis k ostatným. No po Orbánovom „nem“ bolo jasné, že pakt nepodpíše všetkých 193 členských krajín OSN.

Minister zahraničia Péter Szijjártó vyhlásil, že dokument je zlý a škodlivý, odporuje rozumu a bezpečnostným záujmom krajiny, je „extrémistický, predpojatý a podporuje migráciu“. Zdieľať

Tým sa však strhla lavína. Koncom leta sa na rôznych rakúskych portáloch rozšíril chýr, že nový pakt OSN plánuje v tichosti globálnu výmenu obyvateľstva. Heinz-Christian Strache, líder FPÖ a vicekancelár, vyjadril tiež svoj odpor a prv než sa rozbehla horúca debata, kancelár Sebastian Kurz zmietol pakt zo stola sofistikovanejšou argumentáciou, ktorú si osvojovali v ďalších krajinách: podľa neho hrozí, že sa po prijatí paktu zmiešajú pojmy legálnej a nelegálnej migrácie, že mnohé štáty, ktoré k nemu pristúpia, ho aj tak nebudú vedieť dodržiavať a že hoci nie je právne záväzný, jeho jednotlivé ustanovenia môžu získať politickú silu okľukou cez rôzne žaloby či zvykové právo.

Medzičasom migračný pakt OSN priamo odmietli či zatiaľ len kritizovali ďalšie európske štáty ako Česko, Poľsko, Chorvátsko, Bulharsko, Slovinsko, Taliansko, výhrady zaznievajú z vládnych miest aj vo Švédsku či Holandsku, v mimoeurópskom svete sa stavajú proti Austrália, Japonsko či Izrael.

Richard Sulík označil Migračný pakt za „nebezpečný dokument“, pretože len domáce obyvateľstvo má právo rozhodnúť, kto na jeho území bude žiť a kto nie. Zdieľať

V Nemecku zaznela kritika paktu aj v CDU, ale hlavnú tému si z neho počas zasadania bundestagu spravila AfD, ktorá obvinila kancelárku Angelu Merkelovú, že sa chce podpísať pod „presídľovací program, ktorý v Európe nenechá kameň na kameni“.

Z tohto pohľadu je atmosféra na Slovensku zatiaľ ešte mierna a zrejme ešte len naberie na obrátkach. K Lajčákovej nevôli sa už postavili proti paktu vládna SNS, ku ktorej sa pridali aj Sme rodina a naposledy SaS. Richard Sulík označil Migračný pakt za „nebezpečný dokument“, pretože len domáce obyvateľstvo má právo rozhodnúť, kto na jeho území bude žiť a kto nie. Tiež uviedol uviedol, že pakt je „salámovou metódou“, pretože hoci je právne nezáväzný, môže byť podkladom pre budúce právne dokumenty.

SaS chce preto na najbližšej schôdzi parlamentu predložiť uznesenie s požiadavkou na vládu, aby ani Slovensko nepristúpilo k paktu. Koaličný partner Andrej Danko a opozičný líder Richard Sulík sa tak stanú aspoň načas účelovými spojencami za priam groteskných okolností: už dnes si môžu užívať predstavu, ako minister zahraničia Miroslav Lajčák, stále najhorúcejší prezidentský kandidát Smeru, pod koaličným aj opozičným tlakom odvoláva podpis spod dokumentu, ktorý celý rok v mene OSN vyjednával v role nadnárodného diplomata.

Lajčák už zúfalo presviedča, že pakt je len politickým dokumentom, podľa ktorého zostáva formulovanie migračnej politiky suverénnym právom štátu a nikde sa nepíše o tom, že migrácia je ľudským právom alebo že medzi legálnou a nelegálnou migráciou nie je žiaden rozdiel.

Kto si prečítal celý pakt OSN, potvrdí, že Miroslav Lajčák neklame. Lenže to neznamená, že ide o podarený výtvor.

Námietky, ktoré neplatia

Idea paktu vznikla v roku 2016 najmä z iniciatívy Európy, ktorá v predchádzajúcom roku prežila šokový zážitok v podobe masového a nekontrolovaného príchodu utečencov aj migrantov. Keďže už od 50. rokov platí ženevský dohovor o utečencoch, zdalo sa rozumné pripraviť dokument, ktorý by sa týkal ochrany práv migrantov a súčasne by bol výhodný pre všetky zúčastnené štáty, ktoré chcú dostať migráciu pod kontrolu. 

Viaceré dnešné výčitky proti výslednej podobe paktu sú len hystériou, ktorá si už žije svojím konšpiračným internetovým životom. Z dokumentu nijako nevyplýva ani len najskrytejšia ambícia uskutočniť akési globálne presídľovanie, zrušiť národnú suverenitu štátov v oblasti migrácie alebo zmyť rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

Dokument OSN explicitne deklaruje, že je suverénnym právom štátov určovať si vlastnú migračnú politiku a takisto je ich výsostným právom rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym statusom migranta. Jedným z cieľom paktu je brániť nelegálnej migrácii tým, že sa majú minimalizovať negatívne motívy, ktoré vedú ľudí k opúšťaniu ich krajín. Podľa paktu sa krajiny pôvodu tiež zaväzujú k tomu, aby umožnili emigrantom „bezpečný a dôstojný návrat a opätovné prijatie“.

Pakt takisto netvrdí, ako mu podsúvajú niektorí kritici, že migranti by mali získať nové špeciálne práva podľa vzoru utečencov, len majú mať rovnako ako utečenci základné ľudské práva, proti čomu azda nemôže namietať žiadna civilizovaná krajina.

Ak sa napríklad pozrieme na situáciu troch miliónov Sýrčanov uviaznutých v Turecku, ktorých sa Erdogan na základe dohody s EÚ zaviazal nepúšťať ďalej na územie Únie, dokument OSN na tom nič nemení. EÚ sa nijako nezaväzuje, že by ich mala prijímať, no Turecko by malo podľa paktu garantovať ich základné práva a poskytnúť im základnú starostlivosť a prípadne Sýria by mala zaručiť ich bezpečný a dôstojný návrat.

Pakt OSN teda neustanovuje akýsi globálny migračný diktát nad národnými štátmi, ako to tvrdia najradikálnejší oponenti. Napokon, diplomati na čele s Lajčákom aj preto stále zdôrazňujú, že ide o právne nezáväzný dokument, na viac by si v dnešnej realite ani netrúfali – v prostredí OSN majú v pamäti napríklad taký dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov spred 28 rokov, ktorý dodnes neratifikovali najvýznamnejšie štáty.

Ale to, že sa dnešní najhlasnejší kritici Migračného paktu OSN mýlia, ešte neznamená, že tento dokument je v poriadku.

OSN maľuje vzdušné zámky

V skutočnosti je to pochybné dielo, ktorého najväčším problémom nie sú iba všeobjímajúce floskuly a zbožné želania.

Problémom je jeho ideologická deformácia – z dikcie 34 strán je cítiť, že ho pripravovali ľudia, ktorí v zajatí svojich naivistických kozmopolitných predstáv o svete nevnímajú realitu alebo ju vnímajú, len sa ju zdráhajú pomenovať.

Už len definícia samotnej migrácie je celkom zavádzajúca. Všetky štáty sa majú prihlásiť okrem iného k vete, „že migrácia je v našom globalizovanom svete zdrojom blahobytu, inovácie a udržateľného rozvoja a že tieto pozitívne dôsledky možno lepšie optimalizovať cez riadenú migračnú politiku“.

Pred pár dňami odstúpilo od Migračného paktu aj Bulharsko. To sa má krajina, z ktorej po otvorení hraníc odišlo po roku 1990 vyše 2 miliónov ľudí, najmä mladých a vzdelaných, a navyše krajina, ktorá v posledných rokoch čelila masovému návalu utečencov a migrantov z Blízkeho východu, naozaj podpísať pod takúto definíciu? Alebo sa má k tejto definícii euforicky pripojiť Afrika, kde sú hybnými silami migrácie vojnové konflikty, kmeňové násilie, sucho, chudoba či hlad?

Všetky štáty sa majú prihlásiť okrem iného k vete, „že migrácia je v našom globalizovanom svete zdrojom blahobytu, inovácie a udržateľného rozvoja a že tieto pozitívne dôsledky možno lepšie optimalizovať cez riadenú migračnú politiku“. Zdieľať

Samozrejme, migrácia a jej vlny sú fenoménom od počiatku ľudstva, niektoré spoločenstvá z nej čerpajú dlhodobý profit, pre iné je hrozbou alebo kombináciou oboch vplyvov. Lenže pre architektov paktu je migrácia pozitívnym javom, pretože na ňu nazerajú individualisticky, z hľadiska práv či záujmov akéhosi vyabstrahovaného globálneho migranta.

Keďže diplomati a ľudia z mimovládok, ktorí im vypomáhali, prijali pomýlenú definíciu migrácie, prináša to ďalšie intelektuálne dôsledky. Autori paktu ignorujú vplyvy migrujúcej populácie na krajiny, odkiaľ migranti odchádzajú či kam smerujú, alebo kadiaľ prechádzajú, nevnímajú ju totiž ako spoločenský problém. Akoby migrácia bola výlučne vecou samotného migranta a štátu ako tvorcu noriem, nič medzitým. 

Z tejto jednorozmernej dikcie paktu potom vyplývajú ďalšie nástrahy, ktoré do paktu vpašovali jeho tvorcovia.

Aj niektoré nemecké médiá hlavného prúdu sa pozastavili nad tým, prečo sa medzinárodný dokument tohto typu vôbec zaoberá hrozbou sankcií voči médiám.

Signatári paktu sa totiž okrem iného majú zaviazať k tomu, že zastavia verejné financovanie médií, ktoré systematicky hlásajú netoleranciu, rasizmus či rôzne formy diskriminácie voči migrantom. Súčasne na inom mieste sa konštatuje, že úlohou signatárov je informovať občanov o „výhodách a výzvach migrácie“, aby sa „vytesnili zavádzajúce naratívy, ktoré vedú k negatívnemu vnímaniu migrantov“.

Keďže migrácia je podľa OSN per se pozitívnym javom, aj kritický postoj k migrácii „zavádzajúcim naratívom“, akému treba čeliť. Autori paktu to ani nemuseli takto myslieť, ale podľa ich dikcie možno do pojmu netolerancia či rôzne formy diskriminácie vtesnať aj celkom normálnu a umiernenú kritiku migrácie.

Tento zbytočný pakt, ktorý v skutočnosti problémy nerieši a navyše ich aj zle definuje, si zaslúži hodiť do koša. Zdieľať

Týmto sa dostávame k pointe aj paradoxu celého Migračného paktu. Možno je to aj tak, že Európania si ním chceli riešiť vlastné problémy a vytvoriť tlak na tretí svet, aby migrantom garantoval práva, ktoré sú v EÚ samozrejmosťou. Ale kým Saudská Arábia či Líbya, kde sa k migrantom správajú ako k podľuďom, migračný pakt bez problémov podpíšu, v Európe mnohí prepadajú obave, že OSN plánuje veľkú výmenu obyvateľstva. Pred desiatimi rokmi by si takýto dokument, akých OSN vyprodukovala už desiatky, nikto ani nevšimol, lenže svet po roku 2015 sa zmenil. 

Nabaľujúcej sa hystérii možno predísť. Zbytočný pakt, ktorý problémy nerieši a ešte ich aj zle definuje, si zaslúži hodiť do koša.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo