Naozaj bola lepšia revolúcia ako reforma?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naozaj bola lepšia revolúcia ako reforma?

Posledný kráľ Karol Habsburský s manželkou Zitou na návšteve Bratislavy 16. júla 1918. Foto: pozsonyikifli.sk

Malá provokácia pre zástancov rozpadu Rakúsko-Uhorska.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Na Postoji som o tom písal pred tromi rokmi: bolo vo svetle histórie 20. storočia naozaj takým dobrým nápadom rozbiť Rakúsko-Uhorsko? Vtedy na článok reagoval Roman Jančiga, ktorý dokreslil známe historické udalosti a pripomenul viaceré chyby, akých sa dopustili Rakúsko-Uhorsko aj Nemecko (môj predošlý text sa s väčšinou z nich ani nesporil), ale na základnú otázku neodpovedal. Bolo pre jednotlivé národy habsburskej monarchie naozaj lepšie dosiahnuť samostatnosť, vďaka čomu však stratili krytie veľkého štátneho celku a stali sa ľahkou korisťou okolitých mocností?

My dnes vieme, že samostatnosť vydržala slabých 20 rokov a po nich nasledovalo ovládnutie tohto priestoru najprv nacistickým Nemeckom a potom na 40 rokov komunistickým Sovietskym zväzom, kde panovali dva brutálne totalitné režimy, ktoré v našich krajinách uväznili alebo poslali na smrť desaťtisíce ľudí, a najlepší z nás s nimi pragmaticky spolupracovali, lebo nevideli iné východisko, resp. ďalší pred nimi sklonili chrbty a zapredali sa, z čoho máme dodnes historickú traumu. Keď dnes následky rozdrobenia tohto priestoru poznáme, je správne považovať rozhodnutia z konca roka 1918, aj keď mali pochopiteľné dôvody, za tak nespochybniteľne správne, ako to robíme?

Najvyššou hodnotou musí byť vytváranie dobrých podmienok na život. Nie vždy ich zaručuje samostatnosť sama osebe. Zdieľať

Po štátnej samostatnosti túži každý národ, ale najvyššou hodnotou musí byť vytváranie dobrých podmienok na život, a tie nie vždy zaručuje samostatnosť sama osebe.

Toho si boli veľmi dobre vedomé stredoeurópske národy pred prvou svetovou vojnou aj väčšinu času počas nej. Česi, Chorváti, Slovinci, Rumuni ani Slováci pred rokom 1914 napriek výhradám a dlhodobým sporom nežiadali osamostatnenie sa od monarchie, okrem iného práve preto, lebo si uvedomovali svoju slabosť zoči-voči Nemecku a Rusku. Žiadala to iba talianska menšina, ktorá by však nezostala sama a pripojila by sa k Taliansku. Žiadni politickí reprezentanti hlavných národov monarchie samostatnosť nepožadovali a zostávali k nej verné. (Nakoniec, je známym faktom, že v protiklade k československým légiám desaťtisíce vojakov týchto národov bojovali vo vojne za monarchiu až do posledného dychu.)

Vo viedenskom sneme rakúskej časti monarchie mali jednotlivé národy spolu viac poslancov ako rakúski Nemci. Chorváti mali v rámci monarchie aj vlastný zemský snem a nebezpečenstvo videli omnoho viac v Srbsku ako vo Viedni. Vlastný snem mali aj Česi a samotný Masaryk v roku 1909 hovoril: „Chceme federativní Rakousko. Nemůžeme mít samostatnost mimo Rakousko, vedle mocného Německa a s Němci na našem území.“ Resp. Kramář v roku 1914 po zavraždení Františka Ferdinanda: „Ostře protestujeme proti tomu, kdo by si o nás myslel, že jakožto přesvědčení Slované cítíme nepřátelství k říši. (...) Od habsburské říše se nijak neodvrátíme.“ Najhoršie národnostné podmienky sme mali pravdepodobne my v Uhorsku, no ani žiadny slovenský politik pred vojnou nevolal po slovenskej samostatnosti. Všetky národy predkladali návrhy reformujúce monarchiu a mimo uhorskej časti sa to aj postupne darilo uskutočňovať, napr. vo forme rozširovania volebného práva. Ako František Ferdinand, tak aj posledný cisár Karol mali vo svojom pláne širšie národnostné reformy a skôr či neskôr by sa zrejme museli týkať aj Uhorska.

Keď dnes oslavujeme rozpad monarchie v prospech samostatnosti, na základe čoho budeme argumentovať proti bezhlavému czexitu či slovexitu z Európskej únie, ak príde na program dňa po ďalších rokoch nespokojnosti s politikou Bruselu? Zdieľať

Koncom vojny, keď bola krajina úplne vyčerpaná, už predstavitelia národov aj vplyvom chýb vedenia monarchie zmenili názor a nakoniec samostatnosť dosiahli. Existenciu Československa opreli o garancie západných mocností. Je to, samozrejme, veľmi zjednodušené, ale po 20 rokoch sa ukázalo, že pokiaľ si malé štáty vo svojom bezprostrednom okolí obkolesené mocnosťami nevedia nájsť k sebe cestu, spolupracovať a vytvoriť navzájom súdržný celok, je veľkým rizikom spoliehať sa na mocnosti na druhej strane kontinentu. Pretože tie prirodzene musia hájiť predovšetkým vlastné záujmy, čeliť väčším mocnostiam, a tieto strety im nie vždy umožnia dodržať dohodu, akú dali predtým vám.

Ten problém súdržnosti a vidiny nezávislosti má okrem iného aj priamy súčasný ekvivalent. Keď dnes oslavujeme rozpad monarchie v prospech samostatnosti, na základe čoho budeme argumentovať proti bezhlavému czexitu či slovexitu z Európskej únie, ak príde na program dňa po ďalších rokoch nespokojnosti s politikou Bruselu? Keď sme hodili monarchiu cez palubu, prečo by mal byť väčší problém spraviť to aj s EÚ?

Jedným z najhlavnejších argumentov príslušnosti k Únii sú práve bezpečnostné riziká osamelého malého Slovenska bez krytia zo strany veľkej únie štátov. A ten argument je, samozrejme, úplne správny a kľúčový. To isté však predsa platí aj na rok 1918 a keď to nevieme pripustiť na vtedajšie rozhodnutia a, naopak, oslavujeme osamostatnenie sa od (údajne nenávidenej) monarchie, diskusiu veľmi splošťujeme. Nemusí byť potom vôbec nepravdepodobné, že takýto prístup bude mať ozvenu aj v debatách o budúcnosti EÚ po zarátaní všetkých výhrad, aké k Únii máme.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo