Zmiznutie novinára a ticho

Zmiznutie novinára a ticho

Džamal Chášakdží. Foto: TASR/AP – Hasan Jamali

O limitoch našej principiálnosti.

V utorok 2. októbra vošiel v exile žijúci saudskoarabský novinár Džamál Chášakdží do budovy konzulátu svojej krajiny v Istanbule. Mal si tam vyzdvihnúť dokumenty potrebné na svadbu s tureckou občiankou. Jeho snúbenica ho však čakala pred budovou konzulátu márne.

Keď sa jeho miznutie prevalilo, Saudská Arábia reagovala tvrdením, že novinár z budovy odišiel v poriadku, zadným vchodom. To však spochybnila turecká polícia, z ktorej prostredia prenikla na verejnosť iná verzia udalostí.

Podľa nej bol Chášakdží po svojom príchode na konzulát zadržaný, mučený a zavraždený. Jeho telo malo byť rozsekané na časti a z budovy odvezené v niekoľkých škatuliach v čiernej dodávke s diplomatickou značkou. Verzii, že novinár bol na konzuláte naozaj zavraždený, napovedajú aj ďalšie informácie z prostredia tureckých bezpečnostných služieb. Tureckí zamestnanci konzulátu dostali v ten deň voľno a Saudi neskôr tiež vymazali záznamy zo svojich bezpečnostných kamier. Do Turecka, dokonca priamo do budovy konzulátu, krátko predtým pricestovala pätnásťčlenná saudská diplomaticko-bezpečnostná delegácia, ktorej súčasťou bol aj patológ. Na druhý deň po zmiznutí novinára odletela späť do Saudskej Arábie.

Rijád turecké obvinenia z organizácie vraždy Chášakdžího ostro odmieta. V pondelok sa však objavila aj informácia americkej televízie NBC, podľa ktorej sa Saudská Arábia chystá priznať, že novinár zomrel na jej konzuláte počas výsluchu.

Zo šedej zóny do exilu

Chášakdží nebol dlhý čas žiadnym perzekvovaným disidentom, skôr sa dá povedať, že pokiaľ ide o vzťah so saudským režimom, žil v šedej zóne. Dlhé roky bol súčasťou saudskej elity, vzdelanie získal v USA a v púštnej monarchii stál na čele viacerých vplyvných médií. K režimu vedel byť kritický, ale nikdy sa nepasoval do roly otvorenej opozície. Viacerým členom vládnucej rodiny dokonca radil. A hoci mal pre svoje liberálnejšie názory niekoľko konfliktov s klerikmi, režim sa ho nesnažil zničiť.

Zlom prišiel v roku 2016, keď sa Chášakdží stal tvrdým kritikom nového vládcu Saudskej Arábie, princa Mohameda bin Salmána. Ten sa situoval do polohy osvieteného reformátora a mnohí ľudia, aj na Západe, tomuto jeho imidžu uverili. Chášakdží ho, naopak, od začiatku spochybňoval. Po jednej vlne zatýkaní odporcov režimu vyhodnotil situáciu tak, že mu už príliš začína horieť pôda pod nohami, a odišiel do exilu v USA. Okrem iných aktivít začal písať pravidelné stĺpčeky pre denník The Washington Post. Vo svojom prvom exilovom texte napísal: „Keď pred niekoľkými rokmi zavreli mojich priateľov, nič som nepovedal. Nechcel som stratiť prácu a slobodu. Bál som sa o svoju rodinu. Môžem hovoriť, zatiaľ čo toľko iných nemôže. Keby som to neurobil, zradil by som tých, ktorí umierajú vo väzniciach.“

Podľa Billa Lawa, ktorý je blízkovýchodným spravodajcom BBC a spolupracovníkom televízie Al-Džazíra, sa Chášakžímu stalo osudným, že princ Mohamed bin Salmán ho začal považovať za svojho osobného nepriateľa. Najmä kvôli textom o tom, že vo svojich rukách koncentruje všetku moc a likviduje aj zvyšky iných názorov, ktoré v krajine existovali.

Chášakdží nebol dlhý čas žiadnym perzekvovaným disidentom, skôr sa dá povedať, že pokiaľ ide o vzťah so saudským režimom, žil v šedej zóne. Zdieľať

Chášákdží bol zároveň aj tvrdým kritikom saudského angažovania sa vo vojne v Jemene. Občianska vojna v tejto krajine vypukla po miestnej verzii arabskej jari a Saudská Arábia sa v nej angažuje na čele arabskej koalície, ktorá bojuje s protivládnymi rebelmi zo šíitskeho klanu Husíov, ktorých podporuje Irán. Vojna, ktorá vypukla v roku 2015, si vyžiadala tisícky obetí medzi civilistami a v krajine v dôsledku vojnových útrap vypukla epidémia cholery. To, čo sa v Jemene aktuálne deje, je najväčšou humanitárnou katastrofou dneška.

Koalícia na čele so Saudskou Arábiou, ktorá má minimálne tichú politickú podporu USA, čelí kritike nielen pre nemilosrdné bombardovanie často aj civilných cieľov, ale aj pre štedré financovanie lokálnych džihádistických milícií. Tie nielenže umocňujú už aj tak veľký chaos v krajine, ale zároveň vytvárajú operačný priestor pre teroristov. Napríklad z Al-Káidy.

Dvojitý meter?

Ale späť k Chašákdžímu. Napriek silným podozreniam, že ide o štátom zorganizovanú vraždu k režimu kritického novinára, je až zarážajúce, aké ticho na medzinárodnej scéne v súvislosti s týmto prípadom zatiaľ panuje. Už len v porovnaní s medzinárodnou reakciou na pokus o vraždu Sergeja Skripaľa, za ktorým s veľkou pravdepodobnosťou stáli ľudia z prostredia ruských spravodajských služieb. Žiadne volanie po vyhosťovaní diplomatov či inom type sankcií sa zatiaľ nekoná.

Iste, nejaké náznaky symbolickej kritiky sa objavili. Prezident Donald Trump vyjadril znepokojenie a žiada dôsledné vyšetrovanie. Zároveň však druhým dychom dodáva, že dodávky amerických zbraní do Saudskej Arábie budú pokračovať, pretože ich pozastavenie by Američanov „zbytočne bolelo.“

Hnev Saudských Arabov naozaj bolí. Naposledy to pocítila Kanada, ktorej ministerka zahraničných vecí v lete kritizovala zadržanie opozičnej aktivistky Samary Badáwiovej. Saudi obratom vyhostili kanadského veľvyslanca v Rijáde a pozastavili všetky obchodné a investičné projekty s touto krajinou. Nikto zo spojencov sa Kanady nezastal.

Ak západné krajiny budú raz konať principiálne tvrdo a inokedy, v situácii, ktorá má obdobné znaky, blahosklonne mlčať alebo reagovať len symbolicky, nepomôžu nám v boji proti konšpiračným teóriám ani desiatky ďalších seminárov. Zdieľať

Napriek tomu platí: Ak západné krajiny budú raz konať principiálne tvrdo a inokedy, v situácii, ktorá má obdobné znaky, blahosklonne mlčať alebo reagovať len symbolicky, nepomôžu nám v boji proti konšpiračným teóriám ani desiatky ďalších seminárov. Konšpirátori všetkých krajín, ktorým narábanie s príkladmi dvojitého metra ide naozaj dobre, budú mať vždy dosť čerstvej vody na svoj mlyn.

Je preto v našom najlepšom záujme, aby Západ pri vážnom podozrení na prítomnosť štátnych prstov v zmiznutí – dnes už asi môžeme hovoriť o vražde novinára Chašákdžího – reagoval podobne jednoznačne a tvrdo, ako to bolo v afére Skripaľ.

Aktuálne ticho je, bohužiaľ, zatiaľ skôr dôkazom toho, že naša principiálnosť má svoje limity.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo