Útok na Saudskú Arábiu: Ako zareagujú Američania?

Útok na Saudskú Arábiu: Ako zareagujú Američania?

Od ropy k vojne v oblasti Perzského zálivu nikdy nie je ďaleko. Ilustračné FOTO - TASR/AP

Spojené štáty ukazujú prstom na Irán.

Sobotné útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii znížili produkčnú kapacitu tejto krajiny o 5,7 milióna barelov denne, čo je asi polovica jej ťažby. No ak sa čoskoro podarí obnoviť infraštruktúru ako Rijád prisľúbil, motoristi a svetová ekonomika by tento útok nemali príliš pocítiť.

Pokiaľ by aj došlo k dočasnému zvýšeniu cien ropy, v strednodobom horizonte by dopyt po nej mali uspokojiť iní producenti, prípadne uvoľnenie strategických rezerv, ktoré si krajiny vytvárajú. Avšak len za predpokladu, že napätie v Perzskom zálive nebude ďalej eskalovať.

K útoku na saudskoarabské ropné zariadenia sa prihlásili jemenskí húsíjskí povstalci. Od roku 2015 Saudská Arábia intervenuje s podporou Spojených štátov a ďalších západných krajín v Jemene proti Húsíjom, ktorých zase podporuje Irán.

Tento konflikt, ktorý spôsobil humanitárnu katastrofu medzi jemenským civilným obyvateľstvom, je považovaný za jeden zo zástupných konfliktov v „studenej vojne“ medzi sunnitskou Saudskou Arábiou a šiitským Iránom o hegemóniu nad Blízkym východom. Vzťahy medzi obidvomi krajinami sú ako na hojdačke už od iránskej revolúcie v roku 1979.

Američania medzičasom upodozrievajú z útoku Irán, ktorý však zodpovednosť popiera. Dávalo by to oveľa väčší zmysel, keďže útok mal byť uskutočnený kombináciou rakiet s plochou dráhou letu a nepilotovaných lietadiel. Je otázne, či húsíjskí povstalci majú takéto zbrane k dispozícii, a ak áno, tak ich mohli dostať práve z Iránu. Odkiaľ útok prišiel, by mali pomôcť vyriešiť francúzski experti, ktorých pozvala Saudská Arábia, aby incident vyšetrili.

Čo urobia USA?

Americký viceprezident Mike Pence včera vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené brániť svoje záujmy a spojencov v oblasti. Lenže Trumpova administratíva je v nepríjemnej situácii.

Už štyri roky hájime vaše postoje:

Denník Postoj vznikol v septembri 2015, aby chránil konzervatívne hodnoty a vyvažoval spoločenskú debatu. Robíme to radi a naplno už od začiatku, preto ak radi čítate naše články, podporte nás teraz. 

  

Aj vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujeme, redakcia denníka Postoj.

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

Napadnutá bola Saudská Arábia, nie USA. Napravo i naľavo sú v americkej politike ľudia, ktorí ďalšiu blízkovýchodnú intervenciu Spojených štátov odmietajú. Kritike čelí taktiež kontroverzné spojenectvo Washingtonu s Rijádom – aj vzhľadom na humanitárne dôsledky intervencie v Jemene. Minulotýždňová spomienka na útoky z 11. septembra 2001 zase pripomenula, že viacero vtedajších atentátnikov bolo práve zo Saudskej Arábie.  

Niektorí komentátori, napríklad David Hendrickson na stránke The American Conservative, vidia útok na saudskoarabské ropné zariadenia ako priamy dôsledok Trumpovho minuloročného odchodu od jeho predchodcom Obamom vyjednanej jadrovej zmluvy s Iránom. Súčasný prezident sa vrátil k politike sankcií, ktoré škrtia iránsku ekonomiku, no Američania podcenili schopnosť Teheránu uštedrovať ekonomické rany ostatným v oblasti.

Zástancovia dohody, vrátane EÚ, tvrdili, že Iránci jej ustanovenia dodržiavajú a nukleárny program krajiny je pod medzinárodnou kontrolou. Kritici ako napríklad historik a komentátor Niall Ferguson namietali, že dohoda umožnila Iránu zvyšovať svoj vplyv na konvenčných bojiskách zástupných konfliktov Blízkeho východu od Sýrie, cez podporu teroristických skupín, až po Jemen.

Andrew Bacevich z nedávno založeného think-tanku Quincy Institute, ktorého cieľom je menej intervenčná zahraničná politika USA vo svete, včera upozornil, aby Spojené štáty nezopakovali chybu z 80. rokov, kedy ich nepriateľstvo voči Iránu viedlo k zradnému spojenectvu s Irakom Saddáma Husajna. Svoj článok nazval veľavravne: „Irán je možno nepriateľom Ameriky, no Saudská Arábia nie je priateľ.“  

Dá sa ešte situácia v Perzskom zálive riešiť bez vojenského konfliktu? Barbara Slavin zo zahraničnopolitického think-tanku The Atlantic Council navrhuje ako americký postup postupnú deeskaláciu vzťahov s Iránom, ktorá by zahŕňala uvoľnenie iránskych ropných exportov či rozšírenie priestoru pre nákup liekov a potravín na úver. Politika „maximálneho nátlaku“ na Irán podľa nej zlyhala.

Takáto možnosť by si však od Donalda Trumpa vyžadovala prehodnotiť svoj doterajší prístup k Blízkemu východu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo