Postreh zo Saudskej Arábie Ako slávia Vianoce kresťania v krajine, kde je kresťanstvo zakázané?

V Saudskej Arábii nie je jediný kostol, účastníci nelegálnych bohoslužieb boli niekoľkokrát zatknutí, saudskí strážcovia svätých miest islamu povoľujú bohoslužby iba výnimočne pri štátnych návštevách náboženských lídrov alebo bežne v záhradách západných ambasád.

Odkedy korunný princ Mohamed bin Salman liberalizuje krajinu, zvýšil sa síce počet popráv, ale tlak na kresťanov sa trochu znížil. Šíri sa veľa nadšených správ o tom, že v púštnom kráľovstve už možno bežne kúpiť vianočné stromčeky.

V Rijáde som sa ubytoval na trhu gastarbajtrov, na ulici Al-Batha. Bol to zámer: v tejto biednej štvrti sa už pred desaťročiami usadili Indovia z Kéraly – teda z indického štátu s najväčšou kresťanskou menšinou, ktorá svoju existenciu odvodzuje takmer priamo od apoštola Tomáša.

Keďže váš Cyril Vasiľ pravidelne chodieva do Kéraly, aby tam pacifikoval liturgickú vzburu sýrsko-malabarských katolíkov, viete o tom svoje.

Predstavil som si to tak, že počas soboty si získam dôveru kéralských kresťanov a v nedeľu ma už vezmú na nejakú svoju nelegálnu omšu.

To som si príliš fandil. Nikto v Saudskej Arábii mi ani len nepriznal, že tam nezákonné bohoslužby vôbec sú.

V tom sterilnom meste je Al-Batha asi jediné miesto, kde rád trávim čas.Zdieľať

Počas môjho víkendu stráveného v hustom dave multikultúrneho trhu sa mi zaleskli oči: v rýchlom občerstvení vložili cukrovú trstinu do stroja, aby následne pili čerstvo vylisovanú cukrovú šťavu. V primitívnych krajčírskych dielňach šili z veľkých plachiet potiahnutých igelitom jednoduché béžové tašky. V tesnej špinavej uličke šúľali na skrytom plynovom plameni lacné placky z ryžovej múky.

Videl som dve bitky. Jedna sa skončila tým, že starý fúzatý policajt šupol mladého rozzúreného egyptského narušiteľa pravidiel parkovania do klietky umiestnenej v kufri policajného auta a uštedril mu pritom ešte jeden extra úder hranou ruky.

Slovom, v tom sterilnom rozvláčnom sedemmiliónovom meste Rijád je Al-Batha asi jediné miesto, kde rád trávim čas.

Vypytoval som sa minimálne dvadsiatich predajcov oblečenia, ktorí boli z Kéraly. Všetci sa odvolávali na kéralskú medzináboženskú harmóniu, len ten najbohatší (deväť obchodov s piatimi bratmi) odpovedal s tichou nevraživosťou.

Všetci tvrdili, že medzi nimi sú aj hinduisti alebo kresťania, ale stretol som iba kéralských moslimov.

Začal som si uvedomovať, že zrejme sedí téza, s ktorou som sa pri rešerši na tému saudské kresťanstvo viackrát stretol: že kresťania v Saudskej Arábii poskytujú najmä milosrdné služby na telách iných ľudí (moslimov), najmä v oblasti opatrovania a medicíny.

Filipínky sa tvárili, že polnočná omša im nechýba.Zdieľať

Začal som sa preto potulovať popri obchodoch okolo „Manila Plaza“, kde si filipínske sestričky a opatrovateľky dopĺňajú svoje zásoby päťkilových vriec jazmínovej ryže z Vietnamu, sladkých guličiek nazývaných „pastillas“ alebo sušeného kokosového mlieka.

Filipínske ženy, ktoré často nosili svoje pracovné oblečenie, a bangladéšski krajčíri, ktorí presne to isté oblečenie pred očami okoloidúcich šili, boli súčasťou toho istého ekonomického cyklu.

Filipínky a ich dcéry vyzerali uprostred masy mladých mužov z indického subkontinentu a moslimských žien úplne zahalených v čiernom vyslovene frivolne: holé nohy, výrazné očné tiene.

Filipínky na moju otázku, ako oslavujú Vianoce, odpovedali dosť ľahostajne: „No, máme doma nejakú žúrku.“

Tvárili sa, že polnočná omša im nechýba.

Kéralský moslim z ochranky Manila Plaza, ktorý mi desať minút predtým básnil o náboženskej tolerancii v Kérale, zachytil tému môjho rozhovoru s partiou Filipínok, a tak sa na mňa uškrnul: „Tu si každý môže robiť, čo chce – na rozdiel od vašich krajín!“

Viac som sa dozvedel vo filipínskom kaderníctve. Filipínska rodinka rozprávala: „Vianočné stromčeky sú aj tak všetky z plastu, nie sú to skutočné stromy ako v Amerike, my ich ani nemávame. Ale teraz sú tu už všade vianočné svetielka.“ Žena ukázala na výklad oproti, nad ktorým visel bezfarebný reťazec svetielok, ktoré ani neblikali.

V Rijáde som nevidel ani jeden vianočný stromček. Jediná svetelná reťaz, ktorú som v tých stovkách pouličných obchodov našiel, visela z maličkého akvária pre chudobných. Nič vianočné v ňom nebolo. Kazeta neprestajne opakovala: „Waterproof, waterproof, one year guarantee! It is real, it is real!“

Ochotne mi porozprával, že oslavuje Štedrý večer každý rok v práci.Zdieľať

Starší ostrieľaný Filipínec, ktorý ma vo svojom kaderníctve strihal, veľa vtipkoval, pretože na Filipínach sa údajne veľa vtipkuje.

Jeho Štedrý večer tradične vyzerá takto: „Oslavujem s kolegami a priateľmi v byte – s niekoľkými fľašami whisky!“ Prikyvujem a pýtam sa: „Aha, a kde sa v Saudskej Arábii dá zohnať whisky?“ – „No dobre, nie je to Red Label, je to domáca. Zapíjame ju pivom, koledy nespievame, len sa opíjame, hotovo.“ – „Nezavrú vás, keď vás chytia?“ – „Zavrú, ale nie na dlho.“

Pomyslel som si: podľa dostupných čísiel gastarbajtri kresťanského vierovyznania preferujú skôr malé štáty v Perzskom zálive, v ktorých sú kresťanské kostoly a bohoslužby dovolené.

Možno to nebudú naši najzbožnejší bratia a sestry, ktorí sa sťahujú do krajiny so zákazom kresťanstva.

Aby som predsa len spoznal Tomášových kresťanov z Kéraly, nakoniec som zašiel na neďalekú kliniku.

Študoval som menovky službukonajúcich lekárov a potom to už bolo jednoduché: jeden lekár mal veľkých kresťanských svätcov v mene aj v priezvisku. Smelo som vtrhol do jeho ordinácie – a rovnako ako jeho asistent, aj on bol kresťan z Kéraly.

Ochotne mi porozprával, že oslavuje Štedrý večer každý rok v práci.

„Na klinike sa nás tu stretáva 20 až 25. Nie všetci sú kresťania, niektorí si prídu iba po zákusok. Rozkrájame tortu, pijeme k tomu 7up, z Písma sa nič nahlas nečíta, zaspievame si niekoľko vianočných kolied a po 15 minútach je koniec, vrátime sa k práci.“

Takto to majú dovolené.

Najmä zmienka o 7up ma naplnila zármutkom.

Rozhodol som sa preto, že si na Štedrý večer pripijem na zdravie našich bratov a sestier v Saudskej Arábii.