Zlé správy z Nemecka

5. –18. októbra sa v Ríme uskutoční tretie mimoriadne generálne zasadnutie biskupskej synody, ktoré má riešiť Pastoračné výzvy pre rodinu v kontexte evanjelizácie.

5505516898_5d7ef66f2f_b2.jpg

Sekretariát synody vo Vatikáne vypracoval Prípravný dokument, ktorý obsahuje množstvo otázok o súčasnom stave úsilia Cirkvi pri šírení náuky a praxe – ako aj o rozličných výzvach, ktorým čelí.

Konferencia nemeckých biskupov vydala 3. februára súhrn odpovedí na tieto otázky, ktoré prišli zo všetkých 27 diecéz v Nemecku a z „dvadsiatich známych katolíckych združení a inštitúcií“. (Škoda, že nemáme ich zoznam, možno by bol užitočný na forenzné účely.) Výsledok nie je ani trochu potešujúci, vlastne je celkom hrozivý.

Čo vzišlo z nemeckého dotazníka o rodine

Toto je len ukážka toho, čo bolo prezentované v uvedenom Súhrne (v zátvorkách sú moje poznámky kurzívou):

"Konferencia nemeckých biskupov vydala 3. februára súhrn odpovedí na otázky o rodine. Výsledok nie je ani trochu potešujúci, vlastne je celkom hrozivý."

„Výroky Cirkvi (nota bene: výroky, nie náuka) o sexuálnych vzťahoch pred manželstvom, o homosexualite, o rozvedených a znovu zosobášených a o kontrole pôrodnosti v drvivej väčšine prípadov nie sú prakticky vôbec akceptované, prípadne sú vyslovene odmietané.“
„Väčšina pokrstených takisto nepozná pojem ‚prirodzený zákon.‘“
„Prirodzený zákon je v Cirkvi málo rozpracovaný či podrobne rozobraný a často je rozhodne odmietaný ako historický prežitok, ktorý nie je kompatibilný s modernými etickými diskurzmi. Zvlášť sa vyskytuje ostrá kritika úzkeho biologického determinizmu – založeného na určitom chápaní 'prirodzeného zákona' (zľahčujúce či odmietavé úvodzovky) pretože vraj nevystihuje kresťanské chápanie človeka.“
„Takmer všetky páry, ktoré sa chcú zosobášiť v kostole, už predtým spolu žili, často niekoľko rokov (odhady sú medzi 90 a 100 percent)... Vzhľadom na povahu manželstva ako definitívneho zväzku (ďalšie odpovede uvádzajú, že táto náuka je v Nemecku široko odmietaná) a vo vedomí, že rozpadnuté manželstvo znamená hlbokú životnú krízu, mnohí považujú vlastne za nezodpovedné zosobášiť sa bez toho, aby predtým spolu žili (život v hriechu je chápaný ako liek na rozpad manželstva).“
„Väčšina katolíkov, ktorým sa rozpadlo manželstvo, sa nezaoberá otázkou platnosti, lebo svoje manželstvo, ktoré v mnohých prípadoch trvalo niekoľko rokov, nepovažujú za „nulitné“, ale za rozpadnuté. Preto často považujú proces anulovania za nečestný. Od Cirkvi očakávajú, že im umožní začať odznova v novom vzťahu (prečo by to mali očakávať?), napríklad analogicky s praxou v pravoslávnych cirkvách.”
„Kánonické vylúčenie z účasti na sviatostiach v dôsledku uzavretia nového občianskeho manželstva dotknutí vnímajú ako neodôvodnenú diskrimináciu a nemilosrdné opatrenie.”
„Medzi nemeckými katolíkmi je výrazná tendencia vnímať právne uznanie občianskych partnerstiev osôb rovnakého pohlavia ako aj rovnaké zaobchádzanie s nimi ako s manželstvami ako požiadavku spravodlivosti. Otvorenie manželstva ako takého pre páry rovnakého pohlavia je však vo veľkej väčšine odmietané. Mnohí však považujú za užitočné a pozitívne ponúknuť párom rovnakého pohlavia určitý obrad požehnania.“
„Encyklika Humanae vitae (1968) o zodpovednom rodičovstve je známa medzi staršou generáciou. Jej prijatie bolo od počiatku obmedzené len na zákaz takzvaných „umelých“ metód kontroly pôrodnosti (prečo o nich hovoria ako o „takzvaných“?). Ako je zrejmé z príslušných odpovedí, mladšia generácia túto encykliku nepozná.“
„Rozdiel medzi „prirodzenými“ a „umelými“ metódami kontroly pôrodnosti a zákaz tých druhých odmieta veľká väčšina katolíkov ako nezrozumiteľný (niet sa čo čudovať, keď ich nikto nikdy neučil o Humanae vitae) a v praxi sa nedodržiava.“
„Odpovede z diecéz sú jednomyseľné v tom, že katolíci (všetci, vrátane kléru?) nepovažujú používanie „umelých“ metód kontroly pôrodnosti za hriech, a teda ani za niečo, z čoho by sa mali spovedať.“

bishops_backs_turned.jpg

Je to sebaobvinenie Cirkvi, ale sebakritika chýba

Rozsiahle odmietanie náuky Cirkvi, ktoré odhaľuje táto správa, je sebaobvinením Cirkvi v Nemecku. Za posledných päťdesiat rokov sa zjavne urobilo len veľmi málo na vysvetlenie a šírenie náuky Cirkvi o manželstve, rodine a sexuálnej morálke. To však akoby vôbec netrápilo redaktorov, ktorí vypracovali túto správu.

Úplne v nej chýba ľútosť či výčitky svedomia. Nikde nepadne otázka „ako sme sa dostali do tohto stavu?“. Žiadna sebakritika zo strany nemeckých diecéz či katolíckych združení a inštitúcií, v ktorých sa prieskum vykonával; pocit nonšalantnosti, že ľudia tak ľahko upadajú do hriešnych vzorcov správania a že náuka Cirkvi je pre nich buď na smiech alebo ich uráža.

"O čo tu ide, je tlak na zmenu náuky Cirkvi v oblasti sexuálnej morálky. Veriaci v Nemecku buď bez vlastnej viny nepoznajú náuku Cirkvi alebo ju považujú za nepresvedčivú, a preto ju treba hodiť cez palubu."

Ťažko si predstaviť takýto pasívny postoj k odmietaniu základných učení Cirkvi o manželstve a o ľudskej sexualite, keby redaktori mali záujem o ich šírenie a obhajobu, čo je zodpovednosťou všetkých katolíkov, zvlášť kléru.

Opýtajme sa: keby Vatikán zostavil dotazník o postojoch k ekológii a v ňom by sa zistilo, že väčšina pokrstených v Nemecku rada vypaľuje lesy a bezohľadne zabíja zvieratá, oznámila by Konferencia nemeckých biskupov túto informáciu Rímu bez štipky odsúdenia či dokonca hanby?

O čo tu ide, je tlak na zmenu náuky Cirkvi v oblasti sexuálnej morálky. Sociológia je nad zjavením a rozumom. Ľud prehovoril, povedal nám, čo chce, a je nespravodlivé ho ignorovať či protirečiť mu! Veriaci v Nemecku buď bez vlastnej viny nepoznajú náuku Cirkvi alebo ju považujú za nepresvedčivú, a preto túto náuku treba hodiť cez palubu.

Je tu riziko, že synoda sa stane bojiskom pre rôzne spory. Možno to však musí tak byť pre dobro Cirkvi. Svetský duch, ktorý berie náuku Cirkvi len ako obyčajný názor, je pre vieru ničivý. Tomuto duchu sa treba postaviť a vyvrátiť ho. Náuka Cirkvi je od Boha a jej pravdivosť nezávisí od toho, čo si o nej myslia slabo formovaní katolíci.

Obrancovia Cirkvi musia byť pripravení stáť pevne a nepovoliť tlaku, aký sa ukazuje aj v tomto dokumente z Nemecka.

Gerald E. Murray, J.C.D.
Autor pastoračne pôsobí v kostole sv. Rodiny v New Yorku, je kánonický právnik.