Uplakané lúčenia, nový režim. Čo hovoriť a čo nehovoriť deťom, ktoré od septembra čaká veľká zmena, radí psychologička bratislavského Inštitútu detskej reči Anna Satinová.

Leto je v plnom prúde, deti majú najpestrejšie a najdobrodružnejšie obdobie roka. Je dobré im pripomínať, že po prázdninách ich čaká škôlka alebo škola? 

Rodičom našich klientov zvykneme pred prázdninami hovoriť, aby si počas leta predovšetkým oddýchli a ponúkli deťom možnosť spoznávať svet z iných, nekonvenčných uhlov pohľadu. Môže to byť prechádzke v lese, na plážach pri mori alebo u starých rodičov na dedine. V prázdninovom čase by deti nemali myslieť na školu ani dobiehať zameškané učivo, v zmysle učenia sa pri stole, ale tešiť sa z nových zážitkov a utužovať sociálne vzťahy. 

Nastávajúcich prvákov však asi otázky na školu „bombardujú“ z každej strany.

Áno, u budúcich prváčikov je situácia trochu iná. Pre deti ide o jeden z najdôležitejších míľnikov v živote a mnoho detí sa prirodzene na školu pýta, často už od obdobia zápisu do školy. Je preto prirodzené, že táto téma sa v rozhovoroch objaví aj počas letných prázdnin a nemali by sme sa jej vyhýbať.

Na druhej strane ale môže byť pre dieťa stresujúce, keď sa na jeho nástup do zariadenia veľmi často pýtajú rôzni rodinní príslušníci a známi, aj v tomto je vhodné nájsť vyváženú strednú cestu.  

"Úzkosť vyplýva predovšetkým zo strachu z neznáma. Je to také isté, ako keď my dospelí ideme prvýkrát na návštevu k budúcim svokrovcom." Zdieľať

Čiže ak ho otázky na školu stresujú, treba zahrať stú otázku „Tešíš sa do školy? “ do outu?

Pokiaľ rodič vycíti, že je to dieťaťu nepríjemné, je dobré ho s vašou úvahou konfrontovať. Postačí krátky rozhovor alebo komentár, ktorým sa pokúsime reflektovať pocity dieťaťa z nášho pohľadu. Pokiaľ dieťa súhlasí, môžete mu napríklad pomôcť vymyslieť originálnu krátku odpoveď, ktorou by ďalších zvedavcov uspokojil a zároveň by sa pri odpovedi cítil komfortne. Napríklad: „A vám sa teraz ako páči v práci?“

Ako dieťa motivovať, aby sa na školu tešilo a vytvoriť mu čo najpozitívnejší obraz o škole a vzdelaní, keď už bolo poučené staršími súrodencami, bratrancami, kamarátmi, že škola nie je ktoviečo?

Súrodenci, kamaráti či širšia rodina si navzájom samozrejme výrazne ovplyvňujú názory a postoje a môže tomu tak byť aj v prístupe ku škole. My ako rodičia im môžeme vytvárať pozitívny obraz o škole svojím prístupom, prerozprávaním veselých zážitkov, ktoré sme sami zažili.

Mnoho detí sa teší najmä na kamarátov, čo je jeden z veľkých motivačných faktorov. Treba upriamiť pozornosť aj na to, že škola môže pomôcť rozvíjať jeho záľuby a v neposlednom rade sýtiť ich zvedavosť a túžbu po nových veciach. 

Prvý deň v škole. (Foto: Flickr.com/Matthew Gillman)

Môže postoju dieťaťa k škole pomôcť aj to, keď z nástupu urobíme malú slávnosť, vyobliekame sa, zájdeme spolu do cukrárne?

V tomto prípade to veľmi závisí od nastavenia rodiny. Niekomu „slávenie“ vyhovuje, pre iných to môže pôsobiť už prehnane. V každom prípade nemôžeme popierať, že ide o veľmi výnimočný deň života, ktorý sa každému z nás vryje do pamäti. Asi každý si spomenie na svoj prvý školský deň.

Pokiaľ to necítime priamo na malú oslavu, treba tomu dňu dať minimálne patričnú dôležitosť. Slávnostným oblečením, spoločným výberom kvetinky či drobného darčeka pre pani učiteľku, odprevadením dieťaťa na školský dvor oboma rodičmi.

Odporúčate dieťaťu rozprávať o tom, ako bude v škôlke či škole prebiehať deň? Prípadne nový režim simulovať aj doma, napríklad hrou na školu?

Treba si uvedomiť, že vstup dieťaťa do materskej školy či prechod do základnej školy býva často sprevádzaný pocitom úzkosti, čo je úplne prirodzená vec. Úzkosť vyplýva predovšetkým zo strachu z neznáma. Je to také isté, ako keď my dospelí ideme prvýkrát na návštevu k budúcim svokrovcom. V takýchto chvíľach človeku pomáha, keď vie aspoň čo to o zvykoch či záľubách partnerovej rodiny, vie, či je pozvaný na veľký rodinný obed alebo len na koláč a kávu v kruhu najbližších  – následne dokáže prispôsobiť a zreálniť svoje očakávania. 

Preto aj dieťa treba pripraviť na to, čo ho čaká. Škôlkarovi vysvetlíme, že sa tam bude hrať, papať, spať, budú tam aj iné detičky, pani učiteľka. Budúcemu školákovi, že bude mať zvonenie a pani učiteľka im bude hovoriť, čo majú robiť. Hra môže deťom školu či škôlku prirodzeným spôsobom priblížiť, takže pokojne by som ju zaradila do prípravy. 

Radíte už aj cez prázdniny urobiť zmeny v domácom režime?

Je veľmi podstatné prispôsobiť najmä ukladanie na spánok a ranné vstávanie režimu škôlky, najlepšie už niekoľko týždňov pred samotným nástupom. U školákov je spánkový režim taktiež veľmi dôležitý, u nich však môže byť adaptačný čas o niečo kratší, tak jeden až dva týždne.

Deťom, ktoré nastupujú do škôlky, sa život zmení dosť dramaticky. Pobyt s mamou doma či na ihrisku vystrieda spoločnosť dvadsiatky detí v triede a prispôsobovanie sa spoločným pravidlám a fungovaniu. Ako deti na túto zmenu pripraviť? 

V prvom rade by som výrazne vystríhala rodičov pred tým, aby ani zo školy, ani zo škôlky nerobili deťom strašiaka. Vety typu: „V škôlke už nebudeš môcť vymýšľať“ alebo: „Veď počkaj, v škole ťa naučia,“ vštepujú dieťaťu negatívny postoj k školským zariadeniam ešte skôr, ako by mali s nimi osobnú skúsenosť, a preto často spôsobujú adaptačné ťažkosti.

Ide napríklad o odmietanie nástupu do školy či škôlky spojené s plačom či hnevom. Môže to však dospieť až k prejaveniu psychického napätia na telesnej úrovni ako napríklad bolesť bruška či hlavy. 

"Podvečer si môžete vyčleniť extra čas na vášho škôlkara, so záujmom sa pýtajte, čo nové v škôlke zažil, na čom sa smial, s kým sa hral..." Zdieľať

Našťastie sa s podobnými vyjadreniami stretávame čoraz v menšej miere, rodičia k nim siahajú najmä vtedy, keď sa sami cítia v úzkych, majú aktuálne výchovné ťažkosti. Odporučila by som vyzdvihnutie pozitívnych a vzrušujúcich aspektov. Napríklad, že sa naučia nové veci, keď zvládnu čítanie, budú si môcť sami prečítať, čo ich zaujíma, spoznajú nových kamarátov...

Na trhu je veľa pekných kníh, ktoré deti pripravujú na túto životnú zmenu a väčšinou sú ladené práve pozitívne - ako im tam bude dobre. Väčšina detí však asi príde do bodu, kedy sa im nová situácia nebude až tak páčiť. Treba dieťa pripraviť aj na to, že občas to možno bude aj ťažšie, ale ono to zvládne alebo mu tým len vytvoríme strašiaka?

Nie je vhodné deti úmyselne dopredu školou strašiť alebo u nich dopredu vzbudzovať pochybnosti či obavy. Veľmi dôležitú rolu v tomto procese hrá rodič. Deti veľmi citlivo vnímajú vaše nálady, neistotu a obavy. Pokúste sa preto zostať pokojní a pozitívne ladení, že vaše dieťa toto prechodové obdobie zvládne.

Pripravení na odlúčenie a zmenu režimu musíte byť v prvom rade vy ako rodičia. Neprenášajte na neho svoj vlastný strach napríklad otázkami alebo komentármi typu: „Bojíš sa, že tam maminka a tatinko nebude?“ Nie je pravidlom, že u všetkých detí dochádza k okamihu, že by sa v škole či škôlke museli cítiť po istom čase zle, ide o veľmi individuálny proces. 

A ak má dieťa výrazné obavy z toho, čo ho čaká?

Samozrejme je dôležité pozorne načúvať dieťaťu a vnímať jeho nálady, či už sú pozitívne alebo negatívne. Pokiaľ s tým príde samo dieťa, malo by mať možnosť na vyjadrenie obáv, smútku či kladenie rôznych otázok, ktoré ho o škôlke či škole zaujímajú. Rodič je tu na to, aby si ich aktívne vypočul, uistil ho, že takéto pocity sú normálne.

Primerane veku treba otázky zodpovedať a pomôcť mu prípadné obavy spracovať a vymyslieť, ako by sa dal konkrétny strach prekonať či aspoň zmierniť. V žiadnom prípade nie je vhodné pocity dieťaťa bagatelizovať alebo popierať. Napríklad mu hovoriť: „Ale, prosím ťa...“

Pomôže dieťaťu, keď mu budeme pred nástupom zdôvodňovať, prečo ide do škôlky?

Áno. Deti v tomto veku samé kladú veľa otázok, poznáme to známe obdobie: „A prečo...?“ Na takúto veľkú zmenu v živote by sme tiež mali mať pripravenú odpoveď, ktorá ich pozitívne motivuje. Napríklad že ich pani učiteľka naučí veľa nových a zaujímavých vecí, ktoré potom oni môžu učiť rodičov alebo súrodencov, že sa budú môcť hrať s novými hračkami a kamarátmi, ale samozrejme aj praktické dôvody ako to, že maminka ide do práce. 

Čo v prípade, keď mama zostáva doma s mladším súrodencom?

Dieťa vtedy môže prirodzene žiarliť. Aj keď by sme chceli byť akokoľvek spravodliví k svojim deťom, nie je možné zachádzať s deťmi rôzneho veku rovnako. Deti je potrebné naučiť, že mladší súrodenec je v istom období viac odkázaný na pomoc rodičov, a preto ešte nemôže škôlku navštevovať, a naopak, starší súrodenec už napríklad môže ísť na preliezačky, kde ten mladší ešte nesmie, aby si neublížil.

Podvečer si potom môžete vyčleniť extra čas na vášho škôlkara, so záujmom sa pýtajte, čo nové v škôlke zažil, na čom sa smial, s kým sa hral, aby ste tým vyzdvihli dôležitosť jeho novej životnej roly. 

Nový režim v škôlke. (Foto: TASR - Henrich Mišovič)

Odporúčate pozvoľný nástup do škôlky – chodiť tam s dieťaťom a nechávať ho tam najprv na niekoľko hodín?

Pri nástupe do materskej školy odporúčam postupné zoznamovanie s priestormi. Môžete začať tým, že bude chodiť okolo škôlky v rámci prechádzky, prípadne využijete možnosť zahrať sa na preliezačkách v areáli. Vhodné je využiť čas zápisov do škôlky, a zoznámiť dieťa aj s vnútornými priestormi – chodbou, triedou, toaletou či jedálňou.

Ideálne je začať s postupným predlžovaním času strávenom v škôlke, na začiatok to môže byť hodina a pol alebo aj kratšie. Následne čas predlžovať podľa reakcií dieťaťa, rešpektovať jeho tempo. 

Adaptácia niekedy trvá jeden až dva týždne, u úzkostnejších detí to však môžu byť aj tri mesiace. Závisí to od veku, osobnosti dieťaťa, jeho predchádzajúcich skúseností s lúčeniami, ale aj nastavením rodiča. Dobré je, ak dieťa od raného veku primerane zažíva postupné krátke odlúčenia od matky. Pomôžu pri tom otcovia, starí rodičia či neskôr kamarátky.  

Čo robiť v prípade, keď škôlka neumožňuje takúto postupnú adaptáciu a prítomnosť rodiča v triede? 

Táto problematika je upravená aj vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2008 Z. z. o materskej škole, ktorá hovorí o tom, že z dôvodu ľahšej adaptácie možno prijať dieťa dočasne na čas adaptačného pobytu. Konečné rozhodnutie je však pravdepodobne na riaditeľovi materskej školy. V tomto ohľade by som povzbudila rodičov, aby apelovali na svoje práva. Pokiaľ rodič aj tak neuspeje, zostáva už asi iba poobzerať sa po inom zariadení v okolí. 

Ako zvládať ranné, často plačlivé lúčenie?

Plač je prirodzená reakcia dieťaťa na odlúčenie, netreba sa k tomu v žiadnom prípade stavať ako k zlyhaniu rodičovskej kompetencie či slabosti dieťaťa. Vo všeobecnosti je kľúčové zbytočne proces lúčenia nepredlžovať, zdĺhavo nekomentovať.

"Najmä v prvých týždňoch nástupu do škôlky si treba dať záležať na tom, aby sme nemeškali s vyzdvihnutím." Zdieľať

Ideálne je dohodnúť si s dieťaťom krátky rituál, napríklad prezlečenie, odovzdanie si drobnej hračky, krátke objatie, odovzdanie dieťaťa učiteľke a odchod, aj napriek možnému pretrvávajúcemu plaču. Tento proces by mal byť rovnaký od prvého dňa nástupu do škôlky.

Negatívne pôsobí, keď raz nástojčivému plaču ustúpime a vezmeme dieťa domov, inokedy nie. Dieťa je potom zmätené a bude skúšať či sa mu možno ešte intenzívnejším plačom nepodarí opäť nad rodičom „vyhrať“ a odísť domov. 

Pomôže dieťaťu presná informácia o vyzdvihnutí?

Určite, je veľmi dôležité informovať dieťa o tom, kedy nás znovu uvidí. Najlepšie je spojiť to s dennou rutinou škôlky a konkrétnymi aktivitami, napríklad: „Zahráš sa, pôjdeš sa napapať, vyspinkáš sa a potom prídem.“ Tento čas následne musíme dodržať!

Najmä v prvých týždňoch nástupu do škôlky si treba dať záležať na tom, aby sme nemeškali s vyzdvihnutím. Môžeme dieťaťu povedať aj to, čo budeme v čase neprítomnosti robiť, napríklad, že pôjdeme nakúpiť do obchodu. Následne do škôlky môžeme priniesť spomínaný nákup. 

Najdôležitejšie je však pôsobiť na dieťa sebaisto, veriť, že má kompetenciu zvládnuť túto situáciu a tým dodávať odvahu aj dieťaťu. Rodičom určite pomáha, pokiaľ môžu dôverovať pani učiteľkám. Oplatí sa venovať čas ich bližšiemu spoznaniu v krátkom rozhovore. K upokojeniu rodičov pomáha aj dôsledné zváženie výberu vhodnej škôlky, v ktorej sa aj oni sami budú cítiť príjemne a akceptujúco. 

Pokiaľ plač pretrváva, v niektorých prípadoch ešte môže pomôcť, keď sa zmení osoba, ktorá odvádza dieťa do škôlky, napríklad mamu vystrieda otec. 

Čo radíte, keď má dieťa pre plač problém odísť už z domu?

Pri miernejších prejavoch ranného plaču môže pomôcť pripomenutie obľúbenej hračky, kamaráta či plánovanej činnosti. Táto stratégia je však neefektívna, pokiaľ je emócia dieťaťa veľmi silná. Vtedy je vhodné prijať ju napríklad s komentárom: „Vidím že si smutný, ani maminke sa nechce ísť, ale musíme sa obliecť.“ 

Je dobre mať doma vizualizovaný plán činností, ktoré má dieťa zvládnuť pred odchodom do škôlky. Tento plán je vhodné vytvoriť si spolu s dieťaťom – lepením, vymaľovaním... Dieťa si môže nalepiť nálepku vždy, keď zvládne niektorý krok prípravy.

Môžete mať dohodnutú odmenu, že pokiaľ sa to stihne do určitého času, zostane krátky čas na spoločnú hru. Taktiež je dobré minimalizovať stres, napríklad pripravením oblečenia deň vopred. 

Niektorým deťom pomáha pri zvykaní na škôlku drobnosť, ktorá im pripomína mamu alebo otca. Užitočné môže byť vraj nastaviť dieťaťu na vlastných hodinkách čas, v ktorý presne rodič príde a porovnávať si ho s hodinami na stene, aby malo istotu. Čo hovoríte na takéto "zlepšováky"? 

Myslím, že môžu dieťaťu veľmi uľahčiť adaptačný proces a odporúčame ich využívať najmä u detí, ktoré adaptáciu zvládajú o niečo ťažšie. Okrem malého darčeka, ktorý môže symbolizovať rodičov, môžeme využiť aj akýkoľvek obľúbený predmet alebo hračku z domáceho prostredia, či už vankúšik alebo plyšáka. 

Pri adaptácii pomáha napríklad aj to, keď si dopredu zistíme kto, napríklad zo susedstva, bude s naším dieťaťom chodiť do triedy a pokúsiť sa s nimi zoznámiť a spriateliť ešte pred začiatkom školského roka.

Anna Satinová (Foto: archív A.S.)

Dobrou motiváciou môže byť, keď si dieťa samo vyberie školskú tašku, prezuvky či uterák s obľúbenou postavou? 

Áno, predstavuje to pozitívne prepojenie obľúbených vecí a školského prostredia. Dobré potom je, keď sa tieto „špeciálne“ školské pomôcky vyhradia výlučne na nástup do školy a školské prostredie. 

V akých prípadoch treba seriózne zvážiť prerušenie chodenia do škôlky?

K prerušeniu návštevy škôlky by malo dochádzať iba v naozaj výnimočných prípadoch, po dôkladnom zvážení rodičov v spolupráci s vedením škôlky. Často ide o dôsledok predčasného zaškolenia dieťaťa, či už z pohľadu veku alebo vývinu jeho osobnosti – niektoré deti dozrievajú o niečo neskôr. Vo všeobecnosti by však okolo tretieho roku mali zvládnuť odlúčenie od matky na dlhší čas. 

Dôležité je preto nepodceniť prípravnú fázu a zvážiť všetky aspekty ešte pred samotným začiatkom nástupu a predchádzať tak podobným nepríjemným a stresujúcim zážitkom. Samotné ranné plače nie sú dôvodom na prerušenie dochádzky, ak sa dieťa po odchode rodiča dokáže postupne upokojiť a následne sa zapája do diania v triede. 

Uvažovať o nej môžeme vtedy, pokiaľ sa dieťa nedokáže upokojiť a plače viac-menej počas celej dĺžky pobytu niekoľko dní po sebe, bez akéhokoľvek pozitívneho posunu, aj napriek pomalšej adaptácii a snahe učiteliek. 

Ako postupovať, ak sa dieťa začne zajakávať či pocikávať?

Objavenie sa neplynulostí v reči resp. zajakávania by taktiež nemalo byť jediným dôvodom k prerušeniu dochádzky. Neplynulosti môžu prirodzene prísť v prechodnom vývinovom období vo veku okolo 2,5 až 3,5 roka, kedy sa akceleruje vývin reči dieťaťa. Pokiaľ pretrvávajú, alebo má rodič obavu či pochybnosť, odporúčame určite kontaktovať logopéda špecializujúceho sa na túto problematiku. 

"Samotné ranné plače nie sú dôvodom na prerušenie dochádzky, ak sa dieťa po odchode rodiča dokáže postupne upokojiť a následne sa zapája do diania v triede." Zdieľať

Pokiaľ sa u dieťaťa objavia nočné mory či pomočovanie, určite je na mieste túto tému riešiť a snažiť sa zistiť jej príčiny. Nebojte sa vyhľadať pomoc odborníka. 

Ako odporúčate pristupovať k malému žiačikovi a povzbudiť ho, keď začne písať prvé čiary a nie je to ten motivovaný "jednotkár", ale nechce sa mu, leží na zošite...?

Pri tejto téme mi nedá nespomenúť význam odborného a kvalitného posúdenia pripravenosti dieťaťa na školu. Akýkoľvek dobrý úmysel rodiča motivovať dieťa sa bude míňať účinku, pokiaľ bolo vaše dieťa nezrelé na nástup do školy. Tieto prejavy, ktoré opisujete, bývajú často dôsledkom predčasného zaškolenia. 

Určite sa už aj v začiatkoch môžu objaviť ťažkosti ako napríklad poruchy učenia. Tie spôsobujú, že deti vynakladajú výrazne zvýšené úsilie pri nadobúdaní základných ortografických zručností, čo je pre nich vyčerpávajúce. Príčina však môže tkvieť aj v ťažkosti v koncentrácii pozornosti, ale podobne sa môžu prejavovať aj deti nadané, ktoré sa pri bežnom školskom tempe a častom opakovaní učiva v škole nudia. 

Čo môže rodič robiť, keď prídu takéto ťažkosti?

Pokiaľ pozorujete akékoľvek ťažkosti v adaptácii na školu, neváhajte kontaktovať školského psychológa alebo pracovníka v poradenskom zariadení, ktorí vám môžu pomôcť odhaliť príčinu nechuti či demotivácie a tým odporučiť cielené opatrenia. 

Vo všeobecnosti však platí, že dieťa potrebuje tvorivý prístup k riešeniu problémov, potrebuje udržať pozornosť a motiváciu pomocou prístupu, ktorý prepája videné-počuté-zažité. Vhodné je taktiež nepreťažovať prváčika množstvom domácich úloh. 

Domáca príprava v prvom ročníku by nemala presiahnuť 20 až 30 minút denne. A nezabúdať na to, že iba pred chvíľou bol váš prváčik ešte v škôlke, a mal by mať stále čas na neštruktúrovanú voľnú hru a dostatok pohybovej aktivity. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo