Adam Beňo (28) vo voľnom čase s kamarátom pripravuje CykloPodcast, teda rozhlasovú reláciu zo sveta cyklistiky. Nesústredí sa len na hviezdnych jazdcov a sleduje aj menej prestížne preteky. V rozhovore pre Postoj hodnotí doterajší priebeh aktuálneho ročníka Tour de France, vysvetľuje neúspech šprintérov v alpských etapách a vyjadruje sa aj k nádejam mnohých fanúšikov, že Peter Sagan bude raz víťazom žltého dresu.

Už rok a pol robíte cyklopodcasty, teda zvukové relácie o cyklistike. Ako ste sa k tomu dostali? 

Vyštudoval som žurnalistiku, no primárne sa ňou neživím. Chýbala mi a keďže ma baví cyklistika, spojil som to a s kamarátom Filipom Drábekom sme začali robiť podcasty. 

Pôvodne sme chceli YouTube videá, ale tie sú veľmi náročné na čas, ktorý si vyžaduje postprodukcia. Takto môžem skĺbiť svoju prácu s vášňou pre cyklistiku. Je to vlastne hobby projekt. 

Čo si vo vašich podcastoch môžu ľudia vypočuť? 

Venujeme sa primárne cestnej cyklistike, no keď sa skončí v októbri jej sezóna, tak nahrávame aj o dráhovej cyklistike, prípadne o cyklokrose. Z väčšej časti sa venujeme cestnej cyklistike, profi peletónu, tímom kategórie World Tour, ale sledujeme aj významnejšie slovenské preteky ako napríklad Okolo Slovenska či Majstrovstvá Česka a Slovenska.  

Ako často podcasty nahrávate? 

Cez rok na týždennej báze, počas Grand tour pretekov Giro d’Italia a Tour de France sme si dali záväzok produkovať podcasty každý deň, čo sa nám zatiaľ darí. 

V čom sa obsah vášho podcastu líši napríklad od toho, čo zaznie v televíznom prenose alebo médiách? 

Pozornosť slovenských médií je orientovaná predovšetkým na Petra Sagana, my sa primárne venujeme iným jazdcom, pretože informácie o Saganovi sú dostupné všade. Viac hovoríme o pretekároch, ktorí nie sú pre novinárov až takí atraktívni alebo si všímame na pretekoch iné veci. Počas piatich hodín sa udeje veľa vecí, o ktorých sa dá rozprávať. 

Napríklad?

Napríklad keď sa niekto z pretekárov držal dlhší čas auta, poviem k tomu pár slov. Alebo bol počas etapy dlhý únik, v ktorom sa objavili jazdci, ktorí stoja za zmienku. Snažíme sa poukázať na súvislosti a fakty, ktoré nie sú úplne v stredobode pozornosti. 

K téme: 
Sto rokov sa jazdí Tour de France a u nás si niektorí stále nevedia nafúkať bicykel Zdieľať

Mnoho ľudí si nemôže dovoliť alebo sa im jednoducho nechce sledovať celú etapu, pustia si posledných dvadsať kilometrov a vidia finiš. Myslíte pri tvorbe podcastov aj na týchto ľudí alebo je vaša aktivita skôr pre cyklistických fajnšmekrov? 

Oboje. Venujeme sa aj priebehu etapy, ale snažíme sa vypichnúť hlavné body, o ktorých sa potom dá diskutovať. V priebehu Tour de France nahrávam sám, čiže nemáme s Filipom medzi sebou diskusiu ako počas zvyšku sezóny. 

Stíhate pozerať celé etapy?  

Priznám sa, je to otročina. Snažím sa. Počas etapy buď počúvam, alebo pozerám, a po jej skončení sa ponáhľam, aby som bol doma čo najskôr a mohol nahrať podcast. Bývam však blízko práce, takže to zväčša stíham a ľudia si môžu vypočuť podcast pomerne rýchlo po skončení etapy. 

Sledovať však celú Tour de France je ozaj namáhavé, plus sám rekreačne bicyklujem, je to môj najväčší koníček, no a v neposlednom rade sa treba venovať aj manželke (úsmev). 

Koľko vypočutí majú vaše podcasty? 

Najúspešnejší – z pretekov Okolo Poľska, kde som bol naživo – mal cez dvetisíc prehratí. Bežný podcast má niekoľko stoviek. Paradoxne, počas talianskeho Gira sme mali lepšiu počúvanosť ako teraz, možno aj preto, že sú ľudia na dovolenkách. 

 

Jazdci tímu Sky, zľava Kolumbijčan Egan Bernal Gomez, v žltom drese lídra celkového poradia Brit Geraint Thomas a jeho krajan Chris Froome počas 12. etapy 105. ročníka Tour de France z Bourg-Saint-Maurice Les Arcs do Alpe d'Huez. FOTO TASR/AP

Čím je tento ročník Tour de France z vášho pohľadu zaujímavý? 

Dá sa povedať, že Tour má svoje výhody a nevýhody. Sú to najsledovanejšie preteky a zrazu má každý pocit, že sa do cyklistiky vyzná. Preto mám možno radšej menej sledované preteky, napríklad Giro alebo Vueltu. Na Tour je obrovský zhon, aj profesionálni jazdci by vám povedali, že je to jeden obrovský choas, kde chce každý vyhrať, ukázať sa, tlačiť sa dopredu. 

Ale aby som odpovedal, v čom je tento ročník zaujímavý – z môjho pohľadu najmä v obsadení šprintérskeho poľa. Až na Eliu Vivianiho sa tam zišla šprintérska špička sveta. Tento ročník je takisto bohatý na etapy, ktoré prajú šprintérom, minimálne deväť. 

Šprintéri až na výnimky však skončili v Alpách…

… áno, väčšina šprintérov Alpy neprežila, čo je takisto pomerne zaujímavý jav, ktorý nebýval častý. Pozoruhodná je na tohtoročnej Tour aj skladba týždňov. Zaradenie náročnej a nebezpečnej deviatej etapy do Roubaix spôsobilo, že prvý týždeň bol veľmi hektický. Videli sme veľa pádov, v hromadných dojazdoch sa tlačili všetky tímy.

Prvý týždeň bol úplný „punk“, padali aj favoriti a každý deň niekto z ašpirantov na celkové víťazstvo niečo stratil. 

Sme tiež svedkami súboja dvoch pretekárov tímu Sky o celkové prvenstvo. Môže nastať situácia, že vedenie tímu zasiahne a prikáže Geraintovi Thomasovi, aby víťazstvo prenechal Chrisovi Froomovi? 

Pravda je, že tímová taktika existuje aj v cyklistike. Zažil to na vlastnej koži dokonca sám Froome. Na Vuelte v roku 2011 bol v jednom z rozhodujúcich stúpaní evidentne rýchlejší ako vtedajší líder Bradley Wiggins, z tímovej réžie však zaznelo, aby ho počkal, hoci Wiggins sa v tom kopci hrozne trápil. A Španiel Juan José Cobo to využil a vyhral Vueltu. 

Očakávate, že sa niečo podobné odohrá aj na tejto Tour de France?

Pochybujem o tom, že niečo také nastane. Žiadny fanúšik by to nechcel vidieť. Doprial by som Thomasovi víťazstvo za všetku tú prácu, čo v Sky odvádza. Určite si to zaslúži. Je tiež vo veku, keď by chcel vyhrať niečo veľké, a teraz má k tomu blízko. 

Keď sa už bavíme o jazdcoch Sky, na týchto pretekoch sú častým terčom fanúšikov, ktorí smerom k nim majú rôzne narážky na doping. Tesne pred Tour sa riešil Chris Froome, čo sa tam vlastne odohralo? 

Organizátori Tour de France tesne pred začiatkom pretekov povedali, že Chris Froome nebude vítaný na štarte, pokiaľ sa celá jeho kauza neuzavrie. Svetová antidopingová agentúra (WADA) a Medzinárodná cyklistická únia (UCI) krátko nato vydali vyhlásenie, že ho zbavujú obvinenia a organizátori mu tak povolili štartovať. To vzbudilo veľkú nevôľu, pretože celé sa to udialo v priebehu niekoľkých hodín. Pritom to bola kauza známa niekoľko mesiacov a zrazu sa vyriešila lusknutím prsta. Froome navyše predtým v máji napriek podozreniam nastúpil a zvíťazil na Giro d'Italia. Už to bolo pre mnohých cez čiaru.

„Páčil sa mi prístup belgického pretekára Tima Wellensa. Minulý rok pre alergické ťažkosti radšej odstúpil z pretekov, ako by mal vziať nejaké lieky.“ Zdieľať

Pri iných jazdcoch by sa podľa vás postupovalo inak? 

Iní jazdci by si verdikt vypočuli podstatne skôr a viacerí športoví riaditelia, vedúci tímov aj jazdci hovorili v tomto prípade o dvojitom metri. Zlyhal aj tím Sky, ktorý celý prípad komentoval veľmi stroho a nevyjadroval sa úplne k veci.

Froomovi to všetko na popularite rozhodne nepridalo a na Tour neprišiel do priateľského prostredia. Fanúšikovia ho „vybučali“ už pri tímovej prezentácii a deje sa to doteraz. 

Negatívne reakcie od fanúšikov schytal aj Geraint Thomas, keď aj jeho po víťaznej etape na pódiu „vybučali“.

Áno, viacerí začínajú mať všeobecnú averziu voči Sky. Osobne mi je ľúto ich jazdcov vrátane Frooma, pretože psychické vypätie máte počas Tour de France aj bez toho, aby ste sa ešte museli obávať, či vás niektorý z divákov niekde v etape nezhodí z bicykla. 

U Thomasa však podozrenia z dopingu doposiaľ neboli, a tak sú negatívne reakcie voči nemu neoprávnené. Ťažko však fanúšikom vysvetlíte, že na koho „bučať“ majú a na koho nie. Celkovo sa mi zdá, že v posledných rokoch strácajú voči cyklistom rešpekt. 

Vidno to ešte v niečom? 

Prejavuje sa to aj v priebehu pretekov, keď za každú cenu chcú byť v televíznych záberoch alebo si spraviť selfie s prechádzajúcim pretekárom. Zabezpečiť však stopercentnú bezpečnosť jazdcov na celom úseku trate je pre organizátorov prakticky nemožné. Skôr by bolo dobré robiť istú osvetu medzi fanúšikmi, aby si vážili, že môžu byť pri cyklistoch tak blízko. V žiadnom inom športe nie je kontakt medzi pretekármi a divákmi bezprostrednejší a bola by škoda, ak by sa to vytratilo. 

Medzi fanúšikmi sa tiež posmešne hovorí, že astmatici sú potenciálne dobrí cyklisti. Rozumiete týmto narážkam? 

Ja sám mám alergiu na brezu a v kritickom období som rád, že môžem jazdiť na bicykli, no viem, že špičkový výkon vtedy nepodám.

Veľmi sa mi páčil prístup belgického pretekára Tima Wellensa. Minulý rok pre alergické ťažkosti radšej odstúpil z pretekov, na ktorých mohol urobiť dobrý výsledok, ako by mal vziať nejaké lieky. Tento prístup je veľmi sympatický a je podľa mňa budúcnosťou pre čistú cyklistiku, ktorú by vedeli oceniť aj fanúšikovia. 

Ak viem, že mám alergiu alebo iné ťažkosti a v určitom období roka musím užívať lieky, vynechám túto časť sezóny. Je to smola, ale nevidím dôvod, prečo by mal takýto športovec radšej brať lieky obsahujúce podporné látky. Je to neférové voči ostatným. Potom žiadajú o rôzne výnimky aj tí, ktorí ich v skutočnosti nepotrebujú. 

Od roku 2012 je Peter Sagan v bodovacej súťaži Tour de France neprekonateľný, dokonca organizátori upravili pravidlá, aby to bolo vyrovnanejšie. Napriek tomu sa k nemu nikto ani nepriblížil. Pred tohtoročnou Tour sa hovorilo, že by to kolumbijský jazdec Quick-Stepu Fernando Gaviria mohol dokázať.

Mal by šancu, ak by povyhrával všetky hromadné dojazdy a dokázal by bodovať aj na priebežných šprintérskych prémiách. Po etape, v ktorej ho diskvalifikovali, však povedal, že už nemá záujem o zelený dres bojovať. Napokon neprešiel Alpy. 

Na cieľovej fotografii kolumbijský cyklista Fernando Gaviria víťazí pred Slovákom Petrom Saganom a Nemcom Marcelom Kittelom v 1. etape 105. ročníka cyklistických pretekov Tour de France z Noirmoutieru do Fontenay Le-Comte. FOTO TASR/AP

Už dnes je isté, že ak Peter Sagan príde v nedeľu v Paríži do cieľa, získa šiesty raz zelený dres. Dokázal by to, aj keby Fernando Gaviria neodstúpil? 

Bodovacia súťaž je o kumulácii bodov z hromadných dojazdov a šprintérskych prémií. Saganovou výhodou je, že dokáže nastúpiť do úniku aj počas horskej etapy, keď je šprintérska prémia pred alebo za kopcom vyššej kategórie. Čistokrvní šprintéri sú vtedy na odpis, videli sme to aj tento rok v Alpách.

Stratu, ktorú môže Sagan na Gaviriu nabrať v hromadnom dojazde, doženie na šprintérskych prémiách, respektíve v ťažších finišoch. Nejde teda len o schopnosti vyhrať hromadné dojazdy, ale byť konzistentný celé tri týždne a zbierať body aj v prémiách priebežne počas etáp. To vie Sagan veľmi dobre a prispôsobuje tomu svoju taktiku.

Nikto Gaviriovi nebráni, aby viac trénoval kopce a bol v budúcnosti konkurencieschopnejší v strmších záveroch. Môže ísť za Saganom a opýtať sa ho, ako to robí (úsmev).

Môže za tohtoročný „výpadok“ šprintérov iba vysoké tempo, ktoré v Alpách nastavili vrchári?

Názorov je viac. Myslím, že kľúčovým faktorom bolo okrem vysokého tempa aj to, že títo šprintéri si pred Tour de France nezvolili najlepší program. Napríklad Cavendish s Kittelom nemali pred ňou horské etapy dostatočne najazdené. 

„Sagan je univerzálny, ale čistokrvný vrchár z neho nikdy nebude. Je to ako chcieť urobiť z bežeckého šprintéra na sto metrov špičkového maratónca.“ Zdieľať

Ďalším faktorom je, že tímy sa tento rok zúžili na osem členov a šprintéri tak majú menej o jedného domestika, ktorý by im pomohol prejsť cez hory. Pokiaľ sú tímy, ktoré majú záujem bojovať o celkové poradie a tiež v šprintérskych záveroch, musia sa rozhodnúť, pre ktorého pretekára obetujú zvyšok tímu. 

V kopcoch dokážu uspieť vrchári, ktorí sú nižší a chudší. Je za tým ešte niečo viac?

Jedným z rozhodujúcich faktorov je výkon, teda počet wattov na kilogram jazdcovej váhy. Ak dvaja pretekári dokážu vynaložiť rovnaký počet wattov, ale jeden z nich je o dvadsať kíl ťažší, nemá proti pretekárovi s nižšou hmotnosťou šancu. Samozrejme, hrajú tam rolu aj iné faktory.

Súhlasíte s názorom, že ak by Sagan upravil svoju hmotnosť a zameral sa viac na horské etapy, dokázal by Tour de France vyhrať?

Myslím, že nie. A hlavne by to bolo zbytočné. Transformácia zo šprintéra na vrchára nie je záležitosťou jedného roka a nikdy nie je isté, či sa vôbec celkom podarí. 

Viacerí však vyzdvihujú jeho jazdeckú univerzálnosť a tvrdia, že by to teda mohol dokázať. 

Je univerzálny, ale čistokrvný vrchár z neho nikdy nebude. Je to ako chcieť urobiť z bežeckého šprintéra na sto metrov špičkového maratónca. 

Takže Sagan nikdy Tour de France nevyhrá?

Podľa mňa nie. 

Sú jazdci, ktorí dokázali transformáciu z jedného typu na iný zvládnuť?

Sú univerzálni jazdci, ako napríklad Michal Kwiatkowski, ktorý nie je typický šprintér, ale napríklad vlani dokázal Sagana na klasike Miláno-San Remo poraziť. Univerzálni jazdci sa však čoraz viac vytrácajú. 

Prečo?

Cyklistika sa začína čoraz viac špecializovať. Dôležité sú výsledky, na základe ktorých jazdci dostávajú zmluvy. Pokiaľ je jazdec dobrý vo všetkom, no počas sezóny nezaznamená kvalitné výsledky, nemôže očakávať ponuku na dobrú zmluvu. 

Aj pre Sagana je tak lepšie, ak získa niekoľko víťazstiev za sezónu, k tomu zelený dres z Tour de France, ako by sa mal trápiť transformáciou na vrchára a niekoľko rokov neúspešne bojovať o žltý dres.

Čo očakávate, že nastane v cyklistike po Saganovi?

Peter Sagan je nevyspytateľný, ťažko povedať, dokedy ho to bude baviť a či bude jazdiť ešte päť alebo desať rokov. Fanúšikovia nielen na Slovensku, ale aj vo svete by boli, samozrejme, radi, ak by zostal v profesionálnej cyklistike čo najdlhšie. 

Je málo pretekov, ktoré ešte nevyhral, a už teraz dosiahol viac než niektorí úspešní jazdci za celú kariéru. Každý šport potrebuje hviezdu, ktorá priťahuje pozornosť. V cyklistike je to momentálne Sagan a po ňom bude musieť prísť niekto, kto ho nahradí. 

Slovenský cyklista to zrejme nebude…

To asi nie. Slovensku v najbližších desaťročiach nový Sagan nehrozí. Je celosvetovo nevídaný zjav a bude náročné nájsť pretekára jeho formátu, nielen pre slovenskú, ale aj celosvetovú cyklistiku. Očakávam, že po ňom príde určité vytriezvenie. Aktuálne naša cyklistika stojí a padá na Saganovi. Z vlastnej skúsenosti zo svojho okolia viem, že preteky, na ktorých štartuje, ľudí zaujímajú, no tie ostatné veľmi nesledujú. 

To je tiež výzvou a ambíciou našich podcastov, aby sme cyklistiku v tejto priaznivej dobe spopularizovali a ľudia ju nevnímali iba cez Sagana a ostali jej verní aj po jeho odchode do športového dôchodku. 

Vzrástla za posledné roky vedomostná úroveň Slovákov o cyklistike?

Určite áno. Vidíme, že počas Tour de France je na Slovensku päť miliónov odborníkov na cyklistiku, rovnako ako pri majstrovstvách sveta v hokeji. Ale dôkazom toho, že ešte stále nie je dosť vysoká, sú neutíchajúce špekulácie, či Sagan môže vyhrať Tour de France. Takže ešte máme čo robiť (smiech). 

Je medzi mladými slovenskými cyklistami výraznejší talent?

Spomeniem Žilinčana Matúša Štočka, ktorý jazdil za CyS – Akadémiu Petra Sagana. V januári prestúpil do talianskeho tímu Petroli Firenze – Maserati – Hopplá. Momentálne je asi najväčšou nádejou a má na to, aby sa presadil minimálne na prokontinentálnej scéne a časom možno aj ďalej. 

Je dobré, že Slovensko má vďaka Saganovi a jeho tímovým kolegom zastúpenie vo World Tour, čo môže byť výhodou aj pre ďalších talentovaných jazdcov. Dobré kontakty sú totiž dôležité pri snahe dostať sa do profesionálneho tímu a vďaka Saganovi je aj vnímanie Slovenska v cyklistickom svete výraznejšie.

Viacerí vkladali nádeje do Michaela Kolářa. Prečo sa podľa vás rozhodol ukončiť kariéru?

Každý chce vo vrcholovom športe naplniť svoje osobné ambície. Michael túžil spraviť veľký osobný výsledok, to sa mu však v posledných rokoch nedarilo. Ako sám spomenul, práca pre Petra Sagana ho bavila, no keďže tím je veľký, nie vždy sa mu podarilo ísť na preteky s ním. Po konzultácii s tímom sa rozhodli pre iný typ spolupráce. Škoda, že skončil v takom mladom veku, ale určite vie, čo robí.

Čo vás osobne na cyklistike baví najviac?

Pestrosť, dramatickosť, náročnosť. Počas sezóny si každý fanúšik nájde svoje obľúbené preteky, či už z hľadiska histórie, prestíže, alebo samotného prostredia. Páči sa mi, že v zlomkoch sekundy sa môže rozhodnúť o výsledku trojtýždňových pretekov. Cyklistika ponúka tiež výbornú možnosť vidieť jazdcov zblízka a zažiť atmosféru pretekov bez vstupeniek. A bicykel ako taký vnímam ako symbol slobody. Keď sedím na bicykli, hneď je život krajší.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo