Sto rokov sa jazdí Tour de France a u nás si niektorí stále nevedia nafúkať bicykel

Hovorí sa, že ľudia si často kúpia nezmyselne drahý bicykel a potom nemajú k nemu alternatívu. Správny cyklista má podľa neho dnes doma dva či tri bicykle. Tvrdí, že povedomie o cyklistike je u nás stále slabé, hoci vďaka Petrovi Saganovi sa mnohí po dlhých rokoch vracajú k bicyklovaniu. Fanúšik cyklistiky Lukáš Cerovský predáva a servisuje bicykle v obchode Bike&City v Senci.

Nebolo to tak dávno, čo sme zažili éru horských bicyklov, keď mal naozaj každý horský bicykel. Dnes keď sa človek pozrie okolo seba, tak v meste vidí rôzne retro bicykle či moderné skladačky, na hrádzi zase stretne ľudí v Saganovom drese na drahých cestných bicykloch. Čo sa stalo? Objavili Slováci pestrosť cyklistiky? 

Hlavným míľnikom vo svete cyklistiky bolo použitie prehadzovačiek a prevodových mechanizmov. Bicykle tým dostali úplne nový rozmer, takže koncept horského bicykla bol v nedávnej minulosti oveľa použiteľnejší stroj ako nejaká jednoprevodová „ukrajina“. 

Čo sa týka objavovania pestrosti, tak samotná cyklistika sa stala pestrou. Súčasný obraz súvisí s vývojom technológií a prispôsobením sa bicyklov rôznym jazdeckým disciplínam a štýlom jazdy. 

Prečo si horský bicykel získal všetkých? 

V športovom zmysle to bol veľmi univerzálny bicykel. Vďaka prevodom sa s ním dalo dostať ďaleko po ceste a zároveň sa ním dal vyjsť kopec a jazdiť v teréne. Prirodzene to vytlačilo všetko ostatné. Napríklad mestské bicykle sa stali v tom čase prežitkom. 

Čo sa stalo neskôr s horským bicyklom? 

Postupne sa s ním začali jazdiť rôzne disciplíny, takže sa začal viac prispôsobovať. Tak aj v rámci kategórie MTB (mountain bike) vzniklo viacero typov a špecializácií. Pomohol tomu aj vývoj technológií, prišli kotúčové, hydraulické brzdy s lepšími účinkami, tiež pribudlo odpruženie, takže vznikli aj nové disciplíny. 

Aký trend vidno dnes? 

Popri športovej cyklistike sa začína dvíhať druhá vlna, ktorá spočíva v tom, že bicykel sa dá používať nielen na šport, ale aj ako prostriedok na dojazd do práce či obyčajnú relaxáciu. Ľudia dnes chcú bicykel, s ktorým budú nielen rýchli, ale hlavne sa na ňom budú cítiť pohodlne a tiež dobre vyzerať. Aj preto sa vracajú mestské bicykle. 

Nejde pritom len o nejakú nostalgiu za retro bicyklom. Mestský bicykel je naozaj pohodlný a jazda na ňom nadobúda vyhliadkový charakter. Trendom je aj skladací typ bicykla pre jeho praktickosť. Môže sa napríklad kombinovať s mestskou hromadnou dopravou, čo dodáva človeku obrovskú slobodu. Jazdíte teda naozaj len toľko, koľko potrebujete, alebo koľko sa vám páči.

„Na pôvodných MTB-čkach sme prešli niekoľkodňové výlety, dalo sa ísť úplne hocikde. Dnešné horské bicykle už nie sú postavené na dlhšie vzdialenosti.“Zdieľať

Koľko váži bežne moderná skladačka? 

Anglický Brompton váži mierne nad desať kíl. Výhodou je, že sa dá ťahať ako kufrík, čiže jeho hmotnosť do veľkej miery odpadá. V čase, keď sa autá v mestách stávajú ťažkopádnymi dinosaurami, nastupuje móda malých mestských bicyklov, čo sa ukazuje aj pri dochádzaní zo satelitov. Kombinácia vlak – skladací bicykel je výborná, navyše, za skladačku sa vo vlaku neplatí ako za bicykel, lebo sa považuje za príručnú batožinu.

Takže sa doveziete vlakom do veľkého mesta a nasadnete na bicykel. 

Máte odvahu chodiť po Bratislave na bicykli? 

Nemám. (Smiech.) 

Takže idete po chodníku? 

Ani to nie. Sú však rôzne spôsoby, ako sa dostať do cieľa. Nikde nie je napísané, že musíte ísť po hlavnej ceste, kadiaľ chodíte autom či električkou. Bicykel dáva slobodu zvoliť si inú trasu, hoci by to bola malá okľuka, ale bude to pokojnejšia cesta. Dá sa ísť paralelnými trasami, treba si nájsť svoju cestu, prípadne kritickú časť prejsť MHD-čkou, pokiaľ teda hovoríme o jazde skladačkou. 

Z klasických horských bicyklov, ako sme ich poznali pred 15 rokmi (vľavo), sa vyvinuli ťažké stroje do drsného terénu. (Foto: Flickr.com/Mahmut // Flickr.com/Hiroyuki Nakagawa)

Vráťme sa z mesta ešte k športovej cyklistike. Éru horských bicyklov začali neskôr nahlodávať krosové či trekové bicykle. 

Áno, od MTB, ako ho poznáme v tej klasickej podobe, sa odvodzujú ďalšie typy bicyklov, či už blízke viac k cestnej cyklistike, čiže užšie plášte, väčšie kolesá a hladší dezén, alebo k druhej strane, k enduru či zjazdovým bicyklom s extra širokými plášťami a širokými riadidlami. 

Ale všetko vyšlo z MTB. Mne v dnešnej dobe dosť chýba práve to klasické MTB-čko.

Čo máte na mysli? 

Horský bicykel, ako sme ho poznali spred 15 či 20 rokov. Teda sprevodovaný horský bicykel, pomerne univerzálny, ktorý nemá až také široké plášte, ako sa dnes jazdia na MTB-čkach, bez vysokého zdvihu vidlice, prípadne úplne bez odpruženej vidlice. Tento typ bicykla, ibaže so súčasnou technológiou, mi tu chýba.

Na čo by ste ho používali?

Na všetko. Chýba mi práve pre svoju univerzálnosť. Na pôvodných MTB-čkach sme prešli niekoľkodňové výlety, dalo sa ísť úplne hocikde. Dnešné horské bicykle už nie sú postavené na dlhšie vzdialenosti. 

Nie je práve súčasný krosový bicykel jeho nástupcom, univerzálnym kompromisom? 

Je pravdou, že dnes majú ku klasickému, starému MTB-čku, najbližšie niektoré typy krosových bicyklov. Kvôli tomu, že jazdia na širších plášťoch ako kedysi. Ale stále to nie je ono. 

Dnes takmer všetky kategórie prechádzajú zmenou smerom k širším plášťom, týka sa to aj krosových bicyklov. Dokonca aj pri „cesťákoch“ je móda, že sa jazdia širšie plášte oproti minulosti. 

„Skôr než vysoliť bezhlavo veľké peniaze treba poznať, čo človek jazdí a mať na to stavaný bicykel. Potom si človek jazdu vychutná naplno.“Zdieľať

Aký typ je dnes najpredávanejší? 

Môj pohľad nie je reprezentatívny, lebo náš obchod je v Senci, na rovine. U nás idú najviac na odbyt krosové bicykle. Ale aj medzi krosmi je viacero kategórií, ktoré si musí človek zvážiť. Sú krosy pohodlnejšie, jednak na posed a nárazy nerovností, a potom poznáme krosy športovejšie, s lepšou aerodynamikou, tvrdšie bicykle s lepším prenosom energie. Nedá sa mať obidvoje, a keď sa k jednej strane prikloníte, z výhod druhej to čosi odoberie. 

Napriek tomu je asi univerzálnosť krosov dôvodom, prečo ich toľko ľudia kupujú, lebo človek asi nechce mať doma dva-tri bicykle.

To je dobrá téma, pretože podľa mňa by mohol mať aj dva či tri. Ak by nevymizlo spomínané klasické MTB-čko, tak by mu možno stačilo to. Na ňom sa dalo byť zmysluplne univerzálny. Lenže dnes je to ťažké, bicykle sa výrazne špecializovali, pribudli nové disciplíny, trasy, rôzne typy výletov, čo sa jedným bicyklom nedá obsiahnuť. 

Takže treba ísť do špecializácií?

Áno, ale zase nie do krajností. Vidno, že niektorí ľudia uletia do extrémov — majú veľký, odpružený stroj s hrubými pneumatikami, určený na jazdu v teréne. A mnohých vidíme napríklad na hrádzi s takýmito strojmi. 

Prečo ľudia upadnú do niečoho takého?

Zväčša majú vyčlenený na bicykel nejaký rozpočet a chcú si zaň kúpiť čo najlepší bicykel. Tak si kúpia strašne drahý karbónový bicykel, povedzme horský. Ok, takže majú jeden super bicykel, ktorý je perfektný na konkrétnu špecifickú disciplínu, ale nemajú k nemu alternatívu do iného prostredia. 

Alebo naopak, kúpia si za veľké peniaze závodný stroj, ktorý je zase inak špecifický a nepraktický na bežné použitie. Ako keby ste si kúpili formulu a chceli s ňou chodiť na nákupy a do mesta. To sa nedá. 

Čo teda radíte?

Skôr volím prístup kúpiť si dva lacnejšie bicykle, ak má človek na ich uskladnenie miesto. Napríklad je fajn mať niečo rýchle na hrádzu či okresky a ak chodím do lesa alebo do mesta, tak mať k tomu ako doplnok skladačku alebo ľahký horský bicykel. 

Lebo aj na zmysluplne najlacnejšom cestnom bicykli toho týpka na dvaapoltisícovom karbónovom MTB-čku na hrádzi prosto bez problémov obehnem. 

Čiže skôr než vysoliť bezhlavo veľké peniaze treba poznať, čo človek jazdí, a mať na to stavaný bicykel. Potom si človek jazdu vychutná naplno.

Uvažujú vaši zákazníci o bicykli podobne? Vedia, čo chcú? 

Veľa ľudí príde a nemá konkrétnu predstavu. Poznajú základné kategórie a snažia sa v tom zorientovať. Ja sa snažím zistiť, kadiaľ reálne jazdia, nie aký bicykel chcú, ale ako sa bicyklujú. 

Záleží aj, koľko najazdia za rok, či sú zvyknutí bicyklovať kvôli posedu. Dnes sa mnohí vracajú po rokoch k bicyklu a nie sú zvyknutí na cyklistický posed, takže nezvládnu náklon, aký je trebárs na cestnom bicykli. 

Stane sa, že niekto si ide kupovať ťažký horský a skončí úplne inde? 

Áno.

Až pri cestnom? 

To zasa nie, lebo „cesťák“ je špecifická kategória pre špecifickú skupinu ľudí. Cestný si ľudia zväčša nekupujú ako svoj prvý alebo primárny bicykel. Pokiaľ to teda nie sú ľudia, ktorí s cestnou cyklistikou vyrastali. Ale inak ide väčšinou o ľudí, čo už dlho jazdia a chcú sa posunúť, vyskúšať cestnú cyklistiku, ktorá je u nás vo veľkom rozvoji. 

Asi aj vďaka Saganovi. 

Nepochybne. A nielen cestná cyklistika. Sagan napomáha celé odvetvie. Cyklistika je celosvetovo veľký módny trend, ale Sagan to u nás živí dvojnásobne.

Ako sa to prejavuje? 

Mnohí ľudia sa po dlhých rokoch vracajú k bicyklovaniu. Prídu s tým, že 10 aj 15 rokov nesedeli na bicykli a chcú si kúpiť bicykel.

Novým trendom sú teraz elektrické bicykle, tzv. ebajky. Ako menia cyklistiku?

Zákazníci ebajkov majú väčšinou najnižšie cyklistické povedomie. Mňa osobne prekvapuje, že ľudia, ktorým bolo veľa dať 500 eur za bicykel, tak zrazu dajú 2 500 za ebajk. Nejde však o pravidlo, lebo aj ľudia s dostatočným povedomím ich kupujú, ale vedia prečo, často ako dopravný prostriedok. 

Ako vlastne funguje ebajk? Treba pri ňom pedálovať? 

Nie je to elektromoped či motorka, takže človek musí krútiť pedálmi, aby šiel elektromotor, ktorý má cyklistovi v princípe len pomáhať k výkonu. Dá sa to však rôznymi spôsobmi oklamať, takže sa na ebajku dá de facto bez veľkej námahy voziť, lenže sa potom rýchlo vybije batéria. 

Ebajk má, samozrejme, aj dobré využitie. Najvtipnejšie sú prípady, keď chalan chce pre frajerku ebajk, lebo ona za ním nestačí, čiže ide skôr o dorovnanie výkonu.

Takisto ľuďom so zdravotnými problémami môže ebajk pomôcť dostať sa na miesta, kde by inak nevyšli. 

Niektoré ebajky, najmä horské, pôsobia masívne, sú ťažké, so širokými plášťami. To láka vyjsť do hôr a potom sa spúšťať. Ak hovoríte, že väčšinou si ich kupujú najamatérskejší cyklisti, nehrozia im v kopcoch problémy pre slabé zručnosti? 

Presne tak. Tí ľudia sa dostanú na miesta, kde by sa svojimi vlastnými silami nedostali. Vyšliapať nejaký kopec predpokladá kondičku, zrazu sa tam dostane človek bez tréningu, ktorý na bicykli nesedel možno desať rokov a je na vrchu, z ktorého sa potrebuje aj dostať dolu. 

Vtedy nastáva problém, týmto jazdcom často chýba skúsenosť a technika jazdy v teréne, navyše, majú ťažký elektrobicykel a pri zjazde môžu napríklad odpáliť brzdy.  

„Mám pocit, že sa cyklistika u nás trochu podceňuje. Hoci mnohí jej začínajú čoraz viac rozumieť.“Zdieľať

Navyše, ebajky trochu vyrušujú cyklistickú komunitu. Keď sa napríklad na Bielom kríži v Malých Karpatoch stretli cyklisti, všetci boli na jednej lodi v tom zmysle, že mali dobrý pocit z predchádzajúcej námahy. Teraz tam vybehnú ľudia na ebajkoch a mení to atmosféru. 

Ebajky sú však módne, trh rastie a je o ne záujem.  

Keďže je dnes tak veľa druhov bicyklov, nie je výzvou pre predajcov byť aj konzultantmi? 

Pokiaľ je na to čas, je to pre ľudí plus. Nás to tiež baví. Je to dobrý pocit pokecať s človekom, odovzdať svoju skúsenosť s bicyklovaním, pootvoriť obzor a mať radosť z toho, že sa niekde posunul. To je väčšia radosť ako predať drahý bajk. 

Môj kolega sa niekedy smeje, že sme poradensko-edukačné centrum s možnosťou predaja bicyklov. Lebo občas sa aj pol hodiny bavíme s ľuďmi, keďže mnohí nevedia základné veci. 

Čo napríklad? 

Celkovo povedomie o cyklistike a bežnom bicyklovaní je u nás slabé. 

Veľa ľudí jazdí na podhustených pneumatikách. Prídu do obchodu, že sa im ťažko bicykluje. Skúsim gumu – a mäkká. Na tom sa prosto ide zle. Keď je tvrdšia, je jazda síce menej pohodlná, ale lepšie sa odvaľujú kolesá, majú menší odpor, človek ide rýchlejšie. 

Ľudia sa pýtajú, koľko tlaku majú do gumy dať. Lepšie cyklopumpy majú budík a na každom plášti je uvedený rozsah, koľko sa má nafúkať. Dnes, keď funguje sto rokov Tour de France, musím ľuďom vysvetľovať, koľko majú fúkať gumy.  

Čo ešte musíte riešiť s ľuďmi? 

Dosť sa navysvetľujeme pri predaji detských bicyklov. Rodičia zvyknú podceniť posed dieťaťa. Mnohé značky dnes robia detské bicykle, ktoré pripomínajú „babkovské“. Teda vzpriamený chrbát, riadenie zahnuté k dieťaťu, na tom sa nedá dobre šliapať. Možno chvíľu v meste, ale nie robiť výlet. 

Od malička tak deti učíme zlozvykom. Je to podobné, akoby sme učili deti na lyžiach zlým návykom, trebárs ísť celý čas v pluhu.

Súvisí to však celkovo s tým, že značky sa snažia vyhovieť predstavám zákazníkov, preto je na trhu množstvo nezmyslov, ktoré my z katalógu ani nevezmeme na predajňu, lebo sami ako ľudia, čo bicyklujú, to nevieme prehryznúť. 

Napríklad? 

Detské „akože“ celoodpružené bicykle. Tvári sa to, že je tam strunka, čo pruží, ale iba to uberá z energie, kníše sa to, vŕzga, je to ťažké. Ale detská psychika je nastavená, že videli niečo celoodpružené na Youtube, toto sa na to podobá a pre rodičov je to cenovo dostupné, tak to majú. Ale to už hovorím o úplnom extréme, normálne značky takýto bicykel nevyrobia. Podobný princíp však funguje aj v dospeláckom segmente.

Cyklistický boom sa netýka len väčšieho záujmu o cestné bicykle, ale aj štýlové mestské skladačky. ( Flickr.com/philHendley // Flickr.com/Paul Mison)

V čom robia ešte ľudia elementárne chyby? 

Často majú nízko sedadlo, lebo chcú nohami dočiahnuť na zem. Chcú ľahko nastupovať a mať istotu, že dočiahnu na zem. 

Keď totiž sedíte na sedle a pedál máte v spodnej, najnižšej polohe, noha má byť vystretá. To ale automaticky znamená, že nedočiahnem na zem. Ľudia sa toho boja, pritom sa stačí jemne nakloniť a dotýkam sa zeme. 

To isté robia pri deťoch. Hovorím im: dajte si vy na svojom bicykli tak nízko sedačku a bicyklujte sa, veď to sa nedá. 

Mám pocit, že sa cyklistika u nás trochu podceňuje. Hoci mnohí jej začínajú čoraz viac rozumieť. 

Vedia sa ľudia starať o bicykle? 

Aj to je problém. Veľa bicyklov k nám chodí zanedbaných alebo sú zle udržiavané. Naozaj, niektorí by urobili lepšie, ak by sa o bicykel nestarali, tak zle sa oň starajú. 

Čo robia konkrétne zle? 

Vezmime si také mazanie reťaze. Ľudia majú pocit, že reťaz treba stále mazať, že vtedy to bude dobré. Lenže mazanie súvisí s čistením. Keď často mažete, tak sa na reťaz naberajú nečistoty, zmieša sa olej s prachom a vzniká brúsna pasta, ktorá ničí celý prevodový mechanizmus. 

Ako často teda mazať? 

Podľa potreby a toho, ako často človek jazdí. V zásade treba pochopiť, že mazivo je funkčné iba medzi článkami reťaze. Všetko, čo je navrchu, je zbytočné.

„Veľa bicyklov k nám chodí zanedbaných alebo sú zle udržiavané. Naozaj, niektorí by urobili lepšie, ak by sa o bicykel nestarali, tak zle sa oň starajú.“Zdieľať

Ako sa prehrešujú tí, čo sa o bicykel nestarajú? 

Súčiastky na bicykli sa prirodzene derú, napríklad reťaz sa po čase vyťahá, a keď sa včas nevymení, začne ničiť prevodový mechanizmus a potom ho treba meniť celý, čo je vyššia investícia. 

Samostatná téma je skladovanie bicyklov. Ľudia ho šupnú hocikde za dom či na balkón, pričom poveternostné vplyvy ho ničia. Povedia síce – mám ho pod strieškou, ale keď je rosa, tak je mokré všetko, potom bicykel koroduje a za jednu jedinú sezónu môže veľa utrpieť.

Ktoré doplnky radíte medzi nevyhnutné, pričom o prilbe sa asi už dnes nemusíme baviť. Či? 

Čo sa týka prilby, situácia sa veľmi zlepšila, lebo keď som bol malý a mal niekto prilbu, tak bol na posmech. Dnes má takmer každý prilbu, čo je dobré. 

Čo sa týka ostatných doplnkov, idem proti sebe, ale nahováram ľudí, aby nekupovali stojan a blatníky. Ako človeku, ktorý má rád bicykle, mi to nedá. Ľudia si platia za váhu bicykla, každý gram dolu niečo stojí a potom bum – hodia na to 400-gramový kovový stojan alebo nosič. 

Jednak je to hmotnosť navyše a tiež to špatí bicykel. Hoci uznávam, niektoré veci sú praktické, ale napríklad o blatníkoch pochybujem, veď kto chodí za dažďa na bicykel a keď už prší, tak zmokne aj tak. Výnimkou môže byť, samozrejme, mestská cyklistika a spomínaný dojazd do práce.

Čo oblečenie? 

Je fajn, že mnohí začínajú vnímať, ako z toho môžu vyťažiť, že človek môže mať dobrú aerodynamiku, lepšie odvádza pot, rýchlo vyschne a začína to byť aj móda. Práve kvalitné oblečenie spravilo z cyklistiky v podstate celoročný šport.

Čo robia ľudia ako vy v zime? 

Snaha je presvedčiť ľudí, aby si dali bicykel servisovať v zime, keď ho nepotrebujú, a nemuseli čakať naň v čase, keď majú naň na jar najväčšiu chuť. Je to iste aj útlm, takže si oddýchneme. 

Ale posledné roky sú také teplé zimy, že mnohí sa bicyklujú takmer celoročne.

Foto: Pavol Rábara