Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Šport
06. júl 2022

Rady cyklistom

Prilbu neskladajte ani v meste, trasy s deťmi si dobre naplánujte

Cyklistický odborník radí, ako si rekreačnú cyklistiku užívať zdravo a bezpečne.

Prilbu neskladajte ani v meste, trasy s deťmi si dobre naplánujte

Foto: archív Maja Illéša

S Majom Illéšom, nadšeným popularizátorom cyklistiky, tvorcom projektu Bicyklom po Slovensku a organizátorom zimných cyklistických pretekov na Liptove, sa stretáme v Podbanskom.

S pôsobivým výhľadom na Kriváň sa rozprávame o rekreačnej cyklistike, ktorá sa aj v tomto kúte Slovenska dá celkom slušne praktizovať.

Nový bicykel na túto sezónu? Zabudnite

„Minulý rok stačilo na kúpu slušného základného bicykla tak 600 eur. Dnes to nepôjde pod osem stovák,“ neobídeme na úvod tému všadeprítomnej inflácie. „Hovorím o bicykli, ktorý už niečo vydrží a nebude s ním trápenie, ale poskytne rozumný úžitok. Navyše nebude príliš drahý na servis,“ dopĺňa Majo Illéš a vysvetľuje, ako je to s tými drahšími kusmi.

„Stále platí, že čím drahší bicykel, tým kvalitnejší, ale práve ľahké a špičkové komponenty si vyžadujú starostlivosť, nevydržia roky a sú drahé na servis. Človek si musí zvážiť, načo chce ten bicykel. Či bude pretekať, podávať výkony a do bicykla stále investovať alebo ho chce na niekoľko rokov, funkčný, pričom čo-to vydrží, aj keď nebude mať pravidelný špičkový servis,“ hovorí majiteľ obchodu s bicyklami a požičovne bicyklov.

Pridáva aj jedno cenové porovnanie, ktoré sa odzrkadľuje v celkovej cene či servise bicykla. „Obyčajná zadná kazeta stojí zhruba od 35 eur. Keď tam však dáte technologicky lepšiu a ľahšiu, vyjde vás na 150 eur. To všetko si musíte zrátať, či ten servis potom uživíte.“

Po pandémii a ďalších externých vplyvoch na svetové trhy zostal zasiahnutý aj trh s bicyklami. Sklady sú prázdne a dnes zostali v obchodoch zvyčajne tie menej žiadané kusy. Kto chcel bicykel podľa svojho gusta – hoci len farebne –, počká si niekoľko mesiacov.

„Už na jeseň si treba vybrať, objednať a vtedy je šanca, že do jari či leta ten bicykel bude. Nie je však nezvyčajné, že na niektoré kusy sa čaká aj rok,“ vraví o súčasnej realite, ktorá pripomína roky dávno minulé pri nákupe podobných tovarov.

Elektrobicykle od troch tisícok

Presne opačný prístup ako pri klasických bicykloch odporúča pri čoraz žiadanejších elektrobicykloch. Za posledné roky sa aj náš trh rapídne zmenil a dnes patria e-biky k najvyhľadávanejším na trhu. Chybou však je, ak sa ľudia snažia na elektrobicykli ušetriť.

„Ľuďom stačí, že im pomôže v ceste do kopca. Mnohí si však ani nevšimnú, že ten bicykel nepruží, je príliš ťažký, slabo brzdí, má problémy s radením a batéria vydrží oproti kvalitnejším kusom výrazne menej. Neodporúčam skočiť na lacné ponuky,“ ponúka vlastné rady nazbierané z množstva testovacích jázd, predaja a požičiavania elektrobicyklov.

Hoci nerád, pretože neradno zovšeobecňovať, prezradí napokon aj cenu, pri ktorej by s takýmto typom bicykla začínal uvažovať o kúpe: „Od 2 700 eur vyššie.“


Foto: archív Maja Illéša

Za peniaze, ktoré ľudia dajú do lacných elektrobicyklov, by si kúpili veľmi slušné klasické bicykle. Trend je však dnes iný.

„Ľudia ich chvália, že prejdú kus sveta, menej sa unavia a majú tak väčšiu radosť zo športovania. Mali sme však aj prípad, že si manželia kúpili e-biky a bicyklovanie ich začalo tak baviť, že si potom kúpili klasické bicykle a e-biky im stoja doma. A ja im fandím,“ usmieva sa Majo, ktorý na klasické bicykle nedá dopustiť.

Prilby by mali byť povinné všade

Keď príde reč na povinnú výbavu, automaticky začne hovoriť o prilbách. Nepáči sa mu, že v obciach prilby pre dospelých nie sú povinné. Je to bezpečnostný prvok, ktorý by odporúčal každému.

„Ľudia si myslia, že sa nič nemôže stať, že pôjdu pomaly, že z bicykla sa tak nedá spadnúť. Je množstvo príkladov, ktoré dokazujú opak. Aj tu v požičovni sme presviedčali jedného pána, aby si vzal prilbu. Nechcel, vraj pôjde Tichou dolinou pomaly. Neviem, ako išiel, ale odvážal ho odtiaľ vrtuľník,“ vyťahuje príhodu, o akých nikto nechce ani len počúvať.

Pumpa, súprava na lepenie defektov alebo náhradná duša a univerzálna bicyklová súprava kľúčov, ktorá pomôže pri všetkých menších opravách. To je základná výbava, s ktorou zodpovední cyklisti chodia do terénu.

Inzercia

Pre cyklistický komfort je dnes veľmi dôležité aj správne oblečenie. Funkčné tričká alebo termobielizeň, a keď nie sú, tak aspoň suché veci do batoha na prezlečenie. K tomu tenká bunda, ktorú neprefúkne a ktorá nepremokne. Hodiť sa môže aj v lete. „Na severnom Slovensku je všetko hore kopcom, keď pôjdete naspäť dolu a budete v suchu, je to neoceniteľný komfort, ku šťastiu vtedy naozaj viac netreba,“ dodáva organizátor zimných pretekov Ľupčianskou dolinou s názvom Cyklonárez.

Nastavený bicykel = zdravá cyklistika

K základným prvkom úspešnej a zdravej cyklistiky patrí aj nastavenie bicykla. Aspoň sedlo treba dať do takej výšky, aby boli nohy pri pedálovaní takmer vystreté. Najčastejšími znakmi nesprávneho posedu sú bolesti kolien, chrbta, tŕpnutie rúk alebo bolesť zadku, na ktorú sa mnohí sťažujú.

„Buď málo bicyklujú a zadok si jednoducho pri sporadickej jazde nezvykne, alebo je potom problém so sedlom či s jeho nastavením. V niektorých predajniach sú sety, cez ktoré sa dá odmerať vzdialenosť sedacích kostí a následne vybrať ideálne sedlo. No občas úplne stačí nastaviť správny sklon,“ odporúča Majo, ktorý denne šliape do práce a z práce takmer 60 kilometrov.


Foto: archív Maja Illéša

Domá má 12-ročného syna, s ktorým už prebrázdil nejedno zákutie slovenských, ale aj talianskych či českých hôr. Na vlastnej koži si tak odskúšal, čo sa s deťmi dá a čo nie.

„Niekomu sadnú vozíky, no mnohé deti v tom nevydržia dlhšie, ako je čas dojedenia balíka chrumiek. Niekto uprednostní ťažné tyče, tie však nie sú veľmi spratné. Nám sa osvedčili gumené lanká. Pomôžu potiahnuť dieťa v stúpaniach alebo exponovaných terénoch a kedykoľvek ich rýchlo vypnete a vložíte do batoha, pričom dieťa môže ísť zase samo,“ delí sa o vlastné skúsenosti 40-ročný rodák z Liptovského Mikuláša.

Samozrejme, s deťmi treba precíznejšie plánovať, robiť viac prestávok, prejsť menej kilometrov, postarať sa o častejšie občerstvenie a aj kreatívnejšiu zábavu, ako sú vyšliapané výškové metre, výhľady a radosť z čerstvého vzduchu v prírode.

Tragédia: cyklotrasy na hlavnej ceste

„Stále s rozumom. Myslieť aj na neočakávané, predvídať a uvedomiť si, že umenie jazdy je v tom, aby sme bicykel dokázali za akýchkoľvek okolností bezpečne zastaviť,“ rozpráva náš sprievodca o základných pravidlách správania na bicykli.

Šarapatu nenarobia len výtlky, výmole, kamienky, zver či iní ľudia na trase, ale aj konár zamotaný v kolese či prehadzovačke.

Riziko by bolo oveľa menšie, keby sa cyklisti mali kadiaľ voziť. „Naše cyklotrasy – to sú označené poľné cesty, ktoré existujú roky. A to je ten lepší prípad. Tragédia je, keď označujeme ako cyklotrasy hlavné cesty pre autá – často ešte aj bez dostatočných krajníc. Potom je jasné, že šoférom v jazdnom pruhu cyklisti prekážajú. No originálne cyklotrasy pribúdajú len veľmi pomaly,“ konštatuje slovenskú cyklistickú realitu.

Aj preto sa cyklisti vozia často po turistických chodníkoch, kde zase dochádza ku kolíziám s turistami. „Nemá sa to, ale čo majú robiť. My preto začíname veľmi skoro ráno, aby sme boli dolu skôr, ako začnú na chodníky nastupovať turisti. Ak sa už s nejakými stretneme, vždy je to o ohľaduplnosti. Koniec koncov, všetci ideme do hôr niečo zažiť a nepotrebujeme si navzájom robiť prieky,“ načrtáva základný prístup.

Národné parky, vlastníci urbariátu, lesníci, poľovné združenia... Prekážok pre nadšencov neasfaltovej cyklistiky je príliš veľa. Málokto má trpezlivosť, aby toto všetko prekonal a ešte získal aj podporu a prostriedky na vybudovanie regulárnej cyklotrasy.

„Ale všetko sa dá. Poľsko, Taliansko, Česko a iné krajiny nech sú nám príkladom. Len treba chcieť. V Nórsku to nazývajú dostupnosť krajiny obyvateľom. Lenže u nás akoby každý hľadel len na svoj záujem a na druhých nemyslel. Pomaličky sa však vzmáhame,“ končí Majo Illéš svoje rozprávanie.

Nielen na optimistický záver menuje napríklad úspešné singletraily – lesné chodníčky pre cyklistov, ktoré konečne aj u nás vyrástli pod taktovkou nadšencov v Lechnici, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove či Starej Ľubovni.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.