Viera a svet

Keď počujeme hovoriť o zlých ľuďoch, máme sklon si myslieť, že to môžu byť len spustnutí a bezcharakterní ľudia, krutí, prešibaní či neviazaní... že zlo v akomkoľvek primeranom význame tohto slova je niečo, čo je tam vonku, a teda vzdialené.

Preto keď deti počujú o zlých a skazených ľuďoch, ani ich nenapadne, že by zlo mohlo byť vlastne v ich blízkosti. S bázlivou zvedavosťou si predstavujú niečo, čo ešte nevideli, niečo cudzie a monštrózne, akoby spoza mora či z inej planéty...

Samotný svet, aj keď ho vidíme, sa ako svet nejaví; čiže ako svet, o ktorom hovorí Písmo. Nevnímame, necítime chuť jeho hriešnosti; jeho spôsoby sú nám príjemné; a to, čo Písmo hovorí o zlobe a biede, ktorá na ňom spočíva, podľa nás neplatí o svete, ktorý vidíme...

"Nevnímame, necítime chuť hriešnosti sveta; jeho spôsoby sú nám príjemné; a to, čo Písmo hovorí o zlobe a biede, ktorá na ňom spočíva, podľa nás neplatí o svete, ktorý vidíme... Je to, čo tvorí jeho hriešnosť, iba náhoda?"

Zdieľať

Je to len náhodou či zo zvláštnej príležitosti, je to len nadbytok či nedostatok, prípadne zhoda okolností, čo vytvára jeho hriešnosť? A nie je skôr jedným z našich troch duchovných nepriateľov [popri diablovi a telu, pozn. prekl.], v každom čase, za každých okolností a popri všetkých zmenách, bezbožný, neveriaci, zvodný a protikresťanský? Zaiste musíme uznať, že taký je. Prečo inak pri krste sľubujeme, že budeme proti nemu bojovať?

...Jeden zvláštny a charakteristický hriech sveta je, že kým Boh od nás chce, aby sme žili pre budúci život, svet chce, aby sme žili pre tento život... a nie pre nasledujúci. Za hlavnú oblasť ľudského úsilia považuje cieľ, ktorý Boh zakazuje; a tak sa všetko, čo robí, stáva zlým, lebo to smeruje k nesprávnemu cieľu...

Svet ide zo zásady nesprávnym smerom

Svet má mnoho hriechov, no jeho charakteristickým prečinom je, že sa odvažuje vystupovať proti Božiemu Slovu a proti Božej vôli. Kladie si nesprávne ciele a snaží sa ich uskutočniť. Akoby zo zásady ide nesprávnym smerom a uprednostňuje vlastný spôsob videnia vecí pred Božím:

1. Napríklad jestvuje množstvo schopností a talentov, ktoré akoby existovali len v tomto svete a na druhom neboli možné... napríklad talent pre obchod či úžitkové umenia, mechanický talent. Alebo si zoberme talenty, ktoré z človeka robia veľkého bojovníka. Zdá sa, akoby boli evidentne stvorené pre tento svet a len preň. Možno sa spýtať: ak táto schopnosť nemá byť využitá, načo bola daná?

2. Je tu aj iný, podobný názor... existencia národného charakteru... Charakter jednotlivca je možno náhodný a môže byť výsledkom jeho vlastného rozmaru či tvrdohlavosti; no keď je celá skupina jedna a tá istá, nemôže to vychádzať z jej členov, ale zo samotnej ich prirodzenosti, musí to byť znak Božej vôle... Alebo ešte, ak si všimneme náboženstvo rozličných ľudí, jeden si vytvorí jeden súbor presvedčení, druhý iný; jeden prijme prísne krédo, druhý je slobodný a smelý. Všetky náboženstvá sú teda vecou názoru, lebo sú otázkou povahy a zvyku.

3. Hovoril som o národoch... no ľudia to vo všeobecnosti vzťahujú na prípad jednotlivcov. Idú do sveta a nachádzajú jedincov s takým či onakým charakterom, aj nenáboženským, a preto tvrdia, že náboženstvo je len teóriou, pretože nie je na povrchu spoločnosti. Tomuto sa hovorieva „vidieť život“ a „poznať svet“ a vedie to k pohŕdaniu prísnymi zásadami a náboženským správaním, akoby to bola úzkoprsosť...

4. Ďalší názor, ku ktorému svet tlačí... je, že náboženstvo je neprirodzené... Almužny sa považujú za cnosť barbarských, polocivilizovaných či zle spravovaných spoločenstiev. Pôst a bdenie je detinské a hodné pohŕdania, lebo táto prax zasahuje do prirodzenosti, ktorá nás nabáda jesť a spať. Aj modlitba je obyčajná ľahostajnosť. Lepšie je, ako hovoria, priložiť ruku k dielu než zabíjať čas zbožnými želaniami, aby sa dielo vykonalo. Aj obhajoba určitých náuk sa považuje za zbytočnú a nezmyselnú, akoby bola nejaká dokonalosť či zásluha v tom, že niekto verí tomu a nie tamtomu, prípadne vôbec niečomu.


Stôl kardinála Newmana v Birminghamskom oratóriu.

Nechajme svet, nech si ide, obráťme sa k Bohu

Pravda, keď ľudia budú nástojiť, že náboženstvo je proti prirodzenosti... určite sa z nás budú musieť zaraz stať neverci. Veď môže niečo tak obdivuhodne a úžasne presahovať prirodzenosť, ľudskú aj božskú, než že si večný Boží Syn vzal telo a narodil sa z panny, trpel a zomrel na kríži a opäť vstal?

"Ak máme pochybnosti, kde je pravda, modlime sa k Bohu, aby nám to zjavil, aby nám dal pokoru správne hľadať; úprimnosť bez skrytých úmyslov; lásku, s ktorou budeme túžiť po pravde; a vieru, aby sme ju prijali."

Zdieľať

...Služba Bohu ako taká, sa na rozdiel od služby tomuto svetu v žiadnom prípade neuznáva. Viera, nádej, láska a oddanosť sú len slová a ako náhrada Boha sa berie nejaká viditeľná modla.

Opusťme teda svet, taký rozmanitý a pestrý; nechajme ho, nech si ide, kam chce, a obráťme sa k živému a pravému Bohu, ktorý sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi. Buďme si istí, že je pravdivejší než celý svet, aj keby všetci jeho obyvatelia jedným hlasom hovorili proti nemu.

A ak máme pochybnosti, kde je pravda, modlime sa k nemu, aby nám to zjavil. Modlime sa k nemu, aby nám dal pokoru správne hľadať; úprimnosť bez skrytých úmyslov; lásku, s ktorou budeme túžiť po pravde; a vieru, aby sme ju prijali.

(Prevzaté zo zbierky Kázní na témy dňa, kázeň č. 7.)

John Henry Newman
Autor žil v rokoch 1801-1890. V roku 1879 menovaný za kardinála pápežom Levom XIII. a v roku 2010 blahorečený Benediktom XVI. Bol jedným z najdôležitejších katolíckych spisovateľov posledných niekoľkých storočí.

Pôvodný text: Faith and the World, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo