Budujme Slovensko pre osemnásť miliónov občanov

Budujme Slovensko pre osemnásť miliónov občanov

Oslava vzniku SR 1. januára 1993 na Námestí SNP v Bratislave. FOTO TASR – Peter Brenkus

Čo nám jeden Baťov myšlienkový experiment môže povedať o potenciáli Slovenska.

„Nielenže Československo dokáže uživiť 15 240 000 terajších obyvateľov, Československo je schopné uživiť 40 000 000 ľudí,“ napísal v roku 1937 známy obuvnícky podnikateľ Jan Antonín Baťa vo svojej pozoruhodnej knihe Budujme stát pro 40 000 000 lidí.

Písali sme o nej nedávno na tomto mieste. Téma si však pýta dodatok, pretože spôsob, akým Baťa rozmýšľal o spoločenských výzvach na konci 30. rokov minulého storočia, môže v mnohých ohľadoch okrídliť tiež ambície a predstavivosť Slovákov v 21. storočí.

Za zmienku napríklad stojí, akým spôsobom sa Baťa vlastne dopracoval k tomu, že v Československu by bolo dosť miesta pre 40 miliónov obyvateľov. Odkiaľ prišiel na to číslo?

Hra s hustotou

Prvorepublikový priemyselník a národohospodár proste prerátal vtedajšiu hustotu obyvateľstva silne industrializovaného a urbanizovaného Belgicka na rozlohu predmníchovskej ČSR. A vyšlo mu, že pri belgickej hustote populácie by Československo malo niečo vyše 38 miliónov obyvateľov. Zaokrúhlene 40 miliónov! Od toho odvodil názov svojej knihy.

Mechanicky prerátať hustotu obyvateľstva jednej krajiny na druhú je z hľadiska snahy o exaktnosť akiste pochybná metóda. Samotný Baťa vo svojej knihe ponúka aj iné odhady, ako sa dopracovať k uživeniu 40 miliónov ľudí intenzívnejším využívaním priemyslu či modernejším poľnohospodárstvom. V každom prípade, tento spôsob uvažovania slávneho podnikateľa vytvára priestor pre zaujímavý myšlienkový experiment.

Vo svete sú aj dnes krajiny, ktoré majú menšiu, porovnateľnú alebo len o niečo väčšiu rozlohu ako Slovensko, no vďaka vyššej hustote disponujú značne početnejším obyvateľstvom. Že takéto krajiny nájdeme v rozvojovom svete, asi neprekvapí.

Trebárs Bangladéš, kde sa 163 miliónov ľudí tiesni na území približne trojnásobku rozlohy Slovenska. Sotva však ide o závideniahodný príklad. Väčšina Bangladéšanov totiž ani zďaleka nedisponuje životnou úrovňou, na akú sme zvyknutí v Európe, pričom krajina aj v návštevníkoch vyvoláva dojem biedy a preľudnenia.

Na druhej strane, existujú tiež štáty s porovnateľnou rozlohou, oveľa početnejším obyvateľstvom a súčasne vyššou životnou úrovňou, než má Slovensko.

Ako už spomenuté Belgicko: S rozlohou 30 528 kilometrov štvorcových je menšie než naša vlasť (rozloha SR je 49 035 kilometrov štvorcových). No má cez 11 miliónov obyvateľov. 

Ak by dnes bolo Slovensko zaľudnené rovnako husto ako Belgicko, malo by 18,2 milióna obyvateľov. Načo sú dobré takéto úvahy?

Užitočné mentálne cvičenie

Zamýšľať sa baťovsky nad podobnými príkladmi znamená testovať v duchu potenciál, kam až by mohla populácia Slovenska rásť. Inými slovami, koľko ľudí sa sem maximálne zmestí pri zachovaní alebo ešte zvýšení ich životnej úrovne.

Je to snívanie o tom, aké početné by slovenské obyvateľstvo raz mohlo byť. Má zmysel, ak ho súbežne sprevádza otázka, čo by si vyžadovalo vybudovanie a fungovanie oveľa ľudnatejšej krajiny.

V minulosti zvykli vladári hľadať spôsoby, ako umelo navyšovať populáciu svojich štátov, lebo z väčšieho národa možno viac ľudí navliecť do vojenskej uniformy. Ich pokusy nezriedka nabrali podobu sociálneho inžinierstva a následky neboli vždy šťastné.

Naproti tomu, v súčasnej Európe dokážu dobre prosperovať aj maličké krajiny. Ako 600-tisícové Luxembursko alebo 460-tisícová Malta.

No nájdu sa tiež dôvody, prečo by väčšie obyvateľstvo Slovensku prospelo: Viac spotrebiteľov vytvára väčší domáci trh, ktorý v podobe dopytu po tovaroch a službách viac ťahá ekonomiku, takže je menej závislá od výkyvov exportu. Väčší trh tiež ponúka hlbšiu deľbu práce i úspory z rozsahu.

Aj keď Slovensko je súčasťou polmiliardového spoločného európskeho trhu, odlišné jazyky i miestne reálie predstavujú istú prekážku pôsobeniu našich firiem v zahraničí. Ak nič iné, väčší vnútorný trh by slovenským firmám poskytol dlhšiu „vzletovú dráhu“ pre expanziu na zahraničné trhy.

Tiež geopoliticky by bolo 18-miliónové Slovensko pri nezmenenej populácii susedov väčšou váhou než 5-miliónové Slovensko. Mohutnejší strom sa menej ohýba vo vetre medzinárodných búrok než stromček s kmeňom tenkým ako palička.

Z väčšieho rezervoáru ľudí by vzišlo viac výnimočných osobností, ktoré by obohatili národ i ľudstvo o nové kultúrne artefakty, vedecké poznatky či športové rekordy. A v rovnakom duchu by sa dalo ešte dlho pokračovať.            

Takéto uvažovanie by niekto mohol nazvať letným rojčením. No je to pre zmenu čosi iné než obvyklé varovania pred demografickou zimou, starnutím populácie a nekrytými dôchodkami budúcich penzistov.

V zamýšľaní sa nad tým, ako by sme sa mohli postupne stať osemnásťmiliónovým národom a čo by to so sebou nieslo, je čosi ambiciózne a expanzívne. Lamentovanie nad nevyhovujúcou demografiou či únikom mozgov – to je mentalita správcu konkurznej podstaty.

Aj keby sme sa osemnásťmiliónovým národom nikdy nestali, čo je dosť pravdepodobné, už uvažovanie o tom nás môže priviesť k riešeniam, ktoré by prinajmenšom zvrátili perspektívu stagnujúcej či znižujúcej sa populácie. Nuž, popusťme uzdu svojej obrazotvornosti!

Prosperujúca krajina s bohatými ľuďmi

Myšlienka, že Slovensko by pri súčasnej rozlohe mohlo mať až 18 miliónov obyvateľov, vyráža na prvé počutie dych. Avšak popri Belgicku, na ktorého ekonomickú, infraštruktúrnu i populačnú úroveň chcel kedysi dostať Československo Jan Antonín Baťa, existujú ďalšie štyri prosperujúce krajiny, ktorých hustota obyvateľstva naznačuje, že by u nás bolo dosť životného priestoru ešte pre väčší počet ľudí.

Prvou z nich je Izrael. Rozloha židovského štátu je s 22 072 kilometrami štvorcovými o polovicu menšia než územie Slovenska. Okrem toho, cez 50 percent izraelského teritória zaberá riedko osídlená Negevská púšť.

Avšak v Izraeli žije 8,8 milióna ľudí, teda viac ako na Slovensku. Blízkovýchodná krajina počas svojej sedemdesiatročnej existencie zaznamenala sústavný rast obyvateľstva – jednak vysokou plodnosťou (na izraelskú ženu pripadajú tri deti), jednak imigráciou Židov z celého sveta. Ešte v roku 1950 tu žilo len 1,3 milióna ľudí.

Ak by Slovensko malo v priemere rovnaký počet obyvateľov na jeden kilometer štvorcový ako Izrael, žilo by u nás 19,7 milióna ľudí.

Iný príklad je Holandsko. S rozlohou 41 543 kilometrov štvorcových je o niečo menšie ako Slovensko. V rovinatej krajine, ktorá skoro pätinu svojej rozlohy ukradla moru, žije vyše 17 miliónov ľudí.

A nežijú si zle. Hoci rozlohou patrí Holandsko k najmenším členským štátom EÚ, jeho ekonomika je siedma najväčšia v Únii. Podľa portálu minimalnamzda.sk tam minimálna mzda dosahuje v súčasnosti 1 578 eur (v SR 480 eur). Priemerná hrubá mesačná mzda tam vlani dosahovala 4 164 eur (v SR 925 eur).   

Slovensko by malo cez 20 miliónov obyvateľov, keby bolo zaľudnené rovnako husto ako Holandsko.       

Kto by si myslel, že tak husto obývaná krajina musí byť celá zastavaná a určite v nej nie je priestor pre poľnohospodárstvo, mýlil by sa. Holandsko je v skutočnosti druhým najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov na svete po Spojených štátoch.

Slovensko v ázijskom zrkadle

Prirodzene, Holandsko je rovinatá krajina. No dva zo štvorice ázijských ekonomických tigrov ukazujú, že ani hornatý prírodný ráz krajiny nemusí byť prekážkou vysokej hustoty zaľudnenia.

Kórejská republika (Južná Kórea) má 100 210 kilometrov štvorcových, teda dvojnásobok rozlohy Slovenska. Žije tam vyše 51 miliónov ľudí, z toho polovica v širšom okolí hlavného mesta Soul.  

Krajina disponuje trinástou najväčšou ekonomikou na svete. Väčšina juhokórejského územia má hornatý charakter.

Keby malo Slovensko rovnakú hustotu obyvateľstva ako Južná Kórea, žilo by u nás asi 25 miliónov ľudí.

Ešte pôsobivejším príkladom je Taiwan. Ostrovná krajina má cez 36-tisíc kilometrov štvorcových a žije tu 23 miliónov ľudí. Dve tretiny Taiwanu tvoria vysoké pohoria, a tak 90 percent obyvateľstva žije na nížine na západnom pobreží ostrova.

Ak by sa taiwanská hustota obyvateľstva prerátala na slovenskú rozlohu, naša krajina by v takom prípade mala skoro 32 miliónov obyvateľov. To už je však krajnosť aj ako prirovnanie.

Dve cesty k vyššej populácii

Má Slovensko dosť miesta pre viac ľudí? Nepochybne áno. S hustotou obyvateľstva 111 ľudí na kilometer štvorcový sa medzinárodne nachádzame niekde v polovici rebríčka štátov sveta.

A komu sa porovnávanie s Holandskom alebo Južnou Kóreou zdá príliš maximalistické, môžeme skúsiť aj niečo bližšie. Napríklad v Česku pripadá na kilometer štvorcový 134 ľudí a nikto nemá pocit, že by náš západný sused trpel preľudnením. Keby Slovensko malo rovnakú hustotu obyvateľstva ako ČR, žilo by tu 6,5 milióna ľudí.

Otázne skôr je, či by naša krajina väčšiu populáciu uživila. Slovensko tradične svoje deti vyháňalo za obživou do sveta, lebo pre ne nebolo dosť ekonomických príležitostí doma.

Tento problém si ostatne uvedomoval aj Jan Antonín Baťa, keď na konci 30. rokov písal svoju knihu. Aby Československo dokázalo uživiť väčšie obyvateľstvo, navrhoval obuvnícky magnát jednak veľkorysé infraštruktúrne projekty, ktoré by prepojili krajinu, rozdelenú prírodnými prekážkami, jednak legislatívne opatrenia, ktoré by stimulovali podnikateľskú iniciatívu ľudí a rozvoj ekonomiky.

Ostatne aj spomenutí Holanďania alebo Juhokórejčania sú bohatí, lebo s nápadmi na inovatívne produkty a služby sami prichádzajú, miesto toho, aby len vyrábali, čo vymysleli iní.

Švajčiarsko malo podobný problém ako Slovensko. Po stáročia tvorili jeho hlavný export mladí muži, ktorí si na málo úrodných alpských úbočiach nenašli prácu, a tak sa stali žoldniermi v európskych vojnách. Dnes na území 41-tisíc kilometrov štvorcových žije 8,4 milióna ľudí, pričom štvrtina z nich sú cudzinci (väčšinou z iných európskych štátov).

Krajina, ktorá kedysi neuživila ani vlastné obyvateľstvo, dnes priťahuje imigrantov. Úspech skrátka láka. Každý chce byť jeho súčasťou.

No nejde len o ekonomický úspech. Bez silného súkromného sektora a robustnej ekonomiky nebudú mať slovenské vlády ani dosť peňazí na rodinnú politiku, ktorá by našu mieru plodnosti dostala zo súčasnej úrovne, keď pripadá 1,4 dieťaťa na ženu, aspoň na sebazáchovnú úroveň 2,1 dieťaťa. Za predpokladu, že sa vôbec politickými prostriedkami a finančnými stimulmi dá tento cieľ dosiahnuť.

V každom prípade, existujú dva spôsoby, ako krajina môže zvýšiť svoje obyvateľstvo: vyššou plodnosťou a imigráciou.

O pôrodnosti z domácich zdrojov sme na Postoji písali už viackrát (napríklad Vladimír Palko tu, tu, tu a tu). Skúsme teda pár poznámok k prisťahovalectvu.

Česko a Poľsko to už robia

Utečenecká kríza spôsobila, že akúkoľvek zmysluplnú debatu o regulovanej imigrácii znemožnil strach z islamu či z utečencov z rozvojových krajín. No aj populačné prognózy Pew Research Center do roku 2050, o ktorých sme písali predvčerom, naznačujú, že Slovensko pravdepodobne táto vlna obíde. Migranti z moslimských krajín mieria prevažne do západnej Európy, kde je nielen vyššia životná úroveň, ale môžu tiež nadviazať na už existujúce väzby krajanov, ktorí tam žijú celé roky.

Na druhej strane, Slovensko by sa mohlo stať atraktívnym cieľom pre ľudí z Ukrajiny, Balkánu a dokonca aj z južnej a západnej Európy, ako ukazuje náš včerajší text o Talianoch, ktorí tu už žijú.

Českej republike sa niečo podobné celkom darí. Trochu aj na náš účet – najmä cez slovenských študentov na českých vysokých školách.

V januári si ČTK všimla, že počet cudzincov v ČR po prvý raz prekročil polmiliónovú hranicu. Z 524-tisíc cudzincov je 118-tisíc Ukrajincov, 111-tisíc Slovákov a 60-tisíc Vietnamcov.

Podobný prípad je Poľsko. Podľa niektorých odhadov tam pracuje 1,5 až 2 milióny Ukrajincov.

Z detí a vnukov tých cudzincov, ktorí sa u našich západných a severných susedov rozhodnú natrvalo usadiť, už budú „Česi“, respektíve „Poliaci“. Ich pôvod za pár rokov už nikto riešiť nebude.             

Mohli by sme sa pokúsiť o niečo podobné. Súčasná konjunktúra tomu praje. Aj keby výsledkom nebola osemnásťmiliónová krajina, ale len zachovanie či mierne zvýšenie súčasnej úrovne 5,4 milióna ľudí.

Avšak pred tým, než sa začneme uchádzať o ľudí z Ukrajiny, Balkánu alebo západnej Európy, mali by sme sa pokúsiť zatraktívniť Slovensko pre našich vlastných ľudí, ktorí odišli do cudziny alebo odchod z ekonomických príčin zvažujú.

Pre súčasné Slovensko musí platiť to, čo už požadoval Baťa v 30. rokoch pre vtedajšie Československo: Nech sa staneme krajinou ekonomických príležitostí, kde sa pracovať i podnikať oplatí a iniciatíva i vynaliezavosť sa cenia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo