Ako sa má vláda správať voči rodinám s deťmi (Zamyslenie 3)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako sa má vláda správať voči rodinám s deťmi (Zamyslenie 3)

Ilustračné foto: flickr.com/whinger (CC BY 2.0)

Finančné toky od občana k štátu a späť nie sú vyrovnané ani spravodlivé. Štát by to mal napraviť tým, že finančne posilní rodiny s deťmi.

V predchádzajúcom zamyslení sme pomenovali dva prepojené zásadné javy:

1. V európskych štátoch dochádza k transferu prostriedkov od nasledujúcej (mladšej) generácie k predchádzajúcej (staršej) generácii. Na príčine je nízka miera pôrodnosti v spojení so štátnymi systémami dôchodkového a zdravotného zabezpečenia.

2. Štát vyberá od priemerného občana počas jeho života podstatne viac peňazí (suma, ktorú sme označili B), než mu dá (suma, ktorú sme označili A). Toto saldo vzniká najmä kvôli transferu spomínanému v predchádzajúcom bode. To je nespravodlivosť organizovaná štátom.

Nespravodlivosť treba odstrániť

Keďže nespravodlivosť sme povinní odstraňovať, štát by sa mal snažiť stlačiť saldo B – A smerom k nule. Dá sa to tak, že buď zvyšujeme A, alebo znižujeme B. Samozrejme, nezabúdajme, že štát prerozdeľuje len tie peniaze, ktoré vyberá, čiže zvýšenie čísla A, čiže platieb od štátu k občanovi, sa zvykne vykrývať zvýšením aj čísla B, teda zvýšením platieb v opačnom smere. Ide teda o neľahkú fiškálnu úlohu.

Dve predchádzajúce časti:
K príčinám nízkej pôrodnosti
Nízka pôrodnosť plodí medzigeneračnú sociálnu nespravodlivosť Zdieľať

Jedna vec je zrejmá. Bavíme sa síce o neexistujúcom priemernom občanovi, ale ten je len fikciou vytvorenou spriemerovaním miliónov skutočných občanov, ktorí sa veľmi odlišnou mierou podieľajú na nespravodlivosti, o ktorej hovoríme. Niektorí majú viac detí, a teda na vzniku salda sa nepodieľajú. Iní, naopak, majú jedno alebo žiadne dieťa a práve absencia ich detí saldo spôsobuje.

Nastolenie spravodlivosti preto znamená, že znižovanie salda B – A sa má uskutočniť tak, aby sa zlepšila situácia rodín s deťmi viac ako situácia rodín bez detí.

Preto by štát mal zvyšovať prídavky na deti, rodičovský bonus a mnohé iné dávky. Za úvahu stojí i finančná podpora rodín s deťmi pri získavaní bývania. Tiež by mal prikročiť k zavedeniu ďalšieho, prídavného starobného dôchodku, ktorého výška by sa neodvíjala od toho, koľko občan sám odviedol na odvodoch do systému dôchodkového a zdravotného zabezpečenia, ale od toho, koľko tam odviedli jeho pracujúce deti. Vo svojich úvahách spred niekoľkých rokov som tento prídavný dôchodok zvykol nazývať rodičovským pilierom dôchodkového zabezpečenia.

Mylne sme vychádzali z toho, že podpora rodín s deťmi je prejav milosrdenstva, solidarity so slabšími. V skutočnosti je to splácanie dlhu, nastolenie spravodlivosti a vtedy je naliehavosť konania vyššia. Zdieľať

To, že štát by mal finančne zlepšovať situáciu rodín s deťmi, sme, samozrejme, pociťovali už dávno. Ibaže sme mylne vychádzali z toho, že by to bol prejav milosrdenstva, solidarity so slabšími. Zdá sa však, že v skutočnosti je to splácanie dlhu, nastolenie spravodlivosti, a vtedy je naliehavosť konania vyššia. Inak sa staviame k pomoci iným, ak na ňu nie je morálny nárok, a inak vtedy, ak vieme, že vlastne nejde o pomoc, ale vrátenie dlhu.

Ilustračné foto: flickr.com/Stephen O (CC BY 2.0)

Čo znamenajú rôzne formy zvýšenia platieb rodinám

Všetky platby od štátu k rodinám s deťmi, ktoré sme spomínali, znamenajú nielen nastoľovanie spravodlivosti, ale sú aj propopulačnými opatreniami. Znižujú totiž cenu dieťaťa (ešte raz sa ospravedlňujem za chladný ekonomický pojem, ale je to pojem zaužívaný v odborných kruhoch, je to skratka pojmu „cena starostlivosti o dieťa“), a preto zvyšujú dopyt po deťoch. Nastáva teda pohyb po krivke dopytu (obrázok č. 2 v Zamyslení 1).

Zvýšenie prídavku na dieťa znižuje cenu dieťaťa (a tým zvyšuje dopyt po ňom) pre všetkých rodičov bez ohľadu na to, či sú to rodičia zlí či dobrí, zodpovední či nezodpovední, pracovití alebo nepracovití, atď. Zdieľať

Treba si uvedomiť, že rôzne formy zvýšenia platieb znižujú cenu dieťaťa rôznym skupinám rodičov. Čo napríklad znamená zvýšenie prídavku na dieťa? Nárok naň má každá rodina s dieťaťom bez ohľadu na to, ako sa rodičia správajú. Preto zvýšenie prídavku na dieťa znižuje cenu dieťaťa (a tým zvyšuje dopyt po ňom) pre všetkých rodičov bez ohľadu na to, či sú to rodičia zlí či dobrí, zodpovední či nezodpovední, pracovití alebo nepracovití, atď.  

Treba mať na pamäti, že v našich úvahách o spravodlivosti sa opierame o predstavu priemerného občana. Jednotlivé skupiny obyvateľstva sa však svojím správaním veľmi odlišujú. Preto sa nespravodlivosť netýka každého. Napríklad verejnosť hľadí s určitou nespokojnosťou na časť rómskeho etnika, ktorá sa vyznačuje vyšším počtom detí, pričom rodičia sú nezamestnaní a perspektíva ich detí je tiež rovnaká. To je odvrátená stránka zvyšovania prídavkov na dieťa.

Znížením ceny dieťaťa pre všetkých rodičov, a teda zvyšovaním dopytu po ňom, by bola aj finančná podpora pri získavaní bývania.

Poznámka k daňovému bonusu

Zvýšenie daňového bonusu znamená zníženie ceny dieťaťa (a teda zvýšenie dopytu po ňom) pre všetkých pracujúcich rodičov. Ide o lepší nástroj politiky ako prídavok na dieťa. Zdieľať

Daňový bonus uzrel svetlo sveta v slovenskom sociálnom systéme zhruba pred pätnástimi rokmi. Je to zníženie dane z príjmu rodičom dieťaťa o pevne danú čiastku. Čo znamená teda zvýšenie daňového bonusu? Znamená zníženie ceny dieťaťa (a teda zvýšenie dopytu po ňom) pre všetkých pracujúcich rodičov. Len pre pracujúcich rodičov. U pracujúceho rodiča je (v priemere) vyšší predpoklad, že bude vychovávať svoje deti ako zodpovedných občanov, ako u nezamestnaných (či nezamestnateľných) oboch rodičov. Samozrejme, stopercentnú istotu, že dieťa bude vychované dobre a bude zodpovedným občanom, ani v takom prípade nemáme.

Daňový bonus (a iné možné daňové úľavy za deti) však právom môžeme považovať za lepší nástroj politiky ako prídavok na dieťa.

Rodičovský dôchodkový pilier

Na Slovensku prišiel s myšlienkou rodičovského dôchodkového piliera pred jedenástimi rokmi autor týchto riadkov. Pripomeňme si, o čo ide. Občan – dôchodca, ktorý má deti, by mal poberať okrem dôchodku, ako ho poznáme teraz, ešte iný dôchodok. Tento iný dôchodok sme nazvali rodičovským pilierom.

Dôchodok, ako ho poznáme doteraz (z I. priebežného piliera aj z II. sporivého piliera) je tým vyšší, čím viac dôchodca odviedol do štátneho systému dôchodkového zabezpečenia počas svojej produktívnej etapy života. Výška dôchodku z rodičovského piliera by sa odvíjala od detí dôchodcu.

Závislosť od detí treba upresniť. Sú dve možnosti, čo to má znamenať. Prvou možnosťou je jednoduché pravidlo: čím viac detí, tým vyšší dôchodok z rodičovského piliera. To znamená bez ďalšieho prihliadnutia k tomu, ako sú tieto deti vychované, či pracujú a podobne. Takýto spôsob rodičovského piliera znižuje teda cenu dieťaťa pre všetkých rodičov bez rozdielu a teda zvyšuje dopyt po dieťati u všetkých rodičov. Podobne to bolo pri prídavkoch na dieťa.

Na Slovensku by sa takéto opatrenie stretlo s určitou nevôľou, lebo prevláda názor (dajme teraz bokom, či je pravdivý alebo nie), že určitá časť slovenskej populácie plodí viac detí, ktoré nevie vychovať k prospešnosti pre celú spoločnosť. Hovoríme o už spomínanej časti rómskej populácie. Preto je namieste pripomenúť, že nie hocijaké zvýšenie pôrodnosti rieši náš demografický problém.

Čím viac pracujúce deti odvedú do systému dôchodkového zabezpečenia, tým vyšší má mať ich rodič dôchodok z rodičovského piliera. Tento druhý spôsob rodičovského piliera znižuje cenu dieťaťa pre všetkých rodičov dobre vychovaných detí, ktoré pracujú. Zdieľať

Preto som sa prihováral a stále sa prihováram za druhé riešenie, ako zaviesť rodičovský pilier. Nárok na vyšší dôchodok nemá vzniknúť automaticky narodením dieťaťa. Treba počkať, kým dieťa dorastie, a sledovať, koľko toto pracujúce dieťa odvádza do štátneho systému dôchodkového zabezpečenia. Inými slovami, tento druhý spôsob zavedenia rodičovského piliera by fungoval takto: čím viac pracujúce deti odvedú do systému dôchodkového zabezpečenia, tým vyšší má mať ich rodič dôchodok z rodičovského piliera.

Tento druhý spôsob rodičovského piliera znižuje cenu dieťaťa pre všetkých rodičov dobre vychovaných detí, ktoré pracujú. Znižuje cenu dobrého dieťaťa, ktoré bude pracovať. A teda zvyšuje dopyt po dobre vychovanom, pracujúcom dieťati.

Ilustračné foto: facebook.com/Matteo Paciotti (CC BY 2.0)

Diskusia o rodičovskom pilieri v zahraničí

Úvahy o zavedení prídavného dôchodku, pre ktorý sme zaviedli pojem rodičovský pilier, sa už desaťročia objavujú v Nemecku. Zrejme ako prvý ju presadzoval už v 50. rokoch minulého storočia popredný nemecký ekonóm Wilfrid Schreiber (1904 – 1975). Navrhuje sa aj v správe Bertelsmannovej nadácie z roku 2014, ktorú spomíname v Zamyslení 2. Navrhuje ju aj správa „Starke Familie“, ktorú vypracoval pre Nadáciu Roberta Boscha v roku 2005 tím vedený bývalým saským premiérom Kurtom Biedenkopfom. Propaguje ju i súčasný nemecký ekonóm č. 1 Hans Werner Sinn. V Nemecku sa tento typ dôchodku nazýva „Kinderrente“.

Nemci sa k návrhu často v diskusiách vracajú, pravdou je, že návrh nebol nikdy zrealizovaný. Opatrenie, ktoré pripomína rodičovský pilier prvého typu, však bolo schválené v Rusku v roku 2006. Federálny zákon o podpore rodín ustanovil sumu štvrť milióna rubľov pre rodičov s druhým, tretím a ďalším dieťaťom, z ktorej rodičia môžu čerpať rôznymi spôsobmi, okrem iného si z nej môžu zvýšiť svoj dôchodok.

Bilančná výhoda rodičovského piliera

Nezabúdajme, že naše úvahy stále smerujú k zníženiu čísla B – A, a teda k vyrovnanému finančnému toku od štátu k priemernému občanovi a naspäť. Už sme spomínali, že to možno urobiť buď znížením B, alebo zvýšením A. Zníženie B, teda výberu daní a odvodov, však vytvára tlak aj na zníženie A (podpora rodín s deťmi, dôchodky, zdravotná starostlivosť, školstvo...). Podobne zvýšenie A vytvára tlak na výber daní a odvodov, teda na zvýšenie B. Ako sme spomenuli, hľadať zdroje na zvyšovanie A bez zvýšenia B je neľahkou politickou rozpočtovou úlohou.

Ak by sme realizovali rodičovský dôchodkový pilier druhého typu takým spôsobom, že časť odvodov pracujúcich detí by sa použila na dôchodok z rodičovského piliera priamo pre ich rodičov, potom túto časť odvodov netreba zarátavať do toku od občana k štátu, lebo je to de facto tok v rámci rodiny (i keď evidovaný štátom). O túto čiastku sa teda B znižuje, čím sa vytvára predpoklad i zníženia rozdielu B – A.  

Štátom garantovaný dôchodok a zdravotné zabezpečenie nemožno zrušiť

Sociálnu politiku štátu treba reformovať presadzovaním jednoznačného princípu, a síce, že deti sú garantom fungovania tejto politiky. Zdieľať

Občas niektorí ľudia, ktorí správne pochopili zradnosť zavedenia štátnych dôchodkov a štátneho zdravotného zabezpečenia, podliehajú nesprávnemu radikalizmu a hlásajú úplné alebo takmer úplné zrušenie štátnych starobných dôchodkov. To predsa nie je možné. Jednak si na ne ľudia zvykli, jednak predsa roky odvádzali odvody na dôchodky a zdravotné zabezpečenie pre iných.

Sociálnu politiku štátu však treba reformovať presadzovaním jednoznačného princípu, a síce, že deti sú garantom fungovania tejto politiky. Rodičovský dôchodkový pilier má jednu nespochybniteľnú výhodu oproti všetkým ostatným platbám od štátu k rodinám s malými deťmi. Všetky platby štátu smerom k rodine, ktorá má ešte len malé deti, ako sú prídavky, daňové úľavy či podpora bývania, síce znižujú cenu dieťaťa (a zvyšujú dopyt po ňom), ale negarantujú, že bude splnené očakávanie štátu, že dieťa vyrastie v slušného daňového poplatníka. Naplnenie tohto očakávania nie je štátom vymáhateľné. Tie očakávania sa naplnia so značne veľkou pravdepodobnosťou, ale nie s istotou. Dieťa môže vyrásť v nepracujúceho asociála alebo emigrovať, a tým platiť dane a odvody v inej krajine.

V prípade rodičovského piliera však štát vyplatí dodatočný dôchodok až po tom, keď rodič – dôchodca skutočne vychoval už zo svojich detí platcov daní a odvodov. Rodičovský pilier je teda jednoznačným návratom k chápaniu detí ako investície. Opustenie chápania dieťaťa ako investície sme uviedli v Zamyslení 1 ako jednu z ekonomických príčin zníženého dopytu po deťoch.   

Záver

V tejto chvíli naše zamyslenia predbežne končíme, uvedomujúc si úlohy, ktoré treba vykonať. Je potrebné pre Slovensko prepočítať pomocou predikcií podobné výpočty ako tie v Nemecku, aby sa potvrdila vysoko pravdepodobná hypotéza, že vzhľadom na demografický vývoj finančné toky od občana k štátu a späť nie sú vyrovnané. Na ich základe potom treba navrhnúť konkrétnu reformu sociálnej politiky štátu voči rodine, ktorá finančné toky medzi štátom a občanom vyrovná, a to tým, že finančne posilní rodiny s deťmi. To už nie je úloha pre jednotlivca.

Poďakovanie autora: Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí diskutovali k tejto sérii článkov o demografii. Mnohé ich príspevky mi pomohli k vylepšeniu argumentácie a presnejšiemu vysvetľovaniu problému.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo