Kde Francúz Houellebecq končí, Slovák Jurík nadväzuje

Kde Francúz Houellebecq končí, Slovák Jurík nadväzuje

Maskovaný zabijak IS, známy ako „Džihádista John“. V skutočnosti Londýnčan Mohammed Emwazi. Ilustračné FOTO TASR/AP

Islamizácia Európy ako literárna fikcia a čo hovoria populačné odhady do roku 2050.

Západnú Európu ovládli militantní islamisti. V uliciach miest niekdajšieho Nemecka sa odohrávajú scény, aké poznáme zo spravodajstva o vyčíňaní Islamského štátu, či afganského Talibanu. Náboženská polícia zabíja na počkanie.

Naproti tomu, stredovýchodná Európa prepadla nacionálnemu šovinizmu. Bratislava má ulice, pomenované po konšpirátoroch, kým polovojenské skupiny sa pretransformovali na vyberačov výpalného. O vplyv nad Slovenskom súperia ruská a poľská tajná služba.

Obe časti Európy sú zároveň nesmierne zbedačené. Obyčajný sprej proti astme sa v Bratislave stáva vzácnosťou z dovozu...

Takto vyzerá blízka budúcnosť druhej polovice 21. storočia v novom románe Martina Juríka, 2084 (vyd. Marenčin PT). Aj keď názov odkazuje na Orwella, žánrovo je toto dielo menej antiutópiou a skôr to, čomu sa hovorí „politfiction“. Teda politická fikcia, domýšľajúca dôsledky súčasných politických trendov do budúcnosti.   

Hlavnými hrdinami románu slovenského spisovateľa sú (prekvapujúco) dvaja Nemci: Ali je potomok nemeckých konvertitov na islam, ktorý pracuje ako zubný technik a žije v západoeurópskom Kalifáte. Chris sa pretĺka životom na Slovensku. Jeho rodina sem utiekla, keď sa v Nemecku začali veci rozpadať.

Ich osudy sa najskôr pred čitateľom odvíjajú paralelne, aby sa neskôr preťali v honbe za starobylým zväzkom Koránu, ktorý by mohol spustiť islamskú reformáciu a rozložiť teokratický režim Kalifátu. O knihu má záujem skupina reformných moslimov, ku ktorej sa pripojí Ali, ale tiež ruská tajná služba, ktorá vmanipuluje Chrisa do spolupráce, hoci Rusov veľmi nemusí...

Vzácne široká perspektíva

Martin Jurík, ktorý v roku 2011 debutoval politickým trilerom Kým nás smrť nerozdelí, napísal už niekoľko kníh. Doposiaľ najpozoruhodnejšia niesla názov Projekt Zenta. Román na pomedzí steampunku a alternatívnych dejín sa pokúsil o opis sveta, v ktorom sarajevský atentát nevyšiel, k prvej svetovej vojne nikdy nedošlo a Rakúsko-Uhorsko existuje aj na začiatku 21. storočia.

S románom 2084 sa Jurík púšťa na tenší ľad. No funguje to. Kniha je napísaná s ľahkosťou a jedna stránka rýchlo strieda ďalšiu. Avšak čitateľa, ktorému ide hlavne o akciu, môžu rušiť úvahovo poňaté pasáže, v ktorých autor detailne opisuje historicko-politické pozadie vzniku západoeurópskeho Kalifátu.

Na druhej strane, kto sa zaujíma o politiku, toho práve tieto časti knihy budú baviť najviac. Čítať sa dajú aj ako politický komentár výziev, ktorým čelí súčasná Európa. A miestami je to až mrazivo presný komentár.

Juríkova kniha si našla medzičasom niekoľko priaznivcov. Pochválil ju napríklad popularizátor literatúry Dado Nagy.

Známy spisovateľ Jozef Karika ju zase na Facebooku označil za jednu z najlepších slovenských kníh posledných rokov: „Nie je to extrémistická, ale ani slniečkarska kniha, autorovi sa podarilo udržať si vzácne širokú perspektívu.“   

Knihu v máji pokrstil Martin Poliačik, ale pokojne ju mohol krstiť aj Richard Sulík. Vo svojom románe Jurík totiž podrobne opisuje ako ľavicová politická korektnosť a nevhodné migračné politiky prispeli k rozkladu demokracie na západe i na východe starého kontinentu.

Témou islamizácie západnej Európy román 2084 pripomína knihu Podvolenie, ktorá vyšla francúzskemu spisovateľovi Michelovi Houellebecqovi pred tromi rokmi. Francúzi si v nej zvolia moslimského prezidenta, aby voľby v roku 2022 nevyhrala Marine Le Penová.

No ide o dve odlišné diela. Houellebecq napísal politickú satiru na francúzsku spoločnosť a jej pavučinami opradené 68-ičkárske elity. Juríkov román je viac politický komentár, zaobalený do formy pochmúrnej akčnej prózy.      

Okrem toho, Podvolenie opisuje nástup islamistov k moci. Naproti tomu, román 2084 ukazuje Európu po desaťročiach života v teokratickom režime.

Tri scenáre populačného vývoja

Houellebecqov román Podvolenie i nová Juríkova kniha 2084 naznačujú, že vízia islamizácie Európy nie je témou len pre časť politikov. Priestor pre realizáciu ponúka aj obrazotvornosti umelcov zo žánru literárnej fantastiky.

No nakoľko je vôbec demograficky pravdepodobné, že by sa európske krajiny mohli stať v 21. storočí väčšinovo moslimské?

Minulý rok v novembri zverejnil americký výskumný ústav Pew Research Center správu s názvom Rastúce moslimské obyvateľstvo Európy. Mapuje v nej jednak súčasné počty i percentuálne podiely moslimov v jednotlivých európskych krajinách a súčasne ponúka tri scenáre ich možného vývoja do roku 2050.

Z takmer 521-miliónov Európanov v roku 2016 tvorili moslimovia skoro 26-miliónov, teda 4,9 percenta populácie.

V roku 2050 by v Európe mohlo žiť 36-miliónov moslimov (7,4 percenta) v prípade, že by sa imigrácia zastavila a rástli by hlavne pôrodnosťou, ktorá je u nich v priemere o jedno dieťa vyššia ako u nemoslimských Európanov (2,6 verzus 1,6 dieťaťa na ženu).

V scenári s vysokou imigráciou by počet moslimov narástol na 76-miliónov (14 percent populácie). K jeho naplneniu by došlo, keby sa vysoké imigračné toky z dôb utečeneckej krízy v roku 2015 stali natrvalo novým štandardom.  

Najpravdepodobnejší stredný scenár odhaduje pre rok 2050 jedenásťpercentný podiel moslimov na európskom obyvateľstve.  

Nižšie sa nachádza tabuľka s údajmi o moslimských populáciách v jednotlivých európskych krajinách, aj odhady ich nárastu do polovice tohto storočia:      

Percentuálny podiel moslimského obyvateľstva na populácii európskych krajín v súčasnosti a tri odhady jeho vývoja do roku 2050.  

Krajina

Podiel moslimského obyvateľstva 2016 (%)

Projekcia 2050, scenár nulovej migrácie (%)

Projekcia 2050,

stredný scenár migrácie (%)

Projekcia 2050,

scenár vysokej migrácie (%)

Belgicko

7,6

11,1

15,1

18,2

Bulharsko

11,1

12,5

9,2

11,6

Cyprus

25,4

25,5

26,6

28,3

Česká republika

0,2

0,2

1,1

1,2

Dánsko

5,4

7,6

11,9

16,0

Estónsko

0,2

0,2

0,8

1,0

Fínsko

2,7

4,2

11,4

15,0

Francúzsko

8,8

12,7

17,4

18,0

Grécko

5,7

6,3

8,1

9,7

Holandsko

7,1

9,1

12,5

15,2

Chorvátsko

1,6

1,8

2,0

2,1

Írsko

1,4

1,6

4,3

4,4

Litva

0,1

0,1

0,1

0,2

Lotyšsko

0,2

0,2

0,2

0,4

Luxembursko

3,2

3,4

6,7

9,9

Maďarsko

0,4

0,4

1,3

4,5

Malta

2,6

3,2

9,3

16,2

Nemecko

6,1

8,7

10,8

19,7

Nórsko

5,7

7,2

13,4

17,0

Poľsko

0,0

0,0

0,2

0,2

Portugalsko

0,4

0,5

2,5

2,5

Rakúsko

6,9

9,3

10,6

19,9

Rumunsko

0,4

0,4

0,8

0,9

Slovensko

0,1

0,1

0,6

0,7

Slovinsko

3,8

4,3

5,0

5,2

Spojené kráľovstvo

6,3

9,7

16,7

17,2

Španielsko

2,6

4,6

6,8

7,2

Švajčiarsko

6,1

8,2

10,3

12,9

Švédsko

8,1

11,1

20,5

30,6

Taliansko

4,8

8,3

12,4

14,1

Európa celkovo

4,9

7,4

11,2

14,0

Spracované podľa: Pew Research Center, Nov. 29, 2017, „Europe´s Growing Muslim Population“.

Čo z týchto dát vyplýva?

Ani podľa scenára s najvyššou migráciou by sa islam v žiadnej európskej krajine nestal väčšinovým náboženstvom. Najväčší podiel moslimského obyvateľstva by v takom prípade malo Švédsko (30,6 percenta).

V Rakúsku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku, či v Spojenom kráľovstve by sa podiel moslimov blížil k 20 percentám. Naopak, v postkomunistických krajinách, vrátane Slovenska, by podiel moslimov naďalej zostal zanedbateľný.

Podľa stredného scenára by u nás v roku 2050 žilo 30-tisíc, podľa vysokého scenára 40-tisíc moslimov. V oboch prípadoch by to bolo menej ako 1 percento obyvateľstva SR.

Správa Pew Research Center nešla až na úroveň miest, no dá sa predpokladať, že tak ako teraz, aj v roku 2050 bude rozloženie európskeho moslimského obyvateľstva veľmi nerovnomerné. Nielenže bude sústredené prevažne v západnej časti nášho kontinentu. Aj v prípade západoeurópskych krajín zostanú moslimovia žiť zrejme hlavne v najväčších mestách, už menej na vidieku.

Napríklad v roku 2010 tvorili moslimovia 4,7 percenta obyvateľov Spojeného kráľovstva. No v rovnakom čase predstavovali až 12,4 percenta populácie Londýna. V niektorých londýnskych mestských častiach (Newham a Tower Hamlets) už vtedy moslimovia dosahovali tretinový podiel na obyvateľstve.   

Podľa údajov z roku 2016 tvoria moslimovia asi 7,6 percenta obyvateľov Belgicka, ale až 25 percent obyvateľov hlavného mesta Brusel. V mestskej časti Molenbeek je to dokonca viac ako tretina.

Diferenciácia bude pokračovať

Európski moslimovia nie sú jednoliaty celok. Do Európy prišli z celého radu odlišných etnických a sociálnych kontextov. Nezriedka si priniesli so sebou aj históriu vzájomných rozporov, ktoré idú po rôznych líniách (sunniti verzus šiiti, Turci verzus Kurdi a podobne).

Navyše, vývoj moslimských populácií sa nezastavil ani po ich príchode na náš kontinent. Život v pluralitných západoeurópskych spoločnostiach spôsobuje, že aj ľudia s migračným pozadím sa postupne ďalej názorovo diferencujú už pod vplyvom zlomových línií, ktoré vládnu v novej vlasti.

Vidieť to aj na politike. Napríklad Nemecko má skupinu svojich moslimských radikálov. No zároveň má moslimov, či ľudí moslimského pôvodu, ktorí sa angažujú v tradičných politických stranách všetkých orientácií, vrátane zelených, sociálnej demokracie, liberálov, či kresťanskej demokracie. 

Možnosť, že sa moslimovia stanú v krajine väčšinou a ostatným svoje pravidlá vďaka tomu demokraticky nanútia je málo pravdepodobná. No ak budú moslimovia tvoriť desať-dvadsať percent populácie, aj tak to bude znamenať kvalitatívne inú situáciu, než načo boli západoeurópske národy zvyknuté z čias, kedy boli nábožensky homogénnejšie.

Nepredvídateľné udalosti

Hoci nastolenie islamistického teokratického režimu ako v Juríkovom románe je nepravdepodobné, vylúčiť nemožno nekonečné politické naťahovačky o burky v uliciach, burkiny na kúpaliskách, halal jedlo na štátnych školách, či obsah náboženského vyučovania. Prípadne problém paralelných spoločností, ktoré sa riadia viac vlastnými pravidlami, než štátnymi zákonmi, v mestských štvrtiach s dominanciou ľudí s migračným pozadím.

Do akej miery tieto politické naťahovačky budú sprevádzať teroristické útoky radikálnych členov skupiny a či sa natrvalo stanú všednou súčasťou života v západnej Európe, je už námetom na iný článok.

Na druhej strane, netreba strácať zo zreteľa, že budúcnosť nikdy nie je len prostou extrapoláciou toho, čo sa zdá ako súčasné alebo doterajšie trendy. Do roku 2050 (respektíve 2084) je ďaleko a vývoj ľudstva, Európy i kresťansko-moslimských vzťahov ešte ovplyvní množstvo nepredvídateľných udalostí. A tie môžu spôsobiť, že o pár desaťročí sa spoločenské konflikty budú odvíjať od niečoho úplne iného, než je súčasný huntingtonovský „stret civilizácií“.      

Preto je aj Juríkov román fajn beletria na leto. No netreba si ho zamieňať s prognostickou štúdiou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo