Spoločnosť 16. máj 2018

K príčinám nízkej pôrodnosti (Zamyslenie 1)

Vladimír Palko
Vladimír Palko
V médiách sa občas objavujú polemiky o príčinách nízkej pôrodnosti. Keďže úvah na tému nedobrého demografického vývoja na Slovensku nikdy nie je dosť, dovolím si prispieť niekoľkými poznámkami.
V médiách sa občas objavujú polemiky o príčinách nízkej pôrodnosti. Keďže úvah na tému nedobrého demografického vývoja na Slovensku nikdy nie je dosť, dovolím si prispieť niekoľkými poznámkami.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Vladimír Palko

K príčinám nízkej pôrodnosti (Zamyslenie 1)
Ilustračné foto: flickr.com/zoetnet

Niektorým vysvetleniam chýba presvedčivejšie zdôvodnenie, nezapadajú do hypotéz vedeckých disciplín, ktoré sa o hľadanie príčin pokúšajú. Problémom je najmä ponúkanie lokálneho vysvetlenia globálneho javu, čo nesedí.

Klesajúca pôrodnosť (pod pôrodnosťou máme na mysli úhrnnú mieru plodnosti – počet detí pripadajúcich na ženu) je totiž globálny jav. Preto treba preň hľadať globálne platné vysvetlenia. Z toho dôvodu sa nebudeme zaoberať špecificky Slovenskom, ale svetom vo všeobecnosti.

Klesajúca pôrodnosť ako globálny jav

K pochopeniu globálnosti fenoménu klesajúcej pôrodnosti nám môžu byť nápomocné nasledujúce body:

Celosvetová priemerná pôrodnosť je dnes 2,5 s tendenciou ďalej klesať. Pred polstoročím to bol dvojnásobok.Zdieľať

1. Je to jav globálny v priestore. Spomedzi tých zhruba dvesto krajín sveta je iba niekoľko takých, kde pôrodnosť neklesá. Poväčšine pokles je prudký, t. j. nie o desatiny, ale o jednotky. Zároveň je to jav globálny i v čase. Nebavíme sa o vývoji za posledných desať či dvadsať rokov, ale za posledných zhruba sto rokov. Celosvetová priemerná pôrodnosť je dnes 2,5 s tendenciou ďalej klesať. Pred polstoročím to bol dvojnásobok.

2. Pôrodnosť klesá a počet obyvateľov rastie. Pokiaľ je pôrodnosť v krajine väčšia ako hodnota zachovania aktuálneho stavu obyvateľstva, za ktorú sa považuje číslo 2,1, tak v tom nie je žiadny paradox. Paradoxom sa zdá byť, že počet obyvateľov rastie aj v tej stovke krajín, kde pôrodnosť je už dávno pod hodnotou 2,1. Ale aj to je paradox zdanlivý. Svet totiž prežíva celé posledné storočie bezprecedentnú revolúciu zdravia a nárastu blahobytu. Priemerný ľudský vek sa za polstoročie predĺžil o 20 rokov. Pokles počtu obyvateľov v krajine preto poklesne až mnoho desaťročí potom, čo pôrodnosť poklesne pod 2,1. Niekoľko málo krajín tento stav už dosiahlo. Najuvádzanejším príkladom je Japonsko, ktorého počet obyvateľov ročne klesá o vyše 200-tisíc. V Európe sú to pobaltské krajiny, Srbsko, pred pár rokmi sa skončilo dosť dlhé obdobie dramatického poklesu obyvateľstva v Rusku.

3. Globálnosť klesajúcej pôrodnosti je zaujímavým dôkazom prepojenosti ľudských osudov v rámci ľudstva vo všeobecnosti. Obdobie štyridsiatich rokov po 2. svetovej vojne sme nazývali bipolárnym svetom. Pritom na nás všetkých pôsobili tie isté ohromné ekonomické sily, tlačiace nás k nízkej pôrodnosti. V porovnaní s týmito silami i taká epochálna udalosť ako pád komunizmu neovplyvnila vývoj pôrodnosti v postkomunistických krajinách rozhodujúcim spôsobom.

4. Kontinentálny vývoj je nerovnomerný. Všetky kontinenty okrem Afriky sú tesne (Ázia, Amerika) alebo hlboko (Európa) pod celosvetovým priemerom, Afrika je výrazne nad. Najfertilnejšie krajiny tvoria geograficky pomerne súvislý celok islamských krajín. Je to pás subsaharskej Afriky od Senegalu cez Mali, Niger, Sudán, Somálsko, pokračujúci za Červeným morom Jemenom a potom za Perzským zálivom Pakistanom a Afganistanom.

5. Domnelý nekontrolovateľný nárast obyvateľstva Zeme do počtov hroziacich ekologickou či inou katastrofou zrejme nehrozí. Krivka rastu počtu obyvateľov, ktorá bola v 20. storočí exponenciálnou, sa stala za posledné desaťročia lineárnou a zdá sa, že prechádza do konkávneho tvaru (rastie, ale rast je stále menší). Po dosiahnutí desiatich miliárd je v druhej polovici 21. storočia dosť pravdepodobný mierny pokles obyvateľstva Zeme.

Pôrodnosť klesajúca pod záchovnú hodnotu

Problém pre krajinu nastáva, keď pôrodnosť klesne pod záchovnú hranicu 2,1. Platí toto:

Tento problém majú dnes všetky (!) krajiny v Európe vrátane Ruska. Juh a východ a Nemecko majú pôrodnosť pod 1,5,  Západ (Francúzsko, Veľká Británia) tesne pod 2, Sever niekde medzi 1,5 a 2.Zdieľať

1. Tento problém majú dnes všetky (!) krajiny v Európe vrátane Ruska. Juh a východ a Nemecko majú pôrodnosť pod 1,5,  Západ (Francúzsko, Veľká Británia) tesne pod 2, Sever niekde medzi 1,5 a 2.

2. Severná Amerika ide pod 2. Kanada je tam už dávno, USA sa pod 2 dostávajú v poslednom období, pričom u amerických bielych žien európskeho pôvodu je to asi o jednu-dve desatiny menej od amerického priemeru.

3. Menej známy fakt je, že i mnohé ľudnaté ázijské krajiny majú pôrodnosť hlboko pod 2. Je to predovšetkým Čína, Thajsko, už spomínané Japonsko.

4. V islamských krajinách sa pôrodnosť pod záchovnú hodnotu nevyskytuje takmer vôbec (!). Výnimkou sú Irán (1,7) a Turecko (2).

Ekonomická terminológia: cena dieťaťa a dopyt po deťoch

Demografickým poklesom sa zaoberá viac vedeckých disciplín, každá z nich používa svoje pojmy a metódy. Napohľad sa môže zdať, že dochádzajú k rôznym príčinám, ale je to len rozdielom v pojmoch, s ktorými pracujú. Jednou z disciplín je aj ekonómia.

V posledných desaťročiach urobili ekonómovia pod vedením Garyho Beckera prielom do sociológie a začali vysvetľovať metódami mikroekonómie, dovtedy využívané len v trhových vzťahoch, aj správanie ľudí v netrhových vzťahoch, napríklad v rodine. Becker si za to vyslúžil Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 1992. Zdôrazňujem, že nepatrím k vášnivým beckerovcom a domnievam sa, že za istou hranicou racionalistické využívanie beckerovskej metódy vedie k iracionálnym výsledkom. Beckerova metóda potrebuje obmedzenie v podobe biblickej morálky (V. Palko: Možno zachrániť Garyho Beckera? Impulz 1, 2016).

Na čitateľa môže pôsobiť rušivo používanie ekonomických pojmov v takej netrhovej oblasti, ako je rodina. Treba si byť vedomý toho, že tie pojmy tam majú iný význam. Kľúčovým pojmom je cena dieťaťa. Samozrejme sa tým nemyslí množstvo peňazí, za ktoré si dieťa kúpite na trhu, lebo deti sa na trhu nekupujú. Myslí sa tým to, čo vás to dieťa stojí, keď mu poskytujete stravu, ošatenie, bývanie atď. Do ceny dieťaťa treba vždy zahrnúť aj tzv. náklady obetovanej príležitosti, čiže to, čo by ste si mohli dopriať, keby ste sa nerozhodli pre dieťa. Ďalším pojmom je krivka dopytu po deťoch, ktorá vyjadruje, koľko detí by chceli ľudia mať v závislosti od ich „ceny“.

Keď sa zmení dopyt ľudí po deťoch, mohli sa stať dve veci. Mohli sa zmeniť ľudia, teda ich preferencie. A mohla sa zmeniť cena dieťaťa.

Zmena preferencií: posun krivky dopytu

Ľudia menia svoje preferencie a tak sa mení i ich túžba po deťoch. Niekedy je v móde mať viac detí, niekedy menej. Môže ísť o zmenu morálky, voľbu pohodlnejšieho života, môže ísť o stratu náboženského zápalu, zmyslu pre transcendentno, môže ísť o prispôsobenie sa kultúrnemu prostrediu, ktoré je nepriateľské viacdetným rodinám. Cena dieťaťa sa pritom nemusí meniť, čiže nejde o ekonomické príčiny.

Čo sa deje vtedy s krivkou dopytu, vyjadruje obrázok č. 1. Cena dieťaťa p ostáva nezmenená, ale pôvodná krivka dopytu vyjadrená súvislou čiarou sa posunie doľava. Posunutá krivka dopytu (posun prebieha smerom vľavo) je vyjadrená prerušovanou čiarou. Pri zachovanej cene p teda množstvo žiadaných detí poklesne z hodnoty Q1 na Q2.  

Obrázok č. 1

Ako sa morálka a preferencie menia k horšiemu, tak sa, samozrejme, môžu meniť i k lepšiemu. Preto nemožno namietať proti apelom na prijatie detí. Apelovať môže cirkev i verejne činné osoby vrátane tých politických, i keď tam to môže byť riskantné. Rodičia môžu citlivo viesť svoje deti k tomu, aby v dospelosti prijali viac detí.

I keď je namieste určitá skepsa, apel nemusí byť bez účinku. Zmena morálky v prospech prijatia viac detí v reči mikroekonómie znamená, že krivka dopytu sa posunie doprava. Keďže tí ľudia sa zmenili, zmenila sa ich krivka dopytu po deťoch.

Zmena ceny dieťaťa: posun pozdĺž krivky dopytu

Mnohí čitatelia sa iste stretli so sociologickými prieskumami, v ktorých respondenti uvádzali, aký počet detí by považovali pre seba za ideálny. Tento ideálny počet bol v priemere vyšší, ako bol skutočný počet ich detí. Čo tento rozdiel hovoril? Veď respondenti spravidla predsa mohli ten ideálny počet detí mať, ak by si ho tak veľmi želali. Ten rozdiel znamená, že respondenti si nechceli dopriať ďalšie dieťa za cenu toho, že by sa museli vzdať istého blahobytu, pohodlia alebo peňazí (napr. zárobok ženy). Nezabúdajme, že vzdanie sa onoho blahobytu a pohodlia patrí k spomínaným nákladom obetovanej príležitosti, a teda je súčasťou ceny dieťaťa. A najmä to znamená, že keby tá cena bola iná, nižšia, tak by si to dieťa radi dovolili.  

Graficky je to vyjadrené na obrázku č. 2.

Obrázok č. 2

Keď z nejakých príčin cena dieťaťa stúpne z hodnoty p1 na hodnotu p2, spravidla to má za následok pokles záujmu rodičov o ďalšie deti. Teda množstvo žiadaných detí poklesne z Q1 na menšiu hodnotu Q2. Krivka dopytu sa nijako nezmenila, veď ľudia sa nezmenili. Len sme sa posunuli z jedného bodu krivky na iný bod tej istej krivky.

20. storočie – nárast ceny dieťaťa

V 20. storočí sa globálne udiali celospoločenské zmeny, ktoré zvýšili cenu dieťaťa, čo sa mohlo podpísať na znížení dopytu po deťoch, teda na znížení pôrodnosti.Zdieľať

Gary Becker a iní ekonómovia upozorňujú na to, že v 20. storočí sa globálne udiali celospoločenské zmeny, ktoré zvýšili cenu dieťaťa, čo sa na základe vyššie uvedeného mohlo podpísať na znížení dopytu po deťoch, teda na znížení pôrodnosti. Uveďme niektoré z faktorov nárastu ceny dieťaťa:

1. Zmena agrárneho charakteru spoločnosti na industriálny a postindustriálny. V poľnohospodárskych rodinách znamenala práca odrasteného dieťaťa ekonomický prínos, ktorý znižoval cenu dieťaťa. Rodina si okrem toho produkovala vlastnú stravu a občas i oblečenie, čo cenu ďalej znižovalo. Preto bola cena dieťaťa nižšia ako v mestách, čo bolo vidno na podstatne vyššej pôrodnosti na vidieku. I mnohí slovenskí osemdesiatnici spomínajú, ako v detstve pásli kravy. Pokles počtu ľudí v poľnohospodárstve, mechanizácia a nové technológie odbúrali prínos práce mladistvých. So zavedením povinnej školskej dochádzky boli náklady na dopravu detí do školy vyššie ako v mestách. Pôrodnosť v mestách a na vidieku sa vyrovnala.

2. Zapojenie žien do trhu práce sa stalo kľúčovým faktorom zvýšenia ceny dieťaťa. Žena v domácnosti otehotnením, donosením a výchovou dieťaťa o žiadnu mzdu neprichádza. U zamestnanej ženy však mzda, ktorú pre tehotenstvo a pobyt doma s dieťaťom nezarobí, sa stáva súčasťou ceny dieťaťa a tak tú cenu dvíha. Nejde iba o čas na materskej dovolenke. Zamestnaná žena voľbou dieťaťa tiež prerušuje investovanie do svojho ľudského kapitálu na trhu práce, ktoré by jej prinieslo zvýšenie mzdy v budúcnosti. I táto stratená príležitosť sa zaratúva do ceny dieťaťa.

3. Koniec dieťaťa ako investície. V minulosti boli investíciou, lebo zaručovali zaopatrenie v starobe. Zavedenie štátneho dôchodkového systému v poslednom storočí znamenalo zastavenie či prinajmenšom zníženie transferov od detí k ich rodičom v starobe. Štát túto väzbu preťal. Môžeme to chápať i ako ďalšie zvýšenie ceny dieťaťa v tom zmysle, že v období pred štátnymi dôchodkami transfery od detí k rodičom tú cenu znižovali. Matematicko-ekonomické modely ekonómov preto ukazujú, že zníženie pôrodnosti je i dôsledkom štátneho dôchodkového systému. Pripomeňme, že to platí ako o priebežnom pileri, tak i o sporivom pilieri, ktoré na Slovensku poznáme pod názvom I. a II. pilier. Podobne ako dôchodkové poistenie však pôsobí i zdravotné poistenie. Na Slovensku každé druhé euro vydané na zdravotné poistenie ide na úhradu zdravotníckych služieb dôchodcom. Je to akýsi „zdravotnícky dôchodok“.

Nuž a všetky tieto (aj iné) zvyšovania ceny dieťaťa prispeli k zníženiu pôrodnosti v mnohých krajinách sveta, najmä v rámci Západu.

Nabudúce si povieme, ako demografický vývoj spôsobuje medzigeneračnú sociálnu nespravodlivosť.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0