Blázniví, ale takým správnym spôsobom

Blázniví, ale takým správnym spôsobom

Snímka z filmu O bohoch a ľuďoch. Foto: npr.org

Potrebujeme rozumnosť: cnosť, ktorá nám umožní aplikovať všeobecné princípy na špecifickú situáciu.

V súčasnosti viacej počúvame o cnostiach, ale nie dosť o tej, ktorá bola nazvaná „matkou všetkých cností“, rozumnosti. Rozumnosť sa príliš často chápe a občas aj prekladá ako opatrnosť či obozretnosť. Preto keď moderní ľudia počujú, že pre Tomáša a Aristotela je rozumnosť predpokladom ostatných cností, pôsobí to zvláštne, dokonca protirečivo. Byť „rozumný“ sa zdá byť opakom toho, keď je niekto odvážny.

Svojim študentom púšťam úžasný film O bohoch a ľuďoch o francúzskych trapistických mníchoch umučených v Alžírsku, u ktorých práve prebieha proces blahorečenia. Študentov sa pýtam, či bolo od týchto mníchov „rozumné“ rozhodnúť sa zostať v Alžírsku, keď vedeli, že v ich oblasti sú teroristi, ktorí zabíjajú cudzincov, zvlášť kresťanov.

Ich bezprostrednou odpoveďou je, že to bolo veľmi nerozumné. „Boli to blázni,“ povedala jedna študentka. „Takže si myslíte, že urobili chybu, keď zostali?“ „Nie, urobili správnu vec.“ „Ale boli to blázni...“ „Áno,“ povedala jedna mladá žena. „Boli to blázni – ale takí správni.“

„Takže si myslíte, že mnísi v Alžírsku urobili chybu, keď zostali?“ „Nie, urobili správnu vec.“ „Ale boli to blázni...“ „Áno,“ povedala jedna mladá žena. „Boli to blázni – ale takí správni.“ Zdieľať

V kultúre, ktorá si tak veľmi cení individuálnu autonómiu, ako tá naša, musíme vyjadriť klasické chápanie rozumnosti práve takto – ako to, vďaka čomu ľudia riskujú život pre iných: je to bláznovstvo, ale správne.

Mladým hasičom vravia ich starší, skúsenejší kolegovia: „Nechceme tu žiadnych hrdinov!” Samozrejme, všetci sú hrdinovia vďaka tomu, čo robia každý deň. Čo teda chcú títo starší a skúsenejší hasiči povedať? To, že nemáte len tak vbehnúť do horiacej budovy. Je to hlúposť a pravdepodobne sa iba zabijete a ostatní sa zrania pri pokuse o vašu záchranu. Odvaha znamená robiť správnu vec správnym spôsobom a v správnom čase.

Rozumnosť je rozumová cnosť, vďaka ktorej dokážeme určiť stred medzi krajnosťami. Mali by ste vbehnúť do horiacej budovy a zachrániť človeka, ktorý v nej uviazol? Ak ste vetchá 80-ročná žena a ten vnútri váži vyše 130 kíl, tak asi nie. Ak ste silný obranca s určitým výcvikom pre dobrovoľných hasičov, možno áno.

Keď sa niekto topí 350 metrov od brehu, mali by ste skočiť do vody a zachrániť ho? Nie, ak neviete plávať. Niečo by ste sa mali pokúsiť spraviťale čo by to malo byť, bude veľmi závisieť od vašich schopností a špecifických okolností. Potrebujete rozumnosť.

Medzi zástancami morálky pravidiel a morálneho relativizmu je klasické chápanie rozumnosti často nepopulárne. Moralisti pravidiel určitého druhu, ovplyvnení etikou Immanuela Kanta a presvedčením, že morálne princípy musia obsahovať „všeobecné maximy“, ktoré sa dajú za všetkých okolností aplikovať rovnakým spôsobom, majú problém s tým, čo vnímajú ako „relativizmus“ vlastný rozumnosti.

Mal by som zachrániť topiaceho sa človeka? Odpoveď má byť áno alebo nie. Máme byť schopní formulovať všeobecnú maximu, ktorá sa dá aplikovať na všetkých ľudí a na všetky okolnosti. Podľa týchto moralistov je otázkou nielen to, čo by som mal robiť ja, ale aj čo by mal robiť každý či ktokoľvek v tejto situácii.

Mohli by sme sa pokúsiť formulovať viac pravidiel, ktoré by pokryli zvláštne situácie: „Mal by si skočiť do vody a zachrániť ho – okrem prípadu, že nevieš plávať.“ A čo ak je strašná búrka? „Mal by si skočiť do vody a zachrániť ho – okrem prípadu, že nevieš plávať alebo je strašná búrka.“ Aká strašná? Jednoducho nie je možné formulovať dostatočné množstvo pravidiel, ktoré by pokryli každú eventualitu. Potrebujeme rozumnosť: cnosť, ktorá nám umožní aplikovať všeobecné princípy na špecifickú situáciu.

To, čo rozumnosť káže spraviť, aspoň sčasti „závisí“ od osoby a situácie, a preto to bude striktným moralistom pravidiel príliš pripomínať „situačnú etiku“ a „morálny relativizmus“. Morálnym relativistom sa však klasické chápanie rozumnosti nebude asi páčiť o nič viac než moralistom pravidiel, pretože „stred“ je podľa neho objektívna miera.

Morálnym relativistom sa klasické chápanie rozumnosti nebude asi páčiť o nič viac než moralistom pravidiel, pretože „stred“ je podľa neho objektívna miera. Zdieľať

Podľa tohto pohľadu sa rozumnosť nepodobá na moderné chápania svedomia, ktoré ľudí povzbudzujú rozhodnúť sa, čo je správne „pre nich“. Keď príde na alkohol, umiernený stred sa u vás a u mňa možno líši, no ani jeden z nás by nemal šoférovať pod vplyvom. A či som alebo nie som schopný jazdiť bezpečne, nie je subjektívna vec.

Preto keď sa vám pri dverách zjavia židovskí utečenci unikajúci pred nacistami, mali by ste spraviť všetko, čo je vo vašich silách, aby ste im pomohli, či už máte, alebo nemáte „pocit“, že by ste mali. Čo presne by ste mali spraviť, na to potrebujete rozumnosť. Rozumný človek aplikuje všeobecný princíp o ochrane ľudského života na túto konkrétnu okolnosť a spraví si úsudok: „Musím týmto ľuďom pomôcť, ako najlepšie viem.“

Preto keď je výsledkom sexuálneho styku nenarodené dieťa, cnosť rozumnosti po prvé diktuje, že ukončiť život tohto dieťaťa neprichádza do úvahy. Bodka. A či už budem toto dieťa vychovávať alebo ho ponúknem na adopciu, predstavuje ďalší úsudok rozumnosti.

Pomoc židovským utečencom a donosenie dieťaťa si vyžaduje odvahu. Dokonca aj duchaprítomnosť na uskutočnenie tohto úsudku si vyžaduje odvahu. Toto je jeden z dôvodov, prečo Aristoteles a Akvinský často hovorili, že cnosti sú prepojené.

Ľudia často hovoria o „svedomí“, akoby sa týkalo iba mysle, akoby na naše rozhodnutia nemali vplyv naše túžby, vášne a predsudky. Na rozvoj cnosti rozumnosti by sme sa však mali zamerať zároveň s ostatnými morálnymi cnosťami, ktoré nám spoločne umožňujú vynášať múdre morálne súdy.

Toto znamená, že máme nielen dodržiavať pravidlá bez toho, aby sme chápali, na aké ciele majú pravidlá slúžiť, ale aj robiť nielen to, čo ja „cítim“, že je najlepšie, a pritom si neuvedomovať, že moje „pocity“ sú možno výsledkom zbabelosti, nemiernosti či zaujatosti. Rozumnosť znamená múdro, odvážne a umiernene aplikovať objektívne všeobecné princípy na špecifické okolnosti spolu s cnosťami, ktoré formuje láska.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšou knihou je Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov).

Pôvodný text: Crazy in the Right Way.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo