Lukáš Meravý je 33-ročný slovenský právnik a tlmočník, ktorý vyštudoval na Viedenskej univerzite a profesionálne pôsobí v Rakúsku. Mám ho na Facebooku medzi priateľmi.

Keď tento týždeň Eduard Heger oznámil štart svojej strany Demokrati, Lukáš na sociálnej sieti napísal pôsobivý status o tom, prečo vo februári vstúpil do strany Spolu, ktorá sa stala základom nového projektu súčasného predsedu vlády.

Hoci jeho status nie je oficiálnym stanoviskom strany Demokrati, len osobným vyznaním jedného člena, pokladal som ho za zaujímavý, lebo v niečom možno artikuluje širší generačný pocit. Lukáš súhlasil s tým, aby som jeho status zdieľal v článku. Môžete si ho prečítať tu:

Status je napísaný priamočiaro a politicky nekorektne, no ide súčasne o to najsilnejšie, čo od niekoho zo strany Demokrati doposiaľ zaznelo. Lukáš Meravý odôvodňuje svoje politické angažovanie skúsenosťami Slováka v rakúskej spoločnosti.

Pod uhladeným povrchom naši juhozápadní susedia často skrývajú konformitu a tamojšej politike sa nevyhýbajú škandály, nie nepodobné tým u nás. Občasné prejavy rakúskej povýšenosti voči „Východoeurópanom“ teda nie sú namieste.

Lukáš opisuje aj dve osobné skúsenosti: grilovačku, na ktorej členovia rakúskej armády v neformálnom prostredí vraj priznali, že vojnu na Ukrajine vnímajú najmä ako ohrozenie vlastného pohodlia, nie ako životný zápas konkrétneho národa za vlastné sebaurčenie. A popri tom opisuje skúsenosť z rakúskeho súdu, na ktorom sa údajne nezákonne postupovalo voči slovenskej obžalovanej…

„Som pravicový demokrat,“ píše Lukáš Meravý vo svojom statuse. „Hovorím plynulo po nemecky a anglicky. Ale táto adorácia a skláňanie pred západnou Európou musí skončiť. A samého ma šokuje, že naši akože národní politici sa nikdy k tomuto nemali.“

Lukášovi sa páči asertívna forma kritiky, akú zvolil minister zahraničných vecí Rastislav Káčer voči Budapešti, za jej podkladanie sa Putinovmu Rusku. Rovnaké „kolaborantské“ prejavy vníma vo Viedni, ktoré by si tiež zaslúžili adekvátnu reakciu.

Vyblednutý vzor

Facebookové vyznanie Lukáša Meravého akoby potvrdzovalo tézu, ktorú už niekoľko rokov razí bulharský politológ Ivan Krastev: západná Európa počas posledných troch desaťročí stratila pre obyvateľov postkomunistických krajín mnoho zo svojho lesku i príťažlivosti.

Bezprostredne po páde železnej opony boli na programe dňa integrácia do EÚ a približovanie sa Západu. Ten bol pre naše spoločnosti vzorom, ako to treba robiť v skoro každej oblasti.

No čím lepšie poznáme západnú Európu zblízka – mnohí z nás tam študovali alebo pracovali –, tým viac si všímame aj niektoré jej odvrátené stránky, ktoré u nás zavádzať v žiadnom prípade nechceme. A, naopak, učíme sa oceňovať niektoré vlastnosti našich spoločností, ktoré by mali zostať zachované.

Nekritické preberanie západných vzorov nahradilo kritické rozlišovanie – ide o trend logický a súčasne nie nevyhnutne negatívny. Je prejavom sebavedomia vyberať si, čo zo zahraničných vzorov prevezmeme a aké prejavy nášho svojrázu si, naopak, prajeme ponechať.

Krastev o tomto fenoméne písal najmä po migračnej kríze v roku 2015, ktorú sprevádzala neochota postkomunistických členov EÚ prijímať blízkovýchodných utečencov na základe prerozdeľovacích kvót. No Meravého status naznačuje, že vojna na Ukrajine vyvoláva podobné pnutia medzi členmi EÚ, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve Ruska a cítia sa ním ohrození, a západnejšie ležiacimi štátmi, kde niektoré kruhy silne profitovali z predvojnových vzťahov s Putinovým režimom, nemajúc ani teraz rozpaky v tom pokračovať.

Meravého pranierovanie našej nekritickej fixácie na západnú Európu si zaslúži pozornosť aj preto, že pochádza od mladého Slováka so západným vzdelaním, ktorý sa zrejme ani v rakúskej spoločnosti nestratí. Svoje zlé skúsenosti neventiluje vstupom do Republiky či medzi krikľúňov zo Smeru, ale angažovaním sa v prozápadnej strane Demokrati Eduarda Hegera. A svojim krajanom, ktorí sa nachádzajú v cudzine, odkazuje:

„Problém nás Slovákov je však nasledujúci. Nevieme sa brániť. Ľudia idú pracovať do nemecky hovoriacej krajiny a nevedia po nemecky. Nepoznajú zákony. Inak povedané, náš problém je, že sme jednoduchí a nevzdelaní.“

Inými slovami, ak hľadáte prácu v niektorej krajine západnej Európy, naučte sa dobre jazyk, poznajte svoje práva a majte odvahu sa o ne prihlásiť. Slovákom na Slovensku zase Meravý odkazuje, že máme šancu nebyť len akousi perifériou EÚ. No na to je potrebné, aby u nás fungovali základné veci…

Ako už bolo napísané, ide o jeho osobné stanovisko, nie oficiálny názor strany Demokrati. No pozorný čitateľ medzi riadkami Meravého statusu vycíti sentiment, ktorý je zrejme prítomný vo väčšej časti mladej generácie ambicióznych vzdelaných Slovákov.