Mlčiaci biskup a voľby

Každý deň čakám, či sa pražský kardinál Duka rozhodne prestať mlčať a vyjadrí sa k prezidentským voľbám. Vždy doteraz sa v kľúčovom momente ozval, aj keď za to často čelil kritike, jeho slová mali veľký spoločenský význam. Teraz mlčí, hlasito mlčí.

Možno to súvisí s tým, že o pár mesiacov končí vo svojom úrade, je teda na odchode, možno s tým, že prezident Zeman prekročil hranicu a verejne využíval a zneužíval tému cirkevných reštitúcií, najmä ich zdanenia, možno je to mlčanie v niečom hlasnejšie a naliehavejšie, ako keby sa arcibiskup Duka ozval a chce práve tým niečo povedať.

Českí a moravskí kresťania sú dnes na tom horšie, ako keď boli zosmiešňovaní. Sú prehliadaní. Nestoja prezidentským kandidátom za to, aby na nich brali ohľad, aby im venovali bilbord alebo aspoň inzerát v ich periodikách, ich témy sa nedostali medzi témy prezidentskej kampane. Kresťania sú pre prezidentských kandidátov nezaujímaví. Keď mi o tom hovorila Zdeňka Rybová, šéfredaktorka skvelého periodika RC Monitor a podpredsedníčka Hnutí pro život dnes v rozhlasovej relácii, išiel z jej slov smútok. Hlboký smútok.

Je to však ešte horšie.

Jeden významný český biskup nedávno súkromne vyjadril pohoršenie nad tým, ako Jiří Drahoš zneužil tému potratov pred prvým kolom počas TV diskusie, biskup Malý to na svojom facebooku nazval neférovým a necitlivým, išlo o moment, keď sa Drahoš svojho rivala Pavla Fischera spýtal, či by chcel v Česku zaviesť taký protipotratový zákon, aký je v Poľsku. Nonsens, iste.

Fischer ale hodenú rukavicu nezdvihol a neupozornil ho, koho tým Drahoš ťahá do kampane, aké sú to osudy, drámy a najmä tragédie, keď sú potratené deti.

Pochybujem, že tým Drahoš niečo získal, o to je to vážnejšie. Drahoš sa mal verejne hanbiť a kajať, aj západoeurópski filmári dnes s témou narábajú citlivejšie, ako to predviedol pán profesor.

Lenže Drahošovi to prešlo a Fischer s biskupom Malým ho po prvom kole aj podporili. Ozval sa ešte plzenský biskup Tomáš Holub v úplne inej veci, nepodstatnej a okrajovej, išlo o nepresvedčivé ohováranie Jiřího Drahoša, jeho angažovanie vyznelo v prospech tohto kandidáta.

Prečo to píšem. Českí a moravskí katolíci sú nám blízki, vzájomne sa inšpirujeme a práve v týchto týždňoch si pripomíname 30. výročie veľkej petičnej akcie z roku 1988 za náboženskú slobodu. Bol to pre katolíkov v obidvoch našich národoch veľký dejinný moment, ktorý sa stal súčasťou erózie a neskoršieho pádu režimu. Pol milióna veriacich sa vtedy celým menom podpísalo pod požiadavky, ktoré spochybnili totalitný režim. Bol to odvážny moment, na čele našich cirkví – v Prahe aj v slovenskom podzemí – stáli osobnosti, ktoré vedeli vystupovať v omnoho ťažších podmienkach, ako sú tie dnešné. A bežní veriaci sa nebáli riskovať omnoho viac.

Preto cítim viac než smútok, keď vidím, čo sa deje dnes. Ako veľmi chýbajú Čechom a Moravanom slová odchádzajúceho kardinála Duku, ako veľmi chýba kňaz alebo biskup, ktorý by pomenoval problém, vyzval obidvoch prezidentských kandidátov, aby zaujali stanovisko, aby ich požiadali o stretnutie, aby sa mohli českí veriaci v piatok a sobotu zodpovedne rozhodnúť.

Ide viac ako o symboly. To, že Miloš Zeman podporil svojou záštitou český pochod za život, že sa zastal výstavy, ktorá zobrazuje dôsledky potratov, alebo sa vyjadril proti eutanázii, to všetko sú sympatické gestá. Lenže Zeman zároveň mobilizoval proti cirkvi, proti reštitúciám, necíti záväzok voči verejnej morálke, často je cynický, bezškrupulózny a vulgárny.

Drahoš má – čo vedia českí kresťania oceniť – dobrú povesť, vystupuje slušne, nepohoršuje, nie je vulgárny. Lenže kresťania nemajú oceňovať iba základnú slušnosť a kultúrnosť. Najmä nie v trumpovských časoch. Iste, medzi Trumpom a Clintonovou a Drahošom a Zemanom sú rozdiely, ale sú aj podobnosti. Trump je nekultúrny pragmatik, ale voči záujmom kresťanov sa správa s rešpektom. Je nepomerne lepším prezidentom, ako by bola Clintonová. V Amerike nájdete Trumpových kritikov, ale len zriedka náboženského voliča, ktorý by po roku Clintonovú preferoval pred Trumpom. Pointa je v tom, že Trump to ani náhodou nerobí z vlastného presvedčenia.

Do volieb v Česku zostávajú štyri dni. Je to málo, ale nie beznádejne málo. Želal by som našim českým a moravským priateľom, aby sa v ich radoch postavil líder, najlepšie v cirkvi, ktorý by pomenoval problém týchto volieb, pomenoval základné požiadavky, ku ktorým by sa mali vyjadriť obidvaja kandidáti.

Iste, kresťania sa nerozhodujú iba podľa svojej viery, ale ak považujú vieru za verejnú vec, majú plné právo počuť viac. Od Drahoša, ale aj od Zemana.

Českí a moravskí kresťania majú byť na čo hrdí, ich hodnoty a záujmy majú v českej spoločnosti svoje miesto, ich hlas má v slobodnej diskusii zaznievať. Mám pocit, že mlčiaci kardinál ich k tomu sám vyzýva – dáva im priestor.

Bez odvahy žiadny líder nebol a nebude. V ťažkých a politicky neprehľadných časoch to platí dvojnásobne. Ozvena otčenáša z Novembra 1989 neznesiteľne slabne.