KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Pokušenie moci

Spoločným menovateľom Ježišových pokušení na púšti je pokušenie moci. Diabol pokúša Ježiša, aby demonštroval svoju moc a zneužil ju na hlúposti, ako je premenenie kameňa na chlieb, či (bungee) jumping bez lana z jeruzalemského chrámu.

Najočividnejšie je toto pokušenie moci vidno, keď Ježišovi ukázal všetky kráľovstvá sveta a ponúkol ich moc, ak sa mu Ježiš bude klaňať... Čo tým diabol sledoval? Chcel Ježiša jednoducho lapiť do svojej moci. Snáď najväčšie Ježišovo pokušenie, aby ukázal svoju skutočnú moc, bolo, keď bezmocne visel na kríži a neustále naň doliehalo ono: „Zostúp z kríža!“ Ježiš sa nenechal zlákať pokušením moci.

Pokušenie moci každého z nás

I na počiatku knihy Genezis (3, 5) stojí pokušenie moci, keď had zvádzal Evu, nahováral jej, že bude ako Boh. Odvtedy pokušenie moci číha na každého z nás; ba žijeme vo svete, ktorého typickými znakmi sú boj o moc, manifestácia moci, zneužívanie moci a udržanie si moci za každú cenu. Za týmto účelom sa neraz siaha po rôznych lžiach a podvodoch, ako to dosvedčuje nejedno správanie mocných tohto sveta.

"Na počiatku knihy Genezis stojí pokušenie moci, keď had nahováral Eve, že bude ako Boh. Odvtedy pokušenie moci číha na každého z nás."

Zdieľať

V tomto svete, zapletenom do osídel túžby po moci, je sympatické gesto jedného z tých najmocnejších – Benedikta XVI. Vzdať sa moci nemusí byť prejavom slabosti alebo neschopnosti, ale aj prejavom moci, že človek vyhral nad pokušením moci a má moc nad vlastnou túžbou po moci.

Benediktovo pokušenie?

Benedikt svoju rezignáciu urobil ozaj elegantne a symbolicky – na svetový deň chorých. Už aj táto skutočnosť naznačuje, že to bol slobodný a premyslený prejav moci, zároveň aj prejav slobody od moci. Ale tým sa ešte Benedikt úplne nevymanil pokušeniu moci. Ono stále číha na každého. V jeho prípade to môže byť pokušenie využiť zo zákulisia svoju moc a autoritu pri ovplyvňovaní voľby svojho nástupcu...

Pokušenie moci číha neustále na každého. Aj na nás, čo si myslíme, že sme bezvýznamní a bezmocní... Ale nie sme úplne bezmocní, záleží len na nás, ako svoju moc využijeme. Keď už ničím iným, tak disponujeme aspoň úsmevom, slovom, postojom, skutkom. Všetko, čo sa rozhodujeme urobiť, je určitým prejavom moci. Vždy je v našej moci ublížiť alebo vzpružiť, rozsievať pokoj alebo napätie, účastniť sa rôznych mocenských hier alebo sa nad ne povzniesť. Jedny z najurputnejších mocenských hier a bojov sa odohrávajú v našich domácnostiach. Zvyčajne pre hlúposti. Len si to nechceme priznať! No, čo sú tieto mocenské šarvátky oproti skutočnému Boju, ktorý sa odohral na Kalvárii, kde Boh zjavil svoju moc vo svojej „bezmoci“?

Keď si diabol myslel, že dá konečne Bohu šach-mat, sa iba sám vyšachoval z hry. Boh totiž nemanipuluje, nenarába s nami ako s figúrkami na šachovnici alebo bábkami v divadle, čo sa nám diabol snaží stále nahovoriť... Boh rešpektuje našu slobodu. Vždy čaká na naše slobodné „áno“, na našu slobodnú spoluprácu. Boh, hoci je všemocný, nikdy nezneužíva svoju moc. Mohol svoju ríšu nastoliť mocensky. Mohol sa vteliť do niektorého rímskeho cisára a svoju moc zjaviť veľkolepo a násilne, ale neurobil tak. To nie je jeho štýl.

K najkrajším prejavom moci patrí odpustenie a schopnosť obetovať sa; a práve to nám Boh zjavuje na Kalvárii. Kríž je symbolom, znamením tejto Božej moci. Každý symbol má svoju moc. O to viac to platí o symbole, ktorý ma božskú moc. Preto ho diabol neznáša, a preto sa ho chceli kedysi zbaviť komunisti a dnes sekularisti.

Moc modlitby

V Tolkienovej trilógii Pán prsteňov sa mi páčia mnohé témy. Jednou z nich je, že prsteň moci je zverený niekomu, kto podľa mnohých je na to „nesúci“ a práve on je nesúci prsteň (možno povedať i bremeno) moci do vyhne Hory osudu, kde bol ukutý a kde má byť zničený.

"Modlitba má obrovský význam nie preto, aby sme ovplyvnili Božiu moc v náš prospech, ale aby sme prijali Božiu moc, ktorej podstatou je láska."

Zdieľať

Obdobne, ako s Frodom, je to aj s modlitbou. Pre mnohých je modlitba záležitosť absurdná a v tomto svete nesúca; a predsa len ona je nesúca naše túžby k Bohu, ale aj Božiu moc do našich životných situácií. Nie vždy vidíme moc modlitby. O jej skutočnej moci vie mnohokrát iba Boh! Škoda, že k tomuto mocnému prostriedku zvyčajne siahneme iba vtedy, keď sme už vyčerpali všetky možnosti, ktoré boli v našej moci... I vtedy, žiaľ, mnohokrát je to z našej strany iba pokúšaním Boha, aby zneužil svoju moc a usporiadal svet podľa našich predstáv a snažíme sa tak mať aj Boha v našej moci...

Ako vidno, do osídel pokušení moci sme zapletení ešte aj pri tak zbožných úkonoch, ako je modlitba... A predsa modlitba má obrovský význam. Nie preto, aby sme ovplyvnili Božiu moc v náš prospech, ale aby sme prijali Božiu moc, ktorej podstatou je láska. Láska nás naučí správne disponovať mocou, teda dať sa z lásky k dispozícii iným. Vtedy láska sama umocní naše činy a s jej pomocou môžeme úspešne čeliť pokušeniam zneužitia moci. Láska v očiach tohto sveta vyzerá ako bezmocnosť a slabosť, no nič nie je mocnejšie ako ona. Je mocnejšia ako hriech a smrť.

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Foto: wikimedia.org, Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo