NENÁPADNÍ HRDINOVIA: Darina Bancíková, odsúdená prvá evanjelická farárka

Bola prvou evanjelickou farárkou na Slovensku. Slúžila evanjelickej cirkvi, pracovala v Tranosciu a učila. Komunisti si ju aj tak našli. Darina Bancíková.

Detstvo a štúdium

Darinka sa narodila 31. decembra 1922 v Kokave nad Rimavicou v okrese Poltár ako vnučka známeho kňaza Samuela Bancíka (1857 – 1925) ako dieťa nemanželské. To malo v tej dobe negatívny vplyv na vzťah spoločnosti k malému stvoreniu. Pritom negatívne city prechovávali k nej aj - či najmä - kruhy náboženské, evanjelické (v našich evanjelických štatistikách sa ešte v r. 1944 písalo o deťoch nezákonitých). Pritom Darinka bola mimoriadne nadaná, pracovitá a vyvinula sa vo výnimočne charakterného človeka. Aj vďaka spomínanému handicapu jej však v komunikácii s inými ľuďmi chvíľu trvalo, kým títo začali uznávať jej kvality.

Predsa však popri matke, ktorá ju nekonečne milovala, existovali prinajmenej dve ženy, ktoré o svojich kvalitách presviedčať nemusela. Prvou s nich bola matkina sestra, Darinkina krstná matka, Izabela Riečanová, rod. Bancíková. Len čo sa Izabela vydala, vzala k sebe sestru aj so svojou krstnou dcérou Darinkou. Tak sa Darinka od roku 1927 do roku 1936 dostala do Turčianskeho Sv. Martina, centra slovenskej kultúry, kde chodila do evanjelickej ľudovej školy a neskôr aj gymnázia. Tieto budovy aj dnes slúžia pre potreby našej Evanjelickej základnej školy.

Darinka bola ozdobou martinského a neskôr žilinského gymnázia. Od útleho veku dáva kondície, doučuje najmä latinčinu a matematiku. Nastáva otázka čo po maturite. Vzhľadom na sociálne pomery sa chystá na dráhu úradníčky. To je v hlbokom rozpore s jej ambíciami danými širokým nadaním a vzdelaním. V tej chvíli do jej života zasiahne tragická udalosť. Sotva 40-ročná zomiera jej krstná matka Izabela zanechajúc po sebe dve siroty, akoby pokračujúc v bancíkovskej tradícii. Táto udalosť Darinku hlboko zasiahla. Keď sa vzápätí dozvie, že Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta prijíma na štúdium aj dievčatá, už neváha. Nejde jej len o štúdium, jej rozhodnutie, zdá sa, je hlbšie a na celý život. V roku 1936 sa presťahovala do Žiliny, kde navštevovala dievčenské gymnázium. Po štúdiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave získala v roku 1945, ako prvá slovenská žena titul Theologie Baccalaureatus (ThB.).

Zdieľať

Už počas štúdia teológie sa zapájala do vnútromisijnej práce cirkevného zbru v Bratislave, kde viedla skupinu mládeže. Vzhľadom na fakt, že ordinácia žien v evanjelickej cirkvi nebola v tom čase ešte doriešená, Darinka nemohla začať pôsobiť ako farárka v cirkevnom zbore, ale začala vyučovať náboženstvo na štátnom dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici od septembra 1945 do 15. januára 1946. Senior Miloslav Blaho, bratranec sestry farárky Darinky Bancíkovej spomína na štúdium teológie takto: „Bolo nás asi 15 v ročníku, ženy vtedy ešte teológiu neštudovali. Prvá teologička sestra Darina Bancíková sa na štúdium teológie na Evanjelickej bohosloveckej fakultu UK zapísala ako prvá a jediná žena a to v roku 1941. V evanjelickej cirkvi to spôsobilo konflikt, niektorí, boli za, iní proti ordinácii žien. To spôsobilo, že Darinu Bancíkovú ordinovali do služby evanjelickej farárky až v roku 1951.“ 

Tranoscius a prvá ordinácia ženy

Po príhovore biskupa Dr. Štefana Osuského bola od 1. januára 1946 prijatá ako katechétka do vydavateľstva Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, kde pracovala ako lektorka a korektorka.

V roku 1946 sa stala vedúcou Evanjelickej tlačovej kancelárie Tranoscia.  Skatalogizovala všetky vydania Tranoscia od jeho založenia. Práca bola vydaná pri 50-tom výročí založenia Tranoscia. Okrem toho vyučovala náboženstvo v mikulášskych fíliách, asistovala dr. Karolovi Wurmovi pri jeho hudobných večierkoch a pod. Tak si pre myšlienku ženskej ordinácie získala nielen celý cirkevný zbor, ale aj seniorát a také osobnosti duchovného života akými boli Vladimír Pavel Čobrda, či Jozef Juráš. Od roku 1948 bola predsedkyňou Združenia evanjelickej mládeže v Liptovskom Mikuláši. Darinka Bancíková hrala kľúčovú úlohu pri prebojovaní ordinácie žien v slov. ev. cirkvi a 15. júna 1951 ju biskup Čobrda v Tisovci ordinoval.

"Dôchodok Darinka trávi v Lučenci. Jej pamäti z väzenia Divné sú cesty božie vydáva trikrát vo vlastnom náklade, aby sa nakoniec dožila aj vydania anglického prekladu."

Zdieľať

Dôchodok Darinka trávi v Lučenci. Jej pamäti z väzenia Divné sú cesty božie vydáva trikrát vo vlastnom náklade, aby sa nakoniec dožila aj vydania anglického prekladu. Posmrtne vychádzajú jej pamäti Prebytočný človek. Sužovaná množstvom chorôb je stále činná. Prednáša u nás aj v zahraničí. Ešte v októbri 1998 má prednášku v malom chráme na Panenskej ulici v Bratislave pre poslucháčov Slovenskej ev. bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.

Po návrate do Lučenca jej lekári oznamujú, že má ťažkú nevyliečiteľnú chorobu. Vianoce trávi v Bratislave u Ľudmily, kde viditeľne pookreje. Začína pracovať na ságe rodu Bancíkovcov. 29. júla 1999 zomiera v Horných Salibách. Verejnosť sa s ňou dôstojne rozlúčila vo Veľkom chráme na Panenskej ulici v Bratislave. Desiatky prítomných slovenských ev. faráriek viedli v speve jej milovanej piesne od Sama Chalupku: „Má duše Krista miluje“.

Darina vo väzení a archívoch

K osobe Darine Bancíkovej sa v Archíve Ústavu pamäti národa, ktorý sme osobne navštívili, nachádza vyšetrovací spis - zväzok. Prvé rozpracovanie osoby pani farárky zvolenskou ŠtB vyústilo do jej zatknutia v roku 1962. Druhý zväzok bol zavedený po jej inštalovaní za pani farárku vo Veľkom Lome okresnou zložkou ŠtB vo Veľkom Krtíši a sledovali ju šesť rokov. 

"Najvyšší súd ju v decembri 1962 za podvracanie republiky odsúdil na rok väzenia a päť rokov zákazu činnosti."

Zdieľať

Vo vyšetrovacej väzbe bola v Banskej Bystrici 25 týždňov a po Krajskom súde v Banskej Bystrici konanom v júli 1962, na ktorom bola odsúdená na 14 mesiacov väzenia a 5 rokov zákazu činnosti, bola eskortovaná do Prahy, kde na Pankráci strávila dva týždne. Po odvolaní bola na žiadosť advokátov z Pankráca prepustená. Musela sa zdržiavať na Drienove, kde už bol farárom Jozef Lajtoš. Najvyšší súd ju v decembri 1962 odsúdil na rok väzenia a päť rokov zákazu činnosti. Do výkonu trestu nastúpila v Banskej Bystrici vo februári 1963, odkiaľ bola preložená do Pardubíc, kde bola do júla 1963. Vykonštruovaný proces s evanjelickými duchovnými na čele s generálnym biskupom Dr. Vladimírom Čobrdom a biskupom Fedorom Rupeltom za podvracanie republiky bol v roku 1990 na krajskom súde v Banskej Bystrici zrušený a celá skupina, dvoch biskupov, jedenásť farárov a jedna farárka bola rehabilitovaná.

Odkaz živým

"Darinka nevykonala žiadny heroický čin, len si poctivo a svedomito plnila povinnosti vyplývajúce z jej povolania zvestovateľky Božieho Slova, ktoré vyvolávalo panický strach v radoch vtedajších mocipánov."

Zdieľať

Darinka nevykonala žiadny heroický čin, len si poctivo a svedomito plnila povinnosti vyplývajúce z jej povolania zvestovateľky Božieho Slova. Slova, ktoré vyvolávalo panický strach v radoch vtedajších mocipánov. Darinkine hrdinstvo nespočívalo ani tak v jej výnimočnosti, ale skôr jednoduchosti. Práve toto je podľa nás veľkým paradoxom a zároveň absurditou komunistického režimu, ktorý prenasledoval obyčajných ľudí len pre panický strach z ich náboženského presvedčenia, ktoré sa nezhodovalo s ich “bohom“ vedeckého materializmu. Týmto ich “bohom“ sa snažili rozsievať neistotu a strach do radov veriacich, no práve táto ich snaha posilňoval vo viere v Boha mnohých prenasledovaných a medzi nimi i našu hrdinku. Ďalším prejavom jej hrdinstva bolo pre nás jej štúdium resp. životné povolanie, ktoré si zvolila. Aj napriek tomu, že v tých časoch bolo takmer nemožné, aby sa žena stala farárkou, ona to aj napriek nepriaznivej spoločenskej atmosfére predsa dokázala. Stala sa tak prvou slovenskou evanjelickou farárkou (1951) a jednou z prvých na svete.  

Záver

"Príbeh Darinky Bancíkovej nám ukazuje, že sa nikdy netreba vzdávať, že je dôležité veriť svojím snom a napriek mnohým prekážkam ísť ďalej tak, ako to spravila aj Darinka, keď sa vrátila z väzby."

Zdieľať

Keď sme si prečítali knihu od Darinky Bancíkovej s názvom Prebytočný človek, uvedomili sme si, že v skutočnosti o našom živote nerozhodujeme sami, ale že hlavné rozhodnutia partia do rúk toho Najvyššieho. Darinka sa nezaujímala iba o svoje dobro, ale aktívne pomáhala aj ostatným, popri teologickej fakulte pomáhala hlavne veriacim ženám. Najprv sa chcela stať misionárkou a neskôr postaviť ústav pre mravne padlé dievčatá. Nakoniec sa rozhodla stať sa farárkou. Veľa ľudí jej podkopávalo nohy a hlavne väzenie. Keď ju v roku 1962 odviezli do vyšetrovacej miestnosti, tak nastal prelom v jej živote. Ako píše vo svojej knihe: „V štyridsiatke ma väzenie obralo o značnú časť veselosti a čo nedokázalo, dokončilo v päťdesiatke a päť rokov po nej, mnoho razy nadlho zabúdala a nevedela som, čo je smiech.“

Príbeh Darinky Bancíkovej nám ukazuje, že sa nikdy netreba vzdávať, že je dôležité veriť svojím snom a napriek mnohým prekážkam, ktoré nám stoja v ceste, ísť ďalej tak, ako to spravila aj Darinka, keď sa vrátila z väzby.  

Barbora Sopoligová, Viktória Tóthová, Kristína Matulová
Autorky sú žiačkami Evanjelickej základnej školy v Martine.

Práca bola prezentovaná na záverečnej konferencii 4. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom dňa 16. novembra 2012 v Bratislave. Text je krátený. Zdroj fotografií: archív p. Bancíkovej a autorov. Projekt organizujú Nenápadní hrdinovia, o.z. a Konfederácia politických väzňov Slovenska. Viac informácií o projekte je možné nájsť na webstránke www.november89.eu. Nenápadní hrdinovia, o.z. predstavuje a zachytáva príbehy nenápadných hrdinov v Múzeu zločinov a obetí komunizmu, viac na www.muzeumkomunizmu.sk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo