Milan Beladič sa narodil 18. júla 1928 v Račistorfe. Jeho otec bol železničiarom a mama sa starala o deti a domácnosť. Mal mladšiu sestru Anežku a staršieho brata Lukáša.

Rodina jeho mamy vlastnila vinohrad, na ktorého údržbe a fungovaní sa podieľali všetci členovia. Bol z katolíckej rodiny a počas života v Rači sa aktívne venoval skautingu.

Vychodil ľudovú aj meštiansku školu a po skončení povinnej školskej dochádzky sa vyučil za knihára v Bratislave. Nasledujúce dva roky pracoval a neskôr nastúpil na majstrovskú školu v knihárskom odbore.

Potom prešiel na Vyššiu školu grafického priemyslu v Prahe. V čase zatknutia bol vo štvrtom ročníku v tejto škole. Keďže nebol počas školy zamestnaný, väčšinu svojho času venoval štúdiu a zdržiaval sa hlavne u seba doma.

Protitotalitná činnosť

Milan Beladič nesúhlasil s vtedajšou politickou situáciou v krajine. Preto sa v období štúdia na Vyššej škole grafického priemyslu v Prahe niekedy na jeseň v roku 1948 pridal k menšej ilegálnej organizácii, ktorá mala asi 20 členov, poväčšine takisto študentov.

Dostal sa tam prostredníctvom svojho známeho, spolužiaka Ladislava S., s ktorým navzájom vedeli o svojich politických názoroch a postojoch. Ten bol kuriérom správ špionážneho charakteru. Bol poverený vytvorením dôverníckej siete, cez ktorú mal posielať správy Františkovi K., zakladateľovi celej skupiny.

Ladislav Milana upozornil, aby bol opatrný, a informoval ho, že takých spojok, ako je on, je viac, ale o nich nič vedieť nepotreboval, a pokiaľ je známe, ani mu nič nespomenul. Milan poznal iba šesť ďalších členov organizácie.

Milan odovzdal spolu sedem správ a jeden balíček. Išlo o informácie o tom, kde a kedy bol zatknutý nejaký kňaz, o činnosti hnutia katolíckeho skautingu, pravdepodobne aj pastierske listy. Zdieľať

Milan Beladič používal krycie meno Bodoni a bol poverený preberaním správ od kňaza Antonína N. z Kralúp. Keď sa tieto správy dostali k Ladislavovi S., ten ich posunul kňazovi Augustínovi K., ktorý ich poslal do zahraničia. Správy, ktoré Milan zaobstarával, boli rôzneho charakteru.

Pokiaľ je známe, Milan odovzdal Ladislavovi spolu sedem správ a jeden balíček. Išlo o informácie o tom, kde a kedy bol zatknutý nejaký kňaz, o pozastavení stavby kostola v obci Marianke, požiaroch naftových polí pri Malackách a o činnosti hnutia katolíckeho skautingu.

Doručil správu o rozvrstvení železničiarov v Bratislave vypracovanú podľa politického presvedčenia a straníckej príslušnosti zamestnancov. Taktiež prenášal správy na malých lístočkoch prelepených páskou, ktorých obsah nepoznal, podobne aj ilegálne letáky, pravdepodobne aj pastierske listy.  

Autorky so synovcom Milošom Beladičom. Foto: archív autoriek

Milan nebol za svoju činnosť ani za správy nijako odmenený. Len raz, keď bol vo finančnej tiesni a potreboval ísť domov na Slovensko, dal mu Ladislav asi 500 Kčs.

Organizácia, v ktorej Milan pôsobil, v istom momente stratila spojenie s americkým pásmom v Rakúsku. Letec, ktorý udržiaval kontakt a prenášal správy, bol zatknutý a nemal ho kto nahradiť.

Požiadal Karla H., ktorý rovnako ako on študoval na štátnej grafickej škole v Prahe, či by mu nezohnal medzi skautmi spojku, najlepšie zo Sušíc. Pre americké pásmo v Rakúsku už mali pripraveného viac písomného materiálu a potrebovali ho zaslať.

Milan mal s Ladislavom schôdzky vopred dohodnuté na každých 14 dní na Ladislavovom pracovisku na úrade. Milanovi však raz pred jednou schôdzkou povedali, že už tam nepracuje. Podľa toho vedel, že Ladislav bol asi zatknutý, lebo ak by bol odišiel sám, podľa dohody by mu bol dal o tom vedieť.

Karel H., spomínaný spolužiak Milana, získané informácie o ilegálnej organizácii v januári 1949 udal na polícii. Dostal za úlohu pokúsiť sa zistiť meno Ladislava S., ktorého poznal len z videnia, a získať ďalšie informácie o skupine a jej členoch. Tak aj urobil, a keď sa preukázal ako spoľahlivá osoba, začali v júni 1949 Milana sledovať. Napriek tomu, že nebola spozorovaná žiadna mimoriadna alebo neobvyklá činnosť okrem „neúplnej oddanosti ľudovodemokratickému zriadeniu“, bol Milan Beladič zatknutý pre podozrenie z protištátnej činnosti.

Zatknutie a odsúdenie

Polícia prišla po Milana do školy 25. septembra 1950 o pol štvrtej. V tom čase mal hodinu kreslenia. Dali ho zavolať na chodbu, kde skontrolovali, či pri sebe nemá zbraň. Prehľadali jeho osobné veci a ohlásili riaditeľovi školy Milanovo zatknutie. Ten vyhlásil, že je správou veľmi prekvapený, keďže Milana považoval za jedného z najnadanejších a najslušnejších študentov.

Po príchode na Krajské veliteľstvo Štátnej bezpečnosti České Budějovice, na ktorého príkaz bolo zatknutie vykonané, bol odovzdaný stálej službe. Sem poňho neskôr prišla služba Krajského veliteľstva Štátnej bezpečnosti České Budějovice. Bol vypočúvaný a vo svojej výpovedi sa priznal k ilegálnej činnosti.

Milanovi hrozil za vyzvedačstvo a vlastizradu trest smrti, napokon bol odsúdený na 11 rokov odňatia slobody, finančný trest 10-tisíc Kčs a prepadnutie majetku. Zdieľať

Súdne pojednávanie sa konalo po vyše pol roku od zadržania v Prahe. Milanovi hrozil za vyzvedačstvo a vlastizradu trest smrti. Až pred súdom na svoju obhajobu povedal, že konal z nerozvážnosti bez toho, aby si bol vedomý následkov, a že svoje činy ľutuje. Súd však jeho obhajobu neuznal. 

Dvadsiateho deviateho marca 1951 bol odsúdený Štátnym súdom v Prahe pre trestný čin vyzvedačstva a vlastizrady na trest odňatia slobody vo výške 11 rokov a 20 dní, stratu občianskych práv na 10 rokov s peňažným trestom 2000 Kčs. Táto suma sa neskôr menila, konkrétne výpis rozsudku zo 16. júla 1951 hovorí o finančnom treste v hodnote 10 000 Kčs a dokonca aj o prepadnutí majetku v prospech štátu, aj keď bol pán Milan nemajetný.

Keďže bol v deň finálneho verdiktu už pol roka väznený, tento čas mu bol odpočítaný a plánovaný koniec trestu mal byť 15. októbra 1962. Aj napriek ľútosti, ktorú vyjadril pred súdom, je v príkaze na vykonanie trestu označený ako otvorený nepriateľ ľudovodemokratického zriadenia.

Vstupná brána do tábora Vojna pri Příbrame. Foto: archív autoriek

Život vo väzení

Počiatok výkonu trestu Milana Beladiča bol vo väznici v Českých Budějoviciach. Bol viackrát presunutý, najskôr do väznice č. 2 v Prahe. Od 2. decembra 1952 pracoval v uránových baniach v tábore Vojna pri Příbrame.

Bane v tejto oblasti sa využívali na ťažbu striebra a farebných kovov, od 20. storočia aj uránovej rudy. Tábor Vojna bol vybudovaný v rokoch 1947 – 1949 nemeckými vojnovými zajatcami. Po ich odchode sa miesto pretvorilo pre odporcov nového režimu.

Milan pracoval na povrchu ako pomocný robotník. V rokoch 1958 a 1959 pracoval na výstavbe budov a po zaučení pracoval ako omietkar do roku 1960. Zo začiatku spĺňal vysoké pracovné nároky a jeho pracovná morálka je v záznamoch opisovaná ako veľmi dobrá.

Od 2. decembra 1952 pracoval v uránových baniach v tábore Vojna pri Příbrame. Spočiatku mal dobrú pracovnú disciplínu, neskôr sa zapojil do hladovky a štrajku. Zdieľať

Neskôr sa vplyvom fyzickej vyčerpanosti, presvedčenia a zdravotných ťažkostí jeho výkonnosť začala znižovať. V júli 1955 sa zúčastnil na päťdňovom organizovanom štrajku a hladovke, podľa slov vedenia to narušovalo chod podniku dôležitého pre obranu štátu. Podľa hodnotenia veliteľa nebol iniciatívny v práci, svoje previnenie pripúšťal len čiastočne a považoval sa za mučeníka.

Odmietal pracovať v hlbinách a na určenom pracovisku, za čo dostával tresty rôzneho charakteru. Raz po príchode istého príslušníka stráže po večierke k barakom začal nahlas pískať, aby upozornil susediacich spoluväzňov, za čo mu boli na mesiac pozastavené táborové výhody.

V septembri roku 1956 mu Krajská prokuratúra v Prahe zamietla žiadosť o podmienečné prepustenie z nápravno-pracovného tábora v Příbrame, pretože svojou prácou a správaním nepreukázal dostatočné polepšenie.

Neskôr v decembri roku 1957 priniesla nádej na oslobodenie amnestia prezidenta republiky, ale komisia, ktorá o tom rozhodovala, mu amnestiu neudelila. Dôvodom bola hlavne jeho účasť na spomínanom štrajku a hladovke, ktorú považovala za hrozbu pre štátne zriadenie. Dvadsiateho šiesteho júna 1958 mu bola na základe amnestie prezidenta odpustená aspoň peňažná časť trestu.

Videozáznam z konferencie XV. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, ktorá sa uskutočnila 16. novembra 2023 v Trenčíne

Vo väzbe ho navštevovala mama, súrodenci Anežka a Lukáš spolu s manželkou Gitkou. Niektoré návštevy boli zamietnuté. Po prvý raz ho prišla navštíviť mama so sestrou v januári 1955 a posledná z ôsmich návštev bola v októbri roku 1959.

Keďže Milan bol okrem iného odsúdený aj na prepadnutie majetku v prospech štátu, v septembri roku 1957 prebehla na príkaz Krajskej prokuratúry v Prahe jeho realizácia. Cennosti nemal nemajetný Milan žiadne.

Podľa slov pána Antona Krutila, brata švagrinej Gitky, ktorý Milana Beladiča poznal, mala Milanova silná skautská skupina nejaké veci v ich dome na povale, ktoré boli štátom zabavené.

V dôsledku prác v uránových baniach začal mávať chronické ekzémy na rukách, neskôr sa mu prejavila kalcifikácia v nohách a ku koncu väzby trpel na zápal priedušiek a obličiek. Zdieľať

V hodnotení odsúdeného Milana Beladiča z októbra roku 1959 bola jeho disciplína vedená ako priemerná. Keď s ním hovorili o pracovných záväzkoch, pán Milan sa vyjadril, že nebude žiadne uzatvárať, lebo je to proti jeho presvedčeniu, že nesúhlasí so zriadením a že bol potrestaný trestom takým vysokým, aký si určite nezaslúžil. Jeho prípad vyhodnotili tak, že doposiaľ preňho trest nesplnil účel a nedáva záruku, že povedie riadny život pracujúceho človeka.

Zdravotný stav pána Milana sa zhoršoval počas prác v uránových baniach. Zo začiatku pociťoval pichanie v pľúcach, začal mávať chronické ekzémy na rukách, neskôr sa mu prejavila kalcifikácia v nohách a ku koncu väzby trpel na zápal priedušiek a obličiek.

Prepustenie

Ôsmeho júna 1960 Krajský súd v Prahe na neverejnom zasadnutí rozhodol o jeho prepustení podľa rozhodnutia prezidenta republiky z 9. mája 1960. Keďže bolo jeho prepustenie predtým opakovane zamietnuté, je pravdepodobné, že tentoraz bol oslobodený pre zdravotné ťažkosti a neschopnosť ďalej pracovať.

Bol mu odpustený zvyšok trestu odňatia slobody, presnejšie obdobie 1 roka, 4 mesiacov a 16 dní, pod podmienkou, že sa do 10 rokov od tohto rozhodnutia nedopustí úmyselného trestného činu, a vedľajší trest straty občianskych práv. Bol nútený podpísať vyhlásenie, že po prepustení zachová mlčanlivosť o všetkom, čo sa počas väznenia dozvedel.

Miesto posledného odpočinku Milana Beladiča. Foto: archív autoriek

Dosah na život a rodinu

Milan Beladič vyšiel z väzenia s vážnymi zdravotnými problémami. Mal zápal priedušiek, chronické ekzémy na rukách a zápal obličiek.

Jeho rodina očakávala, že po návrate sa bude opäť podieľať na práci vo vinohradoch. Zdravotné problémy a vyčerpanosť z fyzickej aj zo psychickej stránky mu to však nedovoľovali, čo sa istým spôsobom odrazilo aj na jeho vzťahoch s rodinou.

Roky tvrdej práce a zlého zaobchádzania vo väzniciach ho silno poznačili. S nikým sa nekontaktoval, podľa svojho synovca trpel ťažkými traumami a mal problem ľuďom veriť.

Milan Beladič nebol nikdy finančne odškodnený ani rehabilitovaný, keďže žiadosť jeho mamy bola zamietnutá. Zomrel 22. marca 1965 na zlyhanie obličiek ako následok zdravotných problémov, ktoré si odniesol z nápravného zariadenia v Příbrame – necelých päť rokov po prepustení z väzenia vo veku 36 rokov.

Veterán protikomunistického odboja

Vďaka snahám jeho synovca Miloša Beladiča po neúnavnom pátraní v archívoch po informáciách sa Milanovi Beladičovi po 57 rokoch od jeho smrti dostalo zaslúžené uznanie vo forme rozhodnutia o priznaní postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja Ústavom pamäti národa.

Vanessa Maráková, Alexandra Gaňová
Autorky študujú na Gymnáziu na Varšavskej ceste 1 v Žiline.

Práca vychádza zo štúdia archívnych materiálov v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe, Archíve zboru väzenskej a justičnej stráže v Leopoldove, Archíve Ústavu pamäti národa v Bratislave a zo spomienok pozostalých Milana Beladiča. Bola prezentovaná na konferencii XV. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, ktorá sa uskutočnila 16. novembra 2023 v Trenčíne, text je mierne krátený.