Na školách žiaci nespoznávajú obdobie neslobody

Na školách žiaci nespoznávajú obdobie neslobody

Autor a gestor projektu Nenápadní hrdinovia František Neupauer so študentmi.

OZ Nenápadní hrdinovia v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov Slovenska uvedie 17. novembra 2016 v Bratislave už VIII. ročník slávnostnej študentskej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.

Pri tejto príležitosti sme sa zhovárali s autorom a gestorom projektu Františkom Neupauerom.

Kedy a kde sa zrodila myšlienka pozvať k historickej, bádateľskej práci (hľadaniu ľudí, ktorí trpeli v čase komunistického režimu) žiakov základných a stredných škôl?

Na prvý pohľad sa zdá, že ide o historickú a bádateľskú činnosť. A je to naozaj tak. Aj v tomto ročníku som čítal práce, v ktorých nechýbal výskum v archíve ÚPN, ba dokonca aj v archívoch v Českej republike. Študenti zo Žiliny písali, že najťažšie bolo vyžiadať množstvo potvrdení, aby sa dostali k osobným spisom svojho nenápadného hrdinu v archíve v Leopoldove a podobne.

Samotná myšlienka sa však nezrodila v snahe napísať ďalší napínavý príbeh očami „násťročných“. Zrodila sa zo snahy prejaviť vďačnosť voči tým, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu. Vďačnosť bola hybnou silou pri zrode daného projektu.

Na druhom mieste bola snaha pomôcť mladým chápať dobu komunistického režimu cez osobné rozhodnutia, ktoré mohli byť nehrdinsky pragmatické. V príbehoch tých, s ktorými sa stretli, „vyšvihli“ sa do hrdinstva nie jednorazovým rozhodnutím, ale stálou vernosťou pravde. Tam, kde nie je pravda, sa začína nesloboda.

Ak bola hybnou silou vďačnosť, tak nám prezraďte, kde sa zrodila táto hodnota vo vás.

Ja osobne sa stále učím vďačnosti. Niekedy ide život tak rýchlo, že si doslova musím pripomínať, že teraz robím krok, následne ďalší. Učím sa byť (aspoň občas) vďačný za daný okamih.

Vo vzťahu k politickým väzňom a projektu sa táto vďačnosť a bytostný záujem zrodil či upevnil „pri nohách“ Silvestra Krčméryho. Keď som prišiel do Bratislavy, býval som len o ulicu ďalej od Košickej 30, často som ho navštevoval. Mojou túžbou bolo, aby aj mladí ľudia našli vo svojom okolí svojho nenápadného hrdinu, boli s ním, počúvali ho, napísali jeho príbeh a tak mu prejavili úctu, vďačnosť.

Cítiť vďačnosť, úctu, záujem o nenápadných hrdinov aj v študentských prácach?

Študenti sú nadšení z toho, čo všetko sa dozvedeli, objavili. Študentky zo Strednej zdravotnej školy v Banskej Bystrici sa napríklad dostali k listu, ktorý napísala mama ich nenápadného hrdinu manželke prezidenta Československa. Vie vôbec niekto o takýchto listoch? Ani ja som netušil, že okrem kancelárie prezidenta putovali listy aj prezidentovej manželke. „Po viac ako 60 rokoch sa dozvedel, čo sa dialo doma...“ napísali študentky.

Žiačky z Kežmarku predstavia príbeh tajného saleziána, ktorého vypočúvala ŠtB v čase normalizácie. Po roku 1989 sa venoval práci Rómov v Bardejove a študentky spomínajú aj svedectvá niektorých rómskych žien: „Predtým sme žili ako zvery, on z nás urobil ľudí.“

Myslím, že tá vďačnosť tam je a rodí sa aj vďačnosť za dobu, v ktorej žijú, ako to aj sami napísali: „Práve vďaka ľuďom ako náš hrdina Imrich poznáme pravú tvár komunizmu, a preto si viac vážime náš súčasný život, dobu, v ktorej žijeme.“

Skutočne chápu študenti dobu, v ktorej žila generácia ľudí, o ktorých píšu? Je vôbec možné, aby sa žiak základnej či strednej školy, na ktorej sa učí o období komunizmu maximálne 10 hodín, dokázal zorientovať v tom, o čom bol totalitný režim?

Tak ako hovoríte. Školský systém neumožňuje poznávať žiakom obdobie neslobody, rovnako v tomto smere stagnuje aj mediálny či politický systém. To by však bolo na dlhšiu diskusiu.

Poďme k samotným žiakom. Keď sme sa študentov, ktorí prídu do Bratislavy 17. novembra 2016, v ankete spýtali, ktorá myšlienka ich najviac zaujala z dialógu s ich nenápadným hrdinom, prišli mnohé krásne odpovede. „Zaujalo nás, že po páde komunizmu pán Wolf dva týždne takmer nejedol, celé ich preplakal (od šťastia),“ napísali študentky z Novej Bane.

Študent z Novej Dubnice napísal: „Vedel som, že ŠtB používala rôzne praktiky, ale mlátiť obvineného do hlavy, kým nedostal otras mozgu a následne ho nechať spať na slame, je podľa mňa neľudské a takéto správanie by malo byť odsúdené v akejkoľvek krajine.“ Bohužiaľ, vyplácanie výsluhových dôchodkov príslušníkmi ŠtB o tom nesvedčí...

Študenti z Evanjelického gymnázia v Martine (Viktória Húšťová a Ján Drahoš) napísali: „Väzňa – farára slúžiaci doktor dôkladne neprezrel. Považoval ho za mŕtveho a poslal ho do márnice, aj keď v skutočnosti stále žil.“ Väzeň bol naozaj len číslom, nič len číslo, ktoré môžu hocikedy vyškrtnúť z menného zoznamu.

„Tým, že je človek veriaci, nerobí zle, robí dobro spoločnosti, ale tá istá spoločnosť ho za to dobro prenasleduje,“ považujú za najpodstatnejšiu myšlienku z dialógu so svojou nenápadnou hrdinkou študentky Emília Žittňanová a Slávka Hycláková z Bratislavy. Už aj z toho cítiť, že vnímajú, o čom bol daný režim, nehovoriac o tom, že následne dodali: „Spoznali sme veľmi silnú ženu, ktorá nezatrpkla, aj keď jej veľmi ublížili.“

Dnes sa hovorí, že chýbajú osobnosti. Zdá sa, že váš projekt privádza mladých ľudí k osobnostiam, ktoré možno natrvalo ovplyvnia ich životy.

Verím a dovolím si povedať, že za tie roky to už aj tak trochu viem, že to tak je. Tu by som rád vyzdvihol nielen chuť študentov objavovať a ochotu tých, ktorí trpeli v čase neslobody vrátiť sa k trpkým spomienkam, ale aj nenahraditeľnú úlohu pedagóga motivovať, povzbudzovať, doťahovať so študentmi začaté dielo.

A to dielo je naozaj impozantné. Od mladých ľudí sa v projekte vyžaduje, aby spoznali dobu, predložili príbeh nenápadného hrdinu, zaznamenali ho audiovizuálne a dokázali ho prezentovať na verejnom fóre.

Musím podotknúť, že to „verejné fórum“ je niekedy veľmi široké. Minulý rok bolo v Prešove na slávnostnej konferencii okolo 400 ľudí. Tento rok to bude v Bratislave, ktorá je presýtená rôznymi podujatiami, budeme vďační za každého, kto sa v Deň boja za slobodu a demokraciu rozhodne dopoludnie stráviť s mladými ľuďmi, spoznať ich pohľad plný vďačnosti za slobodu. Povzbudiť sa i povzbudiť mladých za ich vďačnosť, napísanie príbehu.

Študentom rok čo rok chystáte pekný sprievodný program.

Zabezpečiť taký program nám umožňujú stáli partneri: Nadácia Konráda Adenauera, VŠZaSP sv. Alžbety a iní sponzori. V tomto roku aj vďaka príspevku zo zbierky zo zádušnej sv. omše za dona Antona Srholca pôjdeme s účastníkmi projektu priamo do Jáchymovských baní.

Sám som zvedavý, aké to pre nich bude, navštíviť v mrazivom počasí tieto tragické miesta pamäti. A, samozrejme, chcem aj na tomto mieste poďakovať všetkým za pomoc a podporu našim aktivitám. Poďakovanie patrí aj europoslancom, osobitne Anne Záborskej, ktorá vo veľkej miere podporuje návštevy študentov v Európskom parlamente.

Sme radi, že téma pamäti je širokospektrálna a že doteraz na našu prosbu odmeniť študentov a učiteľov odpovedali aspoň v malej miere europoslanci skoro zo všetkých politických strán.

Tých aktivít je naozaj veľa. Prednášky, výstavy, konferencie, vydávanie publikácií, snaha o udelenie Nobelovej ceny za literatúru pre Rudolfa Dobiáša, prevoz fragmentu Berlínskeho múru do Bratislavy, seminár pre učiteľov dejepisu či vybudovanie riadneho Múzea zločinov a obetí komunizmu.

Iste, projektov a tém je veľa, no to je všetko na druhom či treťom mieste v rámci našej dobrovoľníckej činnosti v OZ Nenápadní hrdinovia, ktorým sa venujeme s pani Martou Bariak Košíkovou. Tým najpodstatnejším je práve projekt práce s mladými.

Prečo by mali prísť ľudia vo štvrtok 17. novembra 2016 o 8.30 do Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca v Bratislave?

Nuž, nechcem byť skeptický ako tréner futbalovej reprezentácie (úsmev), keď videl, že štadión nebol vypredaný do posledného miesta. Rád by som ale povzbudil tých, ktorých niečo prekvapilo, zarazilo pri čítaní týchto riadkov a chcú mladým povedať, že si vážia ich prácu a dlhodobú námahu nad rámec bežných školských povinností, ktoré venovali spracovaniu projektu.

Všetci sú srdečne vítaní. Aj celé rodiny (úsmev). A ja budem rád, ak svoj záujem prejavíte tým, že prídete. Záleží na každom z nás, ako prežijeme tento štátny sviatok, voľný deň. Prežiť ho vo vedomí vďaky za November ´89 so študentmi a pri spoznávaní príbehov NENÁPADNÝCH HRDINOV je, podľa mňa, tá najlepšia voľba.

Za rozhovor ďakuje Jaroslav Lipka

Foto: archív Nenápadní hrdinovia, o. z.​

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo