Štyri poznámky k štátnym vyznamenaniam

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Štyri poznámky k štátnym vyznamenaniam

Prezident SR Andrej Kiska počas oceňovania pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Prezident republiky Andrej Kiska udeľoval na Nový rok štátne vyznamenania pri príležitosti štvrťstoročia slovenskej samostatnosti. Ponúkam štyri krátke zamyslenia na tieto témy:

1. Kto vyznamenanie dostal a je to tak dobre
2. Kto vyznamenanie dostal a radšej ho vari dostať nemal
3. Kto vyznamenanie nedostal a prečo je to nedobré
4. Kto by mal vyznamenanie dostať v budúcnosti

Kto vyznamenanie dostal a je to tak dobre

Vždy som veril, že vysoké štátne vyznamenanie raz dostane Fedor Gál a som rád, že sa tak stalo. Naše politické názory sa vždy dosť líšili a za tie roky sa tie rozdiely stále zvyšovali. Ale Fedor Gál v zlomovom ponovembrovom období prevzal na seba hlavnú zodpovednosť v zápase o slobodu a demokraciu, a preto mu treba vzdať úctu.

Bývalým komunistom nikto nebránil, aby navrhli osamostatnenie Slovenska za komunizmu na schôdzi podnikovej organizácie KSS. A potom si šli sadnúť do basy. Ale oni si počkali radšej na demokraciu. Tú, za ktorú riskoval krk Fedor Gál. Zdieľať

Áno, Fedor Gál bol za zachovanie Československa. Ale pričinením sa o pád komunizmu sa pričinil i o to, že v rámci ponovembrového Československa sa samostatnosť Slovenska stala legitímnou politickou agendou. Spomeňme, že v roku 1991 bol schválený zákon o vystúpení z federácie na základe referenda. Za komunizmu hovoriť o osamostatnení bolo trestné. Prosím vás, veď zakázaný bol i slovenský znak a slovenská zástava.

Keďže námietky proti tomu, aby ľudia ako Gál dostali vyznamenanie pri tomto výročí, niekedy prichádzajú z prostredia bývalých komunistov, treba pripomenúť, že člen komunistickej strany sa prinajmenšom mlčky musel stotožniť s politikou komunistickej strany k prípadnej slovenskej samostatnosti. Tou politikou bolo úplné odmietanie samostatnosti pod hrozbou trestnoprávnych sankcií. Nehovoriac o tom, že členovia komunistickej strany sa museli stotožniť aj s okupáciou Česka i Slovenska sovietskou okupantskou armádou v roku 1968. Preto by takíto ľudia nemali poučovať iných, čo je vlastenecké, čo je „pro-slovenské“ a čo je „protislovenské“. Veď im nikto nebránil, aby navrhli osamostatnenie Slovenska za komunizmu na schôdzi podnikovej organizácie KSS. A potom si šli sadnúť do basy. Ale oni si počkali radšej na demokraciu. Tú, za ktorú riskoval krk Fedor Gál.

Tridsať rokov po páde komunizmu sa už nerád vraciam k tomu, kto bol a nebol komunista, ale občas akoby stále bolo potrebné sa k tomu vrátiť. Želal by som si, aby sme na Slovensku dosiahli stav, keď by sme sa k tomu už vracať nemuseli.

Kto vyznamenanie dostal a vari ho dostať radšej nemal

Priznaním ocenenia bývalým politikom predsa nepodpisujeme súhlas so všetkým, čo robili a hovorili za celý čas od Novembra až po súčasnosť. Práve schopnosť priznať zásluhy tým, ktorí našimi priateľmi nie sú, z nás robí politický národ. Zdieľať

Medzi ocenenými bolo priveľa ľudí z myšlienkového sveta „vépeenky“. Nechcem ich menovať, lebo isté zásluhy im nemožno uprieť. Tie mená však budia rozpaky okrem iného aj vzhľadom na to, kto každý z bývalej VPN ešte ocenený nebol. Ešte stále neboli ocenení napríklad Peter Zajac, Ján Budaj a Milan Kňažko.

Opäť zdôrazňujem, že priznaním ocenenia bývalým politikom predsa nepodpisujeme súhlas so všetkým, čo robili a hovorili za celý čas od Novembra až po súčasnosť. S niektorými môžeme byť priateľmi, s niektorými nie. Ale práve schopnosť priznať zásluhy tým, ktorí našimi priateľmi nie sú, z nás robí politický národ.

Kto vyznamenanie nedostal a prečo je to nedobré

Kde sú kresťania? Tak som sa pýtal po prečítaní menoslovu ocenených. Potešil som sa vyznamenaniu Mariána Čaučíka, ktorý česť kresťanov zachraňoval. Marián Čaučík sa roky venuje záslužnej sociálnej práci. Jeho ocenenie je ocenením sociálneho rozmeru slovenského kresťanstva.

Bol by som býval spokojný, keby v zozname bol okrem neho ešte niekto, kto je známy ako kresťan a venoval sa verejnej politickej práci. Nebol nikto taký za oných dvadsaťpäť rokov?

Kresťanskí politici a kresťanské osobnosti boli prítomní a víťazní vo veľkých politických zápasoch onoho štvrťstoročia. Ich absencia v menoslove vyjadruje súčasnú nízku politickú vážnosť slovenského kresťanstva.

Dočká sa zvolávateľ Sviečkovej manifestácie ocenenia v tomto roku, keď uplynie tridsať rokov od tejto legendárnej udalosti, ktorá bola predzvesťou Novembra? Zdieľať

Ocenenie by si konečne zaslúžil František Mikloško. Dočká sa zvolávateľ Sviečkovej manifestácie ocenenia v tomto roku, keď uplynie tridsať rokov od tejto legendárnej udalosti, ktorá bola predzvesťou Novembra? Možno.

Horšie to bude mať Ján Čarnogurský. Pravdou je, že sa posunul na politické pozície, ktoré už musím kritizovať i ja, hoci sa rátam za jeho žiaka. Ale nemá platiť i pre neho, že jeho ocenením predsa nevyjadrujeme súhlas so všetkými jeho názormi za celé štvrťstoročie? A toľko by bolo treba oceniť. Jeho dlhoročný disidentský zápas s komunizmom. Vytýčenie cieľa (vo februári 1990, keď Mečiar bol neznámy politik a SNS ešte neexistovala), že Slovensko bude v budúcnosti v Európskej únii (vtedy ešte Európske spoločenstvá) osobitným subjektom „so svojou samostatnou stoličkou a hviezdičkou“. Jeho lídrovstvo v slovenskej opozícii v rokoch 1992 – 1997 v zápase o integráciu do EÚ a proti Mečiarovej izolacionistickej politike.

Lenže Čarnogurský bol vždy a aj zostal zároveň kritikom niektorých politík Bruselu a Washingtonu. Inak povedané, vždy vedel pojem slovenskej samostatnosti napĺňať konkrétnym obsahom. Protirečiť Washingtonu a Bruselu sa v niektorých liberálnych kruhoch neodpúšťa. Preto pre tie bol neprijateľný už dávno predtým, než si začal svoju pozíciu sťažovať sám.

Kto by mal vyznamenanie dostať v budúcnosti

Štátne vyznamenanie by raz v budúcnosti mal dostať Oskar Fegyveres. Za zásluhy o to, že zápas o Slovensko ako normálny štát sme neprehrali. Zdieľať

V roku 2017 konečne parlament zrušil Mečiarove amnestie udelené páchateľom zavlečenia Michala Kováča mladšieho do zahraničia v roku 1995. Je to zásluha mnohých ľudí. Jedno meno sa však spomína od roku 1995 až do dnešných dní. Je to Oskar Fegyveres, bývalý príslušník SIS, ktorý svedčil o tomto trestnom čine. Zmenilo mu to život, musel emigrovať zo strachu o svoj život.

Raz som sa s ním krátko stretol ako minister vnútra pred asi štrnástimi rokmi po jeho návrate na Slovensko. Druhýkrát sme sa náhodou stretli pred petržalským Tescom koncom roka 2013. Zdal sa mi vtedy rezignovaný. Dnes je však situácia iná, hoci ten zápas o pravdu v kauze zavlečenie sa ešte neskončil.

Oskar Fegyveres sa roky správal statočne, hoci jeho postoj mu na dlhé roky rozvrátil život. Jeho životný príbeh je esenciou paradoxov, ktoré dnes pri téme štátnych vyznamenaní s rozpakmi vnímame. Myslím, že štátne vyznamenanie by raz v budúcnosti mal dostať Oskar Fegyveres. Za zásluhy o to, že zápas o Slovensko ako normálny štát sme neprehrali.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo