
Peter Schutz vyjadril tri námietky voči rastu novej pravice v podobe Novej väčšiny Daniela Lipšica. Podľa Schutza hnutie (1) neprináša nič nové (2) je poplatné marketingu a (3) Lipšic ako osoba má polarizačné vlohy. Schutzov verdikt: maximálne 10 % plus potenciálne vytlačenie na okraj.
K Schutzovým námietkam pridám ďalšie tri, ktoré som dosiaľ zaznamenal (4) egocentrizmus, egoizmus, a pod. (5) populizmus, (6) ďalšie (zbytočné) štiepenie pravice.
Všetky uvedené námietky v ďalšom texte odmietnem, čím azda uspokojím dopyt po intelektuálnych cvičeniach aspoň časti toho promile konzervatívnych intelektuálov, ktorí ešte na Slovensku zostali, ktorí sa dokonca zaujímajú o politiku (nielen pred voľbami), a ktorí napriek skepse, beznádeji a strate ilúzií ešte neprestali rozlišovať, čiže myslieť.
Nóvum. Prívlastok „nová“ kvalifikuje väčšinu, nie obsah. Mieni sa tým odlišnosť vo vzťahu k starej väčšine, ktorá sa v ponovembrovej histórii, žiaľ, dokázala politicky presadiť. Stará väčšina je charakteristická obráteným (zvráteným) vnímaním cností („kto nekradne, okráda svoju rodinu“, „šikovný, koho nechytia“ a pod.), necitlivosťou k slobode a dôverou v opatrovateľský štát. Všetky tri sú výslednicou znárodnenia (ktoré obrátilo Nepokradneš! naruby), ďalej štyridsaťročného obdobia totality a manipulatívnej vlády demokraticky volených tyranov po Novembri 89. Je smutné, že zdravý rozum dnes prichádza ako čosi nové. Slušná väčšina tu vždy bola, len dosiaľ sa tu nenašla politická platforma, ktorá by mala odvahu a najmä schopnosti tieto latentné obsahy artikulovať a politicky presadiť.
Marketing. Evokuje čosi zlé, však? Už len ten koreň slova ‘market’ znie podozrivo. A ešte k tomu aj -ing. Čosi cudzie. Import. Americký. Nuž, priatelia, vitajte v realite. Ak dnes na Slovensku politické strany napravo aj naľavo niečo charakterizuje, tak je to neschopnosť efektívne komunikovať myšlienky. Fico komunikáciu ovláda, no v jeho prípade myšlienky naberajú čisto inštrumentálnu funkciu a / alebo sú zlé. Doba kráľov-filozofov je dávno preč, politici myšlienky predávajú. Ide o to, akej kvality sú princípy, z ktorých tie myšlienky vychádzajú. Nemenej podstatné ako princípy sú schopnosti lídrov tieto princípy efektívne komunikovať.
"Stará väčšina je charakteristická zvráteným vnímaním cností, necitlivosťou k slobode a dôverou v opatrovateľský štát. Je smutné, že zdravý rozum dnes prichádza ako čosi nové."
Polarizácia. Toto nepovažujem za námietku, skôr kompliment. Každá existencia, všetko čo vyvstáva do priestoru, oddeľuje, polarizuje, vytvára čosi, voči čomu sa dá vymedziť. Chvalabohu či žiaľbohu, vlastne chvalabohu, v „obrusovaní hrán“ a „spájaní ľudí“ Lipšic nedosahuje kvality Ivana Gašparoviča či Rudolfa Schustera. Kto nijako nevyčnieva, ten zotrváva (slovami klasika) „v obskúrnom ovzduší neistej mienky ako na pružnej doske, v pružnom postrehu, aby hocikedy mohol odskočiť ta alebo sem“. Taká osoba sa jednoducho nezmôže na presvedčenie, nemá stanoviská. „Toť moluskný a pohyblivý hmyz.“
Egoizmus. Tak tento ad hominem argument viem použiť na každého človeka, ktorý je prvý (hoci egoistom môže byť pokojne aj ten posledný), alebo ktorý zastáva najvyšší post v hierarchicky usporiadaných skupinách ľudí. Ona dištinkcia, o ktorú azda namietajúcim ide, spočíva v správnom pojme líderstva. Skutočný líder vytvára priestor pre druhých, aby mohli rásť. Líder má víziu, vie ju realizovať, dvíha ľudí, vytvára okolo seba tvorivý priestor, aby ostatní v jeho okolí mohli rásť. Kým egoista ľudí používa, veľkomyseľný robí veľké veci pre druhých. Opakom veľkomyseľnosti je malomyseľnosť, mikropsychia. Často sa spája s tzv. funkcionárčením. Nemusím to ďalej rozoberať, veď to všetci dobre poznáme, však? Čiže otázka znie, aký pojem líderstva má Daniel Lipšic. Od egoistu by som očakával, že si v zahraničí otvorí advokátsku kanceláriu so spolužiakmi z Harvardu a bude mať svätý pokoj.
Populizmus. Táto námietka súvisí s marketingom, ale myslím, že aj všetkým namietajúcim ide o správne porozumenie tomuto pojmu. Čo je to populizmus? Populista fúka s vetrom. Populista sa riadi výlučne verejnou mienkou. Pri zmene vetra mení vlastný postoj. Je ako lístie, ktoré vietor ženie pred sebou... Prispôsobuje sa prostrediu. Adaptácia. V každom režime, za akýchkoľvek podmienok je úspešný. Populizmus predpokladá absenciu charakteru, vnútornej stavby, formy; predpokladá mravný relativizmus a flexibilitu. Argument, že namiesto populizmu má strana „ponúkať riešenia“, nuž tak na toto klišé je takmer zbytočné reagovať. Nie, nemá ponúkať riešenia, má nás zastupovať tak, aby sme si mohli riešiť problémy sami.
Štiepenie. Túto námietku považujem za najzaujímavejšiu. Štiepenie predpokladá celok. KDH už 20 rokov výrazným spôsobom spoluurčuje ponovembrový vývoj na Slovensku. Možno aj vďaka tomu, že z hnutia mnohí odišli. Myslím si však, že ono biblické „brány pekelné ju nepremôžu“ sa vzťahuje skôr na Cirkev. KDH môže mať silný zotrvačník, no aj podľa jedného z odídených zakladateľov hnutia je „vyprázdnené“. Vnútornej obnove fandím, no obávam sa, že jeden výnimočný kráľ-filozof z tohto milého spoločenstva profesionálnu stranu neurobí. Štiepenie nie je nič moc, ale občas uvoľňuje energiu.
Na druhej strane prijímam argument, že pravica bola vždy úspešná iba ako portfólio alternatív, z ktorých si pravicový volič vyberá. Toto ľavica nikdy nedokáže, pretože ľavicový volič chce od vlády veľa a vyberať si nevie. Buď ho ľavicový vodca strhne, alebo nie. Novú väčšinu vnímam ako alternatívu pre tých, ktorí nechcú od vlády veľa. Myslím, že je zaujímavou alternatívou aj pre časť voličov KDH.
Je pravdou, že KDH je charakteristické obrovskou gravitáciou. Azda bude užitočné vysvetliť si tento úkaz podrobnejšie. „Keď sa v blízkosti bieleho trpaslíka nachádza iná hviezda, často sa stáva, že ako táto hviezda starne a expanduje na červeného obra, jej vonkajšia atmosféra je odčerpávaná gravitačnou silou bieleho trpaslíka. (...) Biely trpaslík môže potenciálne vytvoriť viacero nov, pokiaľ vodík z hviezdy pokračuje v hromadení sa na jeho povrchu. (...) Avšak, nakoniec buď hviezda vyčerpá všetok svoj materiál alebo biely trpaslík vyprodukuje tak silnú novu, že je pri tomto procese sám zničený.“ (viac tu)
V prípade KDH môže byť Nova zaujímavá pre tých, ktorí (1) nie sú socio-ekonomicky viazaní na štruktúry KDH, (2) nečakajú od politickej strany, aby „riešila problémy“ za nich a (3) nechcú, aby politická strana na seba preberala funkcie cirkvi či kresťanského spoločenstva. Ale bez obáv. Takých voličov KDH nebude veľa.
Pokiaľ ide o moje osobné dôvody, ktoré ma viedli k vstupu do Novej väčšiny, tie sú jednoduché a možno ich zhrnúť do jedinej vety. Svojho syna učím, že zákon platí pre všetkých a chcem zostať na Slovensku.
Marek Hrubčo
Autor je analytik, prekladateľ, člen NOVA.