Železnú klietku vzdelávacej byrokracie treba rozbiť

Max Weber, „otec sociológie“ z 19. storočia, varoval, že z byrokracie sa stane „železná klietka“, čo je preklad pôvodného nemeckého stahlhartes Gehäuse, ktorý spopularizoval Talcott Parsons v 30. rokoch, no doslovnejšie to znamená „schránka tvrdá ako oceľ“, čo naznačuje čosi, kam sa nedá dostať.

Byrokracie sa spoliehajú na rigidné pravidlá, do ktorých sa musia vtesnať všetky ľudské záležitosti, akokoľvek by boli zložité. Preto sa môže stať, že budú dehumanizovať osoby na kategórie. Byrokracie takisto majú sklon mať zúženú perspektívu, a preto nemusia vidieť dobro celku. Môžu sa tak dostať do nekonečného problému: sú príliš veľké, aby sa zaoberali individuálnymi potrebami a problémami, a príliš úzke, aby slúžili záujmom celku. Čo teda robia byrokracie dobre, keď nemajú dostatočne široký pohľad, aby slúžili spoločnému dobru, ani dostatočne flexibilný systém, aby sa postarali o jednotlivca? Sú vraj „efektívne“.

Byrokratické procesy vytvorené na to, aby slúžili nejakému cieľu, sa príliš často stávajú cieľmi, ktorým sa má slúžiť, a chvost začne vrtieť psom.Zdieľať

Ale efektívne na čo?

Alasdair MacIntyre vo svojej prelomovej knihe Strata cnosti opisuje moderný morálny charakter, ktorý nazýva „manažér“ a ktorého postavenie zdôvodňuje skutočnosť, že dokáže najefektívnejšie koordinovať materiály a ľudské zdroje, aby uskutočňoval ciele korporácie, nech už sú akékoľvek, ktoré „manažér“ nikdy nespochybňuje. Môže byť, no MacIntyrov popis je príliš optimistický.

Často sa stáva, že procesy vytvorené stredným manažmentom sa stanú dôležitejšími než ciele korporácie. Požiadavky nezapadajúce do súčasných kategórií používaných byrokraciou sa chápu ako „rozvratné“, rovnako ako zmeny v cieľoch organizácie, ktoré narúšajú mechanizmus byrokratického procesu.

Na univerzite sa potom potreby a požiadavky študentov môžu chápať ako otravovanie, hoci je táto inštitúcia na to, aby im slúžila. A môže nastať odpor voči opätovnému odhodlaniu plniť poslanie danej inštitúcie, keď toto poslanie nebolo pre ňu oživujúcim princípom už celé roky. Takéto inštitúcie sú ako šofér, ktorému pasažier pozerajúci do mapy povie, že idú zlým smerom, a on mu odpovie: „Buďte ticho, máme výborný medzičas.“ Byrokratické procesy vytvorené na to, aby slúžili nejakému cieľu, sa príliš často stávajú cieľmi, ktorým sa má slúžiť, a chvost začne vrtieť psom.

Lídri môžu zmysluplne zverovať úlohy byrokraciám len vtedy, ak chápu ich slabé stránky. Istá skupina zaoberajúca sa katolíckym klasickým vzdelaním mi rozprávala príbeh, ako adresovala výzvu charizmatickému riaditeľovi veľkého katolíckeho vzdelávacieho programu zameraného navonok. „Toto potrebujeme!” vyhlásil. „Skontaktujem vás so svojím zástupcom.“ Keď potom rovnako naliehavo oslovili funkcionára na nižšej úrovni, odpoveď znela: „Už to robíme,“ čo je slovným ekvivalentom tvrdenia: „Nie je žiaden problém.“ Keby bol, už by ho, samozrejme, dávno vyriešili. Procesy fungujú dobre. Koniec diskusie. Takto sa dusia inovácie.

Nik netvrdí, že ich súčasné procesy nefungujú. Nikto by s novou myšlienkou neoslovil nefungujúcu inštitúciu. Pôjde do fungujúcej, dynamickej. Problémom však je, či môže nový prístup slúžiť študentom ešte lepšie. Pre mnohých strednoúrovňových byrokratov je to nemysliteľné. Ich „efektívnosť“ sa nemeria tým, ako dobre podporujú nové ciele, ale ako dobre koordinujú zdroje, aby splnili ciele súčasné. Inovatívne nápady sú hrozbou pre manažérovo miesto buď preto, lebo (a) predpokladajú, že súčasný personál nie je úplne sebestačný, alebo (b) predstavujú potenciálne nové priority, ktoré bez nového personálu budú predstavovať nižšiu efektívnosť pre súčasné priority.

Raz som počul, ako ktorýsi prelát požiadal skupinu akademikov, aby vytvorila zdroje, ktoré by jeho diakonom pomohli pochopiť základné myšlienky metafyziky. Následne som sa s ním rozprával a povedal som mu, že International Catholic University má vynikajúcu prednáškovú sériu o metafyzike od nebohého veľkého Ralpha McInerneho, že by sme ich mohli stiahnuť každému diakonovi do počítača za minimálne náklady pre každého z nich a že by som v prípade potreby mohol pripraviť online kvízy a testy. „Úžasné!“ zvolal, „skontaktujte sa, prosím, s monsignorom tým a tým.” To som aj spravil, dostal som slušnú odpoveď, že „skúmajú možnosti“ a potom už ani slovo na žiadnu z mojich ďalších piatich správ. Bol by som veľmi prekvapený, keby biskup nakoniec nejaké materiály z metafyziky dostal.

Nestačí chcieť pre mladých ľudí dobré vzdelanie; treba vypáčiť byrokratickú klietku a postarať sa, aby sa im aj dostalo.Zdieľať

Ak lídri nevedia, aké myšlienky, fakty a potenciálne inovácie pred nimi ich zamestnanci zadržiavajú, podobajú sa na myseľ bez tela vznášajúcu sa v hmle. Sme inkarnačná Cirkev. Nestačí chcieť pre mladých ľudí dobré vzdelanie; treba vypáčiť byrokratickú klietku a postarať sa, aby sa im aj dostalo.

Ak niečo naozaj chcete, musíte realizáciu tejto veci podporiť a povedať: „Ozvem sa svojmu zástupcovi, že to treba spraviť a že chcem do dvoch týždňov správu.“ Čokoľvek menej znamená vzdať sa zodpovednosti a jednoducho pozvať ľudí zvonka, aby búchali hlavami do tvrdého oceľového plášťa byrokracie.

Svätý pápež Ján XXIII. hovoril o aggiornamente, o tom, že do zatuchnutých chodieb cirkevnej byrokracie treba vpustiť čerstvý vzduch. Ak ste prijali niekoho zo školskej správy v priemernom okrese, aby viedol vašu školu, jednoducho preto, že má „skúsenosti“, prečo si myslíte, že bude mať lepšie výsledky? Možno by ste mali zariskovať s čerstvou krvou.

Ak niekto vedie farský úrad od 70. či 80. rokov, asi už nebude inovatívny. Bolo to za posledných 35 rokov dobré alebo stále horšie? Niekto by mal vpustiť dnu čerstvý vzduch autentického Ducha, lebo definíciou šialenstva je robiť stále to isté dokola a očakávať odlišné výsledky.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a od Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: The Iron Cage of Educational Bureaucracy.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.