Neverte tomu, že voľby vyhrávajú marketingoví mágovia

Neverte tomu, že voľby vyhrávajú marketingoví mágovia

Rozhovor s Adamom Znášikom, ktorý práve dokončil kampaň pre Jána Luntera a v českých parlamentných voľbách pre ODS.

V minulosti robil ako marketér kampane pre SDKÚ, v roku 2014 bol pri víťaznej prezidentskej kampani Andreja Kisku, v posledných parlamentných voľbách pracoval pre Bugárov Most-Híd.

S agentúrou Komplot Advertising, ktorej je spolumajiteľom, má práve za sebou dve úspešné kampane, v českých parlamentných voľbách pomohli k druhému miestu ODS, v našich župných voľbách robili kampaň pre Jána Luntera, ktorý napokon s obrovským náskokom zdolal Mariana Kotlebu. 

Adam Znášik v rozhovore pre Postoj hovorí aj o vplyve marketingu na volebný úspech, či je postupný prepad Smeru nezvratný a čo všetko spravil s voľbami facebook. 

Tieto župné voľby boli opäť dobrou príležitosťou pre spindoktorov a politických marketérov pozrieť sa, čo funguje a čo nie. Vy ste v tomto zaujímavý prípad: Jozef Uhler, ktorému ste robili kampaň v Bratislavskom kraji, utrpel s dvomi percentami fiasko, Ján Lunter zas v Banskej Bystrici dosiahol takmer 50 percent. Vy už asi presne viete, čo to znamená mať po voľbách zmiešané pocity.

(Úsmev.) Nie sú až také zmiešané, prevažujú skôr pozitívne, pretože v prípade Joža Uhlera sme vedeli už skôr, že v župných voľbách to nebude stačiť. Preto sme sa v závere sústredili na jeho kampaň vo veľkom petržalskom obvode, kde bol s prehľadom zvolený za poslanca.

To bola teda dosť nákladná kampaň na poslanca...

Iste, ale už začiatkom septembra nám bolo jasné, že pri bratislavských voľbách na župana nemáme šancu.

Na základe čoho vám to bolo jasné? Ľudia sa v tomto kraji rozhodovali na poslednú chvíľu, nečakane dobrý výsledok dosiahol Ján Mrva.

To všetko veľmi závisí od mnohých faktorov, od konkrétneho kandidáta a jeho organickej podpory. Rudolf Kusý, starosta Nového mesta, mal svoju prirodzenú bázu, na rozdiel od Uhlera, ktorý je vicestarostom v malých Jarovciach.

Náš kandidát nemal za sebou ani takú skupinu dobrovoľných podporovateľov ako Ján Mrva, ktorý sa opieral o kresťanské zázemie a dosiahol fantastický výsledok. A Uhlerovi tiež chýbala stranícka podpora, akú mal Juraj Droba. Tým, že sa v septembri nedostal do jedného balíka s prieskumovými favoritmi, zmizol z médií a ľuďom sa skrátka stratil z mapy.

Prečo ste potom do toho išli?

S Jožom sa dlho poznáme, sme kamaráti, takže to bol jeden dôvod. Chceli sme tiež zistiť, či sa to dá spraviť takto z nuly, takže už vieme, že to vôbec nie je také jednoduché.

V Banskobystrickom kraji sa vám, naopak, podarilo s obrovským náskokom vyhrať nad Kotlebom. Ľudia ako vy, ktorí majú k dispozícii rôzne dáta aj informácie z terénu, už pred zatvorením volebných miestností cítia, že sa blíži veľké víťazstvo ich kandidáta?

Nie, necítil som vôbec nič, len istú nervozitu.

Teda aj v deň volieb ste boli rovnako bezradný ako my ostatní?

S akýmikoľvek odhadmi je to pre nás čoraz horšie, pretože veľmi pribúda nerozhodnutých voličov. Či už to boli české parlamentné voľby, alebo teraz župné, stále platilo, že sa to nejako skrútilo až v posledných dňoch. Dobrým príkladom bola Bratislava, tam ešte deň pred voľbami obrovské množstvo ľudí riešilo, koho voliť.
 

Ako si vysvetľujete svoj bystrický úspech a porážku Kotlebu?

Spojilo sa veľa vecí. Jednak dobrý kandidát s perfektným tímom, ktorý si tú kampaň odmakal a obišiel celý kraj. Zabrala aj celospoločenská mobilizácia, vedomie, že treba v tomto kraji vyhrať.

Ján Lunter sa vyhýbal priamej konfrontácii s Kotlebom, nechcel ani šermovať nálepkou fašista. Tá mobilizácia proti Kotlebovi však bola v deň volieb taká nečakane vysoká, až sa zdá, že tá nálepka fašista, ktorá sa šírila najmä z Bratislavy, v Banskobystrickom kraji zaúčinkovala. Nevyhrala voľby Lunterovi Bratislava?

Tá nálepka pomohla minimálne v tom, že nikto z tých, ktorí volili Kotlebu, už nemôže povedať, že o tom nič nevie. Napokon, stále treba dodať, že ho volilo 23 percent ľudí, ktorí vedia, že je fašista, to zas nie je také malé číslo.

My sme však s tým v kampani nepracovali, vnímali sme, že veľkú časť ľudí to znervózňuje a určite to na nich nepôsobí mobilizujúco. Chceli sme pozitívnu kampaň. V tomto zmysle to bol z našej strany kalkul, ktorý mu pomohol vyhrať.

Aj z pohľadu novinárov bola Lunterova kampaň veľmi profesionálna, na druhej strane Lunter predviedol v televíznych diskusiách slabý výkon. Dnes už vieme, že mu to napokon neuškodilo, ale keďže žijeme v mediálnej dobe, kde často rozhoduje len dojem, nevnímali ste to pred volebnou sobotou ako riziko?

Asi naozaj nebol najlepším rétorom spomedzi kandidátov. Od začiatku sme vedeli, že to nebude jeho silná stránka. Brali sme to však tak, že je dosť chytrý na to, aby to zvládol. Jedna debata bola síce trochu slabšia, ostatné výstupy uhral so cťou.

Pripravovali ste ho na tie debaty?

Pripravovali, ale ak niekto nemá chuť sa hádať, nie je ani trochu konfrontačný typ, proste má iné osobnostné predpoklady, nemá zmysel vytvárať z neho akéhosi špičkového debatného hráča.

Navyše, v prostredí, ktoré je ťažké, Kotleba je proste výborný diskutér, pri ktorom majú problém aj ťažšie váhy. Teda išlo o to, aby sme to ustáli, a to sa podarilo.

Pri pohľade na tieto vaše dve kampane v župných voľbách sa natíska otázka, aká je vlastne rola vašej marketingovej práce. Videli sme, že fungovali stranícke značky, najmä vďaka nim vyhral Droba v Bratislave alebo Trnka v Košiciach, takisto fungovala silná emócia, vďaka ktorej porazil Lunter Kotlebu tak vysoko, ale napriek masívnemu marketingu nevyhral Rudolf Kusý, Jozef Uhler získal len dve percentá. Neukázali tieto voľby, že rola samotného marketingu je veľmi obmedzená?

To, že len marketing vám môže vyhrať voľby, je úplne scestná predstava. Dnes totiž do marketingu investujú všetci, takže ak investujete do neznámejšieho kandidáta, tak sa len usilujete dorovnať ihrisko, na ktorom hrajú aj ostatní.

V týchto voľbách fungovalo, že opozičné strany sa dali dokopy a nerozsypalo sa im to pred finále, plus bola podstatne vyššia účasť, bez ktorej by takmer naisto Košice aj Prešov ostali Smeru.

Čo vám teda tieto voľby povedali o vašej práci?

Potvrdili mi, že výsledky dnes veľmi závisia od účasti a veľmi klesá miera pevnosti rozhodnutí a je oveľa ťažšie predpovedať nejaké výsledky. Ak je účasť vyššia, výsledky vyzerajú úplne inak, než väčšina ľudí predpokladala.

V súčasnosti veľmi klesá miera pevnosti rozhodnutí a je oveľa ťažšie predpovedať volebné výsledky. Zdieľať

Je inak dosť zaujímavé, že po štyroch župných voľbách to boli akurát tieto piate, v ktorých sa ľudia zrazu a pre nás všetkých celkom nečakane zmobilizovali.

Hlavnou správou týchto župných volieb je pokračovanie voličského úpadku Smeru. Ide o stranu, ktorá veľmi dlho vládne, má na sebe veľa bremien a škandálov, súčasne je veľmi profesionálna, má mimoriadne talentovaného lídra. Ten jej úpadok však pôsobí nezvratne. Máte zvonka pocit, že tento trend sa dá zastaviť, aj s pomocou skvelého marketingu?

Priznám sa, ešte som si nepozeral podrobne všetky údaje v jednotlivých regiónoch (rozhovor sme robili v pondelok dopoludnia – pozn. red.), teda neviem celkom posúdiť mieru tej prehry.

Máme tu rôzne faktory, jednak tým výsledkom zamávala účasť, ale aj opotrebovanosť kandidátov, ako bol doterajší prešovský župan Peter Chudík, ktorí tam boli jednoducho veľmi dlho. Ďalším faktom je, že Smer príliš nemobilizoval, bol pomerne ticho, a aj to, že premiér volil až po večerných správach, je úplne zvláštne. Svojich voličov totiž mobilizujete aj tak, že sa im počas dňa ukážete v správach, a to, že to Robert Fico nespravil, asi malo svoj dôvod, a určite to nebolo tým, že zaspal.

Pri nižšej účasti by Prešov a Košice nestratili, v Trnave a Žiline by prehrali, ale nebolo by to opticky až také zlé. Takže mobilizácia opozičných voličov urobila veľa.

Teda chcete povedať, že radosť opozičných voličov z veľkej porážky Smeru je predčasná a ďalší úpadok strany nie je žiadnym prírodným zákonom?

Podľa mňa to nie je nezvratné, je to otázka vynaliezavosti. Iste, je tam amortizácia, ale nemusí to byť nezastaviteľný prepad.

Veľa bude závisieť od toho, či sa budú schopní personálne adaptovať, či budú noví ľudia dôveryhodní a schopní získať stratených či nových voličov. Ale keby som mal tipovať, nemyslím si, že v ďalších voľbách môžu mať 44 percent z roku 2012.

Otázka skôr je, či môžu mať ešte 28 percent, ktoré mali vlani.

Iste, ale do roku 2020 je strašne ďaleko, takýmto veštbám sa z princípu vyhýbam.

Vy vlastne prechádzate z kampane do kampane, v Česku ste robili úspešnú kampaň pre ODS. Pre ľudí z vášho fachu je možno najvyššou výzvou získať takýto kontrakt v Česku, ako na vás prišli?

Oslovil nás šéf ODS Petr Fiala cez našich českých spoločných známych, teda bola to osobná linka. Rolu hrali aj nejaké referencie, keďže sme robili kampane Andrejovi Kiskovi a kedysi aj SDKÚ, z hľadiska voličov sme sa preto pohybovali v podobnom rybníku.

Oslovili vás aj preto, že najväčším súperom všetkých bol Slovák Babiš?

To neviem, oni najmä cítili, že musia niečo zmeniť a robiť inak.

Pre ODS ste robili viac vizualizáciu alebo stratégiu?

Bolo to viac strategické poradenstvo.

Čo to znamená, čo bolo vašou úlohou?

Ako hovoria hokejisti, všetko je to od zápasu k zápasu. Dobrá kampaň má ísť premysleným smerom od prvej fázy do ďalšej a na konci to musí zaklapnúť.

Problémom ODS bolo, že po prepade z minulých volieb žila životom malej strany, ktorá je v mediálnom závetrí, nemá výtlak na to, aby sa jej posolstvá dostávali do médií, lebo tie na ňu kašlú. Preto sme sa nemohli zabávať na bilbordoch, museli sme hovoriť len to, čo sme potrebovali.

Dobrá kampaň má ísť premysleným smerom od prvej fázy do ďalšej a na konci to musí zaklapnúť. Zdieľať

Vyčítali nám, že máme nudnú kampaň, dávali nám za vzor TOP 09, ale my sme nevideli inú cestu. Napokon sa aj ukázalo, že to bola lepšia cesta.

Aké ste zvolili ústredné heslo na bilbordoch?

Silný program pro silné Česko.

To znie naozaj nudne. Trochu to pripomína štátnické kampane na štýl SDKÚ.

Áno, je to podobné, napokon sú to podobné strany, čo sa týka voličov aj obsahu. Voliči tohto typu však očakávajú takúto kampaň, nechcú, aby sme si z nich robili šašov.

Majú radi klasickú politiku, ľudí v oblekoch a kravatách, ktorí múdro rozprávajú o témach, ktoré sú im blízke – to je tá povestná emócia.

Cielili ste viac na voličov TOP 09 alebo tých, ktorí váhali nad voľbou Babiša?

Vedeli sme, že na začiatku máme potenciál 12 percent, podľa prieskumov toľkoto ľudí zvažovalo, že by dali ODS hlas. To ani neboli voliči TOP 09, tu bolo skôr riziko, že voliči ODS utečú k TOP 09, my sme chceli najmä osloviť bývalých voličov ODS, ktorí to po minulých škandáloch z éry vládnutia neboli ochotní hodiť tejto strane a neprísť o nich v poslednom mesiaci.

Potenciál 12 percent je pre stranu, ktorú volilo v roku 2006 až 35 percent voličov, strašne malý. ODS je dnes až taká zaťažená značka?

Bola, no v priebehu posledného roka sme videli, že sa s tým dá niečo robiť.

Fialovi ste z tohto dôvodu nenavrhli, aby uvažoval nad zmenou názvu?

Nie, to určite nie. Sám Fiala išiel s tým do toho, že chce zachrániť ODS – aj ako stranu, aj ako značku. Keby chcel novú stranu, mohol si ju založiť už vtedy.

Máte skúsenosť s kampaňami v oboch krajinách, je mentalita českých voličov podobná alebo celkom iná než u nás?

V niečom je to celkom iné, niekedy až prekvapivo, aj napriek tomu, že sme tvorili spoločný štát a medzi nami je stále veľký spoločenský aj kultúrny prienik.

Zoberme si cenovú senzibilitu, v Česku sa pokojne môže stať, že témou volieb je cena masla, čo by sa u nás nikdy nestalo.

Aj napriek tomu, že Česi sú na tom ekonomicky lepšie?

Sú na tom stále značne lepšie, ale je pozoruhodné, ako tam cenová senzibilita účinkuje a trápi ich. Tiež je pozoruhodné, že oveľa väčšia časť populácie tam aj teraz reaguje na tému migrácie, hoci tam neprišli takmer nijakí migranti.

V Česku sa pokojne môže stať, že témou volieb je cena masla, čo by sa u nás nikdy nestalo. Zdieľať

Ďalší rozdiel je v postoji k EÚ, my sme oproti Čechom vlastne úplní eurohujeri. Na druhej strane, drvivá väčšina Čechov sa cíti dobre v NATO, členstvo považujú za dôležité, to u nás zas nijako zvlášť nezaberá.

Česi sú viac mestská spoločnosť ako my, to ste tiež cítili pri svojej práci?

Aj tam sú rozdiely mesto verzus vidiek, ale oveľa väčšie rozdiely sú tam medzi regiónmi, niečo celkom iné sú Sudety, južná či severná Morava, alebo severné Čechy. Napríklad KDÚ-ČSL je silná len na Morave.

Ale nóvum týchto volieb bolo, že ODS bola na južnej Morave druhou najsilnejšou stranou. V Brne dosiahla takmer rovnaký výsledok ako v Prahe, čo sa nikdy predtým nestalo.

Česi majú tradíciu vlastného štátu už od stredoveku, sami sa iste považujú za kultúrnejší národ, než sú ich susedia na východe, v kampani pri komunikácii s voličom ste cítili nejaký rozdiel v tomto zmysle?

Nie, v tomto ohľade neexistujú medzi Čechmi a Slovákmi žiadne podstatné rozdiely. Českí voliči nie sú kultúrnejší než naši, miera rozmýšľania nad politikou je asi všade podobná.

Samozrejme, história sa nedá oklamať. Česi majú oveľa dlhšiu tradíciu vlastnej štátnosti, už len numericky majú početnejšie elity, veľká časť inštitúcií je obsadená kvalitnejšími ľuďmi.

To vidieť aj na politickej reprezentácii, u nás často jeden líder ďaleko vyčnieva nad ostatnými, ktorí vejú vo vetre a nikdy neviete, čo povedia. Tam je to lepšie, svoje kádre majú vycepované. To však neznamená, že nemôže prísť strana ako ANO a všetko tam rozbiť na prach.

Vaša práca pre politikov je na jednej strane remeslom, zároveň ovplyvňujete smer, akým sa bude hýbať krajina. Vy sa netajíte tým, že ste proeurópsky liberál, máte hranicu, komu by ste nikdy nerobili kampaň?

Samozrejme, napokon „track record“ je u nás čitateľný. Vždy sme robili pre stranu orientovanú v strede alebo doprava v liberálno-konzervatívnom priestore, v najhoršom prípade išlo o takzvanú eurorealistickú stranu.

O SaS ste pred časom pre Postoj povedali, že majú veľmi ďaleko od toho, čo považujete za liberalizmus. Sulíkovcom by ste teda boli ochotný robiť kampaň?

Z morálneho hľadiska by som s tým nemal žiaden problém, vôbec si nemyslím, že je to je nejaký neprijateľný extrém, ktorý patrí na smetisko. Občiansky to nie je úplne moja šálka kávy, stále je to však normálna strana, ktorej šéfstvo občas uletí.

ODS je vo vzťahu k EÚ veľmi euroskeptická, vystupuje proti euru, aj proeurópsky orientovaní Česi ju často označujú za protieurópsku. S tým ste nemali problém?

Bol by to väčší problém, keby pokračovali v nastavenej línii, tú však postupne zjemňujú. A líniu určoval predseda strany.

Najviac krúžkov však získal na kandidátke ODS Václav Klaus mladší, ktorý si želá vystúpenie z EÚ. Keby bol on na čele ODS, boli by ste ochotný robiť pre ODS?

Myslím, že najmä pre neho by to bol problém, takže by sme nič nemuseli riešiť. (Úsmev.) On však zastáva menšinový názor v strane. Postoj ODS k EÚ je v programe definovaný rozumne a treba vnímať kontext, v Česku si môžete povedať, že budete raziť veľmi proeurópsku rétoriku, ale ak sa tak rozhodnete, môžete to ísť robiť mimo parlamentu.

Jediná veľmi proeurópska strana je tam TOP 09, ktorá sa ledva dostala do parlamentu. Ale ako hovorím, aj pre mňa ako eurohujera bol program ODS prijateľný.

Hoci tam mali vety typu, že kompetencie treba vrátiť z úrovne EÚ na národné štáty, čo ľudia s vašimi názormi vnímajú často ako znak protieurópskosti?

To je pravda, ani sa netvárim, že som z toho nadšený, ale pre mňa to nie je za hranicou. Navyše, ako som už povedal, národný kontext je dôležitý, Česi sa cítia ako úplne samozrejmá a sebavedomá súčasť EÚ a Západu, aj preto sa tam o EÚ hovorí a rozmýšľa inak ako u nás.

Hovoríte, že pre vás bol garantom dobrej tváre ODS Petr Fiala, ten je však moravský katolík, to je takmer, ako keby ste u nás robili pre KDH.

Podľa mňa je to neporovnateľné, pretože politik jeho razenia na Slovensku nie je a asi ani nebol. Fiala je ako konzervatívec veľmi blízky britskej tradícii, ktorú mám rád, lebo tomu rozumiem, a tiež si myslím, že niektoré zmeny treba robiť skôr pomalšie než rýchlejšie.

Česi sa cítia ako úplne samozrejmá a sebavedomá súčasť EÚ a Západu, aj preto sa tam o EÚ hovorí a rozmýšľa inak ako u nás. Zdieľať

Jeho konzervativizmus nemá len kultúrno-etický rozmer, je to najmä konzervativizmus vo vzťahu k štátu a občianstvu, čo mi napríklad na Slovensku úplne chýba.

Ak sme hovorili, že pri Jozefovi Uhlerovi v župných voľbách nepomohol ani marketing, aký mal podiel pri ODS?

Naplnili sme potenciál takmer do bodky.

Teda rozdiel medzi dobrým a zlým marketingom je v tom, či sa podarí naplniť potenciál?

Nedá sa o tom baviť takto extrémne, nie je to tak, že iba marketing môže naplniť potenciál, respektíve že keď zlyhá marketing, zlyhalo všetko. Keď spolu všetko zafunguje, práca lídrov strany, ľudí z terénu aj marketing, tak sa potenciál môže naplniť, ale niekedy nestačí ani to. Niekedy treba aj trochu šťastia.

Je objektívne meradlo, na základe ktorého sa dá vôbec hodnotiť prínos marketingu? Nie je to v skutočnosti čarovanie s dojmami, teda že niektorých marketérov považujeme za lepších kvôli tomu, že vedia čarovať s dojmom, že sú tí najlepší?

Strašne nemám rád, keď sa o niekom hovorí, že je marketingový mág, čarodejník. To sú jednoducho hovadiny, na ktoré som veľmi alergický. Dobrá kampaň musí fungovať ako celok, od šéfa po posledného dobrovoľníka, ak to tak nie je, nepomôže nič, ani najlepší marketing.

Asi by som mal živiť dojem, že sme to my, ktorí vyhrávame voľby, ale to proste nie je pravda a takéto zjednodušovanie len posilňuje nedôveru ľudí v politiku.

V jednom rozhovore ste povedali, že kedysi sa komunikačná stratégia a politická stratégia robili zvlášť, ale že už spolu splývajú a robia sa v jednom tíme. Tento trend dorazil aj na Slovensko?

Áno, aj u nás je to tak, už sa nedeje, že ako strana máte istú politickú stratégiu a potom vám niekto nakreslí nejaký odťažitý bilbord.

SDKÚ bola napríklad v tomto dosť pokroková strana, tam už pred pätnástimi rokmi chápali, že to musí ísť ruka v ruke. Stratég kampane bol súčasťou akéhosi politického politbyra, bol pri zrode dôležitých rozhodnutí.

Teda tam, kde sa rodia politické rozhodnutia, by mal byť človek, ktorý je zodpovedný za marketing?

Áno, človek, ktorý má dosah na koncový marketing, už musí byť súčasťou politického centra strany. 

Z tohto vidieť, že politika sa veľmi profesionalizuje, čo však môže viesť aj k úpadku demokracie, keď sa strany a politici stávajú nosičmi hesiel, ktoré sú už otestované marketérmi. Politik povedzme rozmýšľa nad nejakou dôležitou a nepopulárnou témou, ktorú chce otvoriť, ale marketér ako vy ho môže hneď na začiatku zastaviť s tým, že pozor, toto nebude fungovať. Tým sa postupne mení obsah politiky, nie je váš rastúci vplyv vlastne hrozbou?

Treba veľmi rozlišovať medzi volebnou kampaňou a prácou počas výkonu mandátu. Kampaň je jednoducho kampaň, otvoriť veľkú a ťažkú tému v kampani je politickou samovraždou, pretože na konci dňa sa môže stať, že nemáte voliča a ani mandát, na základe ktorého ste chceli presadiť svoju tému.

Kampaň je jednoducho kampaň, otvoriť veľkú a ťažkú tému v kampani je politickou samovraždou. Zdieľať

Niečo iné je však práca počas výkonu mandátu. Tu už je na rozhodnutí politika, či nájde odvahu ísť do témy, ktorá je ťažšia. Iste, aj tam má fungovať marketing v zmysle, ako tému podať ľuďom, aby ju prijali, alebo ako znášať dočasné náklady tohto rozhodnutia. V tomto je však kľúčové rozhodovanie samotných politikov.

V posledných rokoch menia povahu vašej práce sociálne siete, veľmi sa do nich investuje, ako zmenili politický marketing?

Veľmi radikálne zmenili to, že veľká časť voličov je oveľa menej ukotvená. Miera informovanosti o jednotlivých kandidátoch je oveľa vyššia, než bola v minulosti, predtým sa volilo podľa pár značiek. Bratislava bola v týchto župných voľbách dobrým príkladom, nikto netušil, ako voľby dopadnú.

Jednotliví kandidáti, stranícki aj nestranícki, boli aj vďaka facebooku veľmi viditeľní, už niet informačného vákua. Sociálne siete tak spôsobujú, že ľudia sa o takýchto voľbách oveľa viac bavia, veď kde by ste to riešili predtým? Možno s kamarátmi v krčme, ale nie s 350 ďalšími diskutérmi na facebooku, kde vás každú chvíľu môže presvedčiť nejaký iný argument.

Aj preto dnešná preplnenosť informáciami vedie k tomu, že ľudia sa rozhodujú na poslednú chvíľu.

Čo to spravilo s vašou prácou? Ešte kedysi za dzurindovských čias stačilo mať...

... teletext. (Smiech.)

... alebo jedno dve heslá na bilborde, robili sa mítingy, podávali sa na ulici ruky potenciálnym voličom, teraz je tu fakt, že mnohí voliči vnímajú politiku takmer výlučne cez facebook.

Ľudia sa čudujú, koľko peňazí stoja teraz kampane. Lenže to je nevyhnutnosť, pretože vám popri tradičných kanáloch musel pribudnúť tím ľudí, ktorý sa stará o online, nastavuje cielenie kampaní, testuje posolstvá, obsluhuje celý komunikačný systém.

Najmä v USA sa už dávajú obrovské peniaze do cielenia informácií, teda presne sa nastavuje, komu a čo sa zjaví na jeho facebookovej stránke na základe jeho osobnostného a hodnotového profilu. Už to prichádza aj k nám?

Iste, ale nejako to nepreceňujem. Samozrejme, cieli sa, ale to sa robilo aj dosiaľ. V jednom type časopisu ste mali iné posolstvo než v inom. Keď oslovujete mamičky s deťmi, že postavíte bezbariérové chodníky, nebudete im súčasne hovoriť o odvodovom koliesku, ktoré ich nezaujíma. Teraz je to cielenie len jednoduchšie.

Takéto cielenie vyslovene platí na antikampane, kde isté informácie podsúvate konkrétnym skupinám voličov na sociálnej sieti.

V ODS ste naposledy robili nejakú antikampaň?

Nie takú, ku ktorej by sme sa nepriznali. Strašili sme Babišom a Zemanom. Ale to bolo podpísané, nebola to nejaká černota z boku.

Ale aj keby ste ju robili, asi by ste mi to teraz neprezradili.

Verte mi, že antikampaniam sa vyhýbam ako čert krížu, mám voči tomu výhradu vo svedomí.

Tešíte sa na najbližšie parlamentné voľby na Slovensku?

Neteším sa, ako marketér by som sa asi mal, ale ako občan trpím.

Trpíte?

A vy azda netrpíte?

Už máte v hlave, pre koho by ste rád robili?

To ešte netuším.

 

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo