Bude raz Sulíkova SaS premiérskou stranou? (Anketa)

Bude raz Sulíkova SaS premiérskou stranou? (Anketa)

Odpovedajú Dag Daniš, Tomáš Němeček, Adam Znášik, Eugen Korda a Tomáš Zálešák.

Tento týždeň bol na slovenskej politickej scéne najväčší rozruch okolo najsilnejšej opozičnej strany SaS. Sulíkovo rozhodnutie zvolať predčasne mimoriadny kongres a následné reakcie jeho kritikov trochu pripomenuli časy, keď došlo k odchodu viacerých významných členov. V tejto chvíli je však isté, že Richard Sulík ostane aj po júnovom kongrese jasným lídrom liberálov, ktorí si naďalej veria, že môžu ešte posilňovať. Trom novinárom, jednému politológovi aj politickému marketérovi sme položili nasledujúce dve otázky:  

1. Má SaS pod vedením Richarda Sulíka šancu byť premiérskou stranou a napodobniť tak niekdajšiu SDKÚ?
2. Považujete SaS za liberálnu stranu?

 

Dag Daniš, komentátor portálu Aktuality.sk

1. Myslím, že tieto dve otázky sa tak trochu vylučujú. Liberálne strany nepatria medzi dominantné, respektíve premiérske politické sily. Ani v strednej Európe, ani v Nemecku, ani vo Francúzsku, v Rakúsku či v Británii.

Ich podpora je takmer všade limitovaná, keďže sú svojou povahou – a politickou mentalitou – zamerané na mestské elity.
Pokiaľ ide o Sulíkovu SaS, je to strana, ktorá sa dlho a takmer vo všetkom pohybuje na hrane. Na hrane medzi „systémom“ a radikalizmom, na hrane medzi lojalitou k únii a rebéliou, na hrane medzi štandardom a tvrdou kritikou či vzburou.

Paradoxne, dnes to nemusí byť nevýhoda strany, ale silná výhoda. Viaže na seba aj protestné hlasy, ktoré potom dokáže kultivovať. Sulíkova SaS má predpoklady na to, aby sa pohybovala aj na ďalšej hrane – na hrane medzi veľkou (premiérskou) stranou a jej opakom... Ak najbližšie voľby zastihnú Sulíka v dobrej kondícii a mentálnej pohode, môže mať (opäť) blízko k rokovaniam o zostavení vlády.
A ak sa to stane, bude to, ako obyčajne, na hrane. Sulík nie je rovnica, ktorá sa dá vypočítať. Sulík je nerovnica (vieme, čo nie je a čo nechce).

2. Strana je liberálna vtedy, keď ju za liberálnu považujú liberálni voliči. SaS je skôr strana, ktorá pláva niekde medzi klasickým liberalizmom a radikálnymi „slobodnými“ (ako ich poznáme zo západnej Európy). Ja osobne považujem SaS za stranu so zdravou a zaujímavou dávkou politického radikalizmu, ktorá si uvedomuje, že „systém“ potrebuje radikálnu (v preklade dôslednú) očistu a reformu.

Sulíkova SaS mi trochu pripomína „Mladé Pušky“. Sympatických rebelov. Samozrejme, problém nastáva vtedy, keď Mladé Pušky zostarnú. Čas nebude ich veľký priateľ.

 

Eugen Korda, redaktor časopisu .týždeň

1. Samozrejme, že takúto šancu má, podobne ako každá iná strana, ktorá sa dostane do parlamentu. Iná vec však je, či ju aj využije. Ak svojou otázkou narážate na posledné udalosti okolo zvolania predčasného kongresu, myslím si, že Richard Sulík zvolil dobré riešenie. Treba povedať, že sa ako politik výrazne zmenil k lepšiemu a zdá sa, že je poučený a chce mať stabilnú stranu. Otázkou ostáva, či sa mu podarí získané hlasy vo voľbách udržať, či ešte zvýšiť. Myslím si, že ani jedno, ani druhé a SaS pôjde najskôr dole. Teraz získali veľa aj z dôvodu, že voliči nemali inú možnosť, lenže pravdepodobný vznik inej alternatívy to zmení.

2. Áno, lebo napriek všetkému tam stále pôsobia rôzne prúdy, od euroskeptikov a naháňačov migrantov Galka a Sulíka až po krídlo okolo Nicholsonovej a Poliačika. Stále tam pôsobia aj môžu pôsobiť.

Tomáš Němeček, český novinár a právnik

1. Nie som príliš dobrý vo veštení, zvlášť pokiaľ ide o budúcnosť. V českých vládach sme zatiaľ takých okázalo nekonvenčných premiérov ako pán Sulík nemali, ale možné je zaiste všeličo. Pri pohľade z Českej republiky sa mi zdá, že jeho pozíciu výrazne sťažuje jeho zásadné prispenie k pádu vlády Ivety Radičovej: od toho času je vnímaný – taký je môj dojem z rozhovorov so slovenskými politikmi – ako neseriózny a predovšetkým rizikový partner. Takáto zlá povesť sa odpracováva roky. Zatiaľ nemám dojem, že by pán Sulík s týmto odpracovávaním začal.

2. V slovenských pomeroch samozrejme áno. Nevidím tu žiadnu inú stranu, ktorá by sa mohla vyhlasovať za liberálnejšiu než SaS, a to vo všetkých významoch tohto slova.

 

Tomáš Zálešák, politológ, prednáša na Trnavskej univerzite

1. Na to, aby SaS napodobnila SDKÚ, nestačí vyhrať voľby a nájsť koaličných partnerov, ale aj schopnosť naozaj vládnuť. Túto kapacitu SaS doposiaľ nepreukázala.

2. Podobne ako iné prívlastky politických strán, ani slovo „liberálny“ neimplikuje presné a vopred dané pojmové definície. Preto nás nesmie prekvapiť, ak sa dnes profil a vývoj viacerých „liberálnych“ strán v rôznych krajinách vymyká tomu, čo toto slovo mohlo pôvodne v slovníkoch znamenať. V dnešnom profile SaS by sa asi nenašiel ani Gladstone, ani Genscher, skôr žiaci Jörga Haidera.

Adam Znášik, expert na marketingovú komunikáciu, počas prezidentskej kampane pracoval v tíme Andreja Kisku, v parlamentných voľbách radil strane Most-Híd

1. O tom, ktorá strana bude premiérska, rozhodujú hlavne voliči. Richard Sulík vyzerá, že mocensky dospel a nepripúšťa scenár s rozkolom v strane. Opraty predsedu chce držať pevne aj za cenu, že to môže navonok pôsobiť nepekne. Momentálne to vyzerá tak, že v budúcnosti politikov s ambíciou vládnuť a meniť veci čakajú ešte väčšie kompromisy, ako tie, ktoré sa udiali v marci. Predpokladám, že ak Richard Sulík získa dostatočne veľký mandát a bude chcieť vládnuť, bude ich schopný aj urobiť a správať sa „premiérsky“.

2. Nie. Postoje lídrov SaS sú ďaleko od toho, čo ja považujem za liberálne.


Foto: Korda – TASR/Michal Svítok, Znášik – FB, Němeček – archív T. N., Zálešák – archív Postoj, Daniš – FB.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo