La vita je krásna

Byť v Taliansku počas Majstrovstiev sveta vo futbale nie je až také zlé. „Mondiali“ aj v malom Codigore robia svoje. Ale svoje prejavy tu nezanechávajú len azúroví futbalisti.

Fico a more
Počas prvých týždňov bez slovenskej vlády som nechcel tŕpnuť zvedavosťou, kedy to príde. A ono to aj tak prišlo. Takmer nečakane. V jedno dopoludnie na pláži Lido di Volano: Otváram jeden z tých serióznejších talianskych denníkov. Bolo to deň po veľkom semifinále proti Nemecku. Samý futbal. A ja len tak, pozriem sa aj „do zahraničia“. A vtedy som to našiel: Róbertovi sa splnil sen...

Tak som zostal informovaný a aj zvedavý, aká atmosféra je asi doma. Ale k vôni mora a slnka sa v tej chvíli primiešala politika. Našťastie som ale so svojou zvedavosťou a informovanosťou nezostal rozčúlený. A tak vôňa pláže a mora zostala aj po ďalšie dni neskazená.

Oratko a calcio
V našom oratóriu (mládežnícke stredisko, kde sa v lete koná prímestský tábor) sa denne pohybuje asi tridsať až štyridsať detí a mladých. „Ragazzi“ prejavujú záujem o poznanie Slovenska často z dvoch hľadísk: Či sme dobrí vo futbale a či hráme na majstrovstvách. Na tú prvú otázku odpovedám, že lepší sme v hokeji a na majstrovstvách nie sme, lebo sme prehrali so Španielskom. A celkom to prijímajú. Ja nemusím klamať a zároveň s tým hokejom, však sme majstri, nie?
Decká, tak ako tie naše, prežívajú výkony svojich hviezd. Toni, Totti, Cannavaro, Campioni del mondo! Ale nielen decká žijú futbalom, myslím, bolo to po finále, keď sa aj hasičské auto rútilo po uliciach Codigora. Sirény, zástavy s trikolórou, trúby a krik. A nielen po finále, ale i predtým. Možno preto bolo ľahšie fandiť Talianom. Nepriať im to by znamenalo ísť proti sebe.

Valencia, embryá a vojna
V tých tropických dňoch sa Benedikt vybral do Španielska. Nie všetci ho tam však očakávali. Nie všetci prišli na omšu. Síce, náš premiér by na takú akciu určite prišiel.
Potom sa za Veľkou mlákou povedalo NIE nemorálnym výskumom, v Jeruzaleme ÁNO vojne. Veci sa pohli, Benedikt odišiel oddychovať do hôr, Izrael prišiel s tankami do Libanonu. Majstrovstvá sa skončili, ale ďalšie zápasy sa začali. Pri tých na Blízkom východe niet šance na víťazstvo. Oba tímy už prehrali.

Bejrút a Malý princ
Malý princ od Exupéryho bola téma Veľkého dobrodružstva (tak sa volá prímestský tábor u saleziánov v našom oratku). Život tohto chlapca je hľadanie. Mne sa zdá, že hľadal krásu. V poznaní, priateľstve, odpovediach. V odpovediach zvláštnych stvorení, najmä dospelých. Aj tí dnešní (ktorí vládu svetu a vojnám) sú určite čudní. Piccolo Principe by z niektorých určite nebol nadšený.
Malý princ. Ten život je zvláštny, krásny. Aj keď nie ľahký, ale predsa...veď ten zlý had, ten istý, čo štípe Beirut aj Izrael, nemôže napokon zvíťaziť.
Lampa na planéte Malého princa už svieti, už sa vrátil domov. Neznamená to, že vyhrá krása, na ktorú čakáme?

Pavol Rábara