NÁZOR: Liberalizmus, socializmus a Exupéry

maly_princ2.jpg

V besede na tému "Prečo volia kresťania Smer" som položil diskutujúcim otázku: „Kedy nájdu kresťanské strany ambíciu ponúknuť vlastný, neliberálny, ekonomický program“. Dostal som na ňu dve síce stručné, ale veľmi výstižné, navzájom sa doplňujúce odpovede.

Ján Čarnogurský uviedol, že na to, aby bolo vôbec možné formulovať inú koncepciu, je potrebné "prekročiť prah politickej korektnosti". Pravdupovediac, nebolo mi spočiatku vôbec zrejmé, čo si mám pod touto diplomatickou formuláciou predstaviť. Vysvetlenie však prišlo vzápätí v odpovedi Štefana Hríba. Socializmus a liberálny kapitalizmus výstižne charakterizoval na základe diametrálne rozdielnych odpovedí na otázku: Kto nesie zodpovednosť za mňa, moju prácu, dôchodok, vzdelanie...? Kým socialisticky zmýšľajúci človek prenáša zodpovednosť na štát, spoločnosť, liberál hovorí o osobnej zodpovednosti každého za seba samého. Toto sú dva základné postoje - socialistický a liberálny. "Žiadna tretia cesta neexistuje, všetko už bolo vymyslené" uzatvára Hríb za potlesku publika. A má skutočne pravdu, žiadna principiálne odlišná odpoveď na otázku „Kto je za mňa zodpovedný?“ neexistuje.

Existujú však ľudia, pre ktorých je kľúčová iná otázka: „Za koho som zodpovedný ja?“ Antoine de Saint-Exupéry venuje tejto téme svoje najkrajšie dielo. „Som zodpovedný za toho, koho som si skrotil“, vysvetľuje nám Malý princ. Socializmus aj liberálny kapitalizmus sa síce líšia v odpovedi na prvú otázku, celkom sa však zhodnú v ignorovaní druhej. Zatiaľ čo liberál sa vlastnej zodpovednosti za druhých úplne zbavuje, socialista ju prenecháva štátu. Vo svojom egocentrizme majú tak k sebe vlastne veľmi blízko, omnoho bližšie ako je dovolené pripustiť v hraniciach "politickej korektnosti", ktoré tak jasne vymedzil Štefan Hríb.

"Zatiaľ čo liberál sa vlastnej zodpovednosti za druhých úplne zbavuje, socialista ju prenecháva štátu. Vo svojom egocentrizme majú tak k sebe veľmi blízko..."

Myšlienky na Exupéryho a Hríba mi vírili hlavou, aj keď som vo štvrtú veľkonočnú nedeľu prichádzal na svätú omšu. Vytrhli ma z nich však už prvé slová čítania: "Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.... Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba..." Je to možné jasnejšie vyjadriť? Veď práve kresťanstvo nás učí vlastnej zodpovednosti za blížneho, za tých, ktorí nám boli zverení. Každý z nás, nielen rodič či učiteľ, ale aj podnikateľ či politik, by mali vnímať svoje povolanie ako službu - vlastnú, dobrovoľnú obetu svojim deťom, žiakom, zamestnancom, občanom. Kresťania, rovnako ako Malý princ, by mali vždy hovoriť o konkrétnej, osobnej zodpovednosti: bankárov a ekonómov za finančnú krízu, politikov za korupciu, zamestnávateľov za dôstojnú prácu a sociálnu spravodlivosť.

Ján Čarnogurský má pravdu, ak chceme ideály kresťanstva uplatňovať konzistentne vo všetkých oblastiach, nielen morálno-etických, ale aj ekonomicko-sociálnych, bude potrebné prekročiť mantinely politickej korektnosti. Mantinely, do ktorých sa nás snažia vtesnať rovnako ideológovia marxizmu aj liberalizmu.

Igor Kossaczký (starší)
Foto: myfreewallpapers.com